Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:
Vatikánsky rozhlas

Hlavná stránka / Rubriky / Komentáre

Komentár Juraja Vitteka: Milosrdenstvo, pravda a komunikácia


Komentár pripravil otec Juraj Vittek, člen komunity Oratória svätého Filipa Neriho, ktorý pôsobí ako farár-moderátor Farnosti Svätej rodiny v Bratislave – Petržalke:

Na sviatok svätého Františka Saleského, každý rok 24. januára, pápež podpisuje Posolstvo k svetovému dňu masmédií. Svätého Františka Saleského v roku 1923 totiž pápež Pius XI. vyhlásil encyklikou Rerum omnium perturbationem za patróna všetkých katolíckych spisovateľov, publicistov a novinárov. Pápež František v tohtoročnom posolstve poukazuje na plodné stretnutie medzi komunikáciou a milosrdenstvom. V posolstve čítame: „Je osobitne vlastné jazyku a konaniu Cirkvi, že šíri milosrdenstvo a tak sa dotýka sŕdc osôb a podporuje ich na ceste k plnosti života, ktorú Ježiš Kristus, poslaný Otcom, prišiel priniesť všetkým. Ide o to, aby sme do seba prijali a šírili okolo seba teplo Matky Cirkvi, aby Ježiš bol poznaný a milovaný.” Pápež František poukázal na súvis milosrdnej komunikácie s pravdou: „Je našou úlohou napomínať tých, čo sa mýlia, usviedčať zlobu a nespravodlivosť istých spôsobov správania, s cieľom oslobodiť obete a pozdvihnúť toho, kto padol. Jánovo evanjelium nám pripomína, že «pravda vás vyslobodí» (Jn 8,32). Touto pravdou je nakoniec sám Kristus, ktorého mierne milosrdenstvo je meradlom našich spôsobov ohlasovania pravdy a odsudzovania nespravodlivosti. Našou hlavnou úlohou je potvrdzovať pravdu láskou (porov. Ef 4,15). Len slová vyslovené s láskou a sprevádzané miernosťou a milosrdenstvom sa dotýkajú sŕdc nás hriešnikov. Pri tvrdých či moralistických slovách a gestách hrozí, že môžu ešte viac odcudziť tých, ktorých by sme chceli priviesť k obráteniu a k slobode, posilňujúc ich zmysel odmietania a obrany.”

Veľkým majstrom takejto komunikácie bol svätý František Saleský. Minulý týždeň som mal milosť modliť sa pri jeho hrobe v Annecy vo francúzskom Savojsku, kde pôsobil tento neúnavný hlásateľ Kristovej pravdy, skúsený duchovný vodca, zakladateľ a prvý prepošt Oratória svätého Filipa Neriho v Thonon a neskôr ženevský biskup. Keď nedokázal dosiahnuť mnohých prostredníctvom svojich kázní, vymyslel systém zverejňovania letákov. Takto dokázal zasiahnuť mnohých, takže dokonca i mnohí predstavitelia kalvinizmu sa vracali späť do katolíckej Cirkvi. Svätý František sa stal neúnavným a príťažlivým hlásateľom pravdy s obrovskou kreativitou. Pri jeho hrobe som prosil nielen za naše Oratórium v Bratislave, ale aj za naše katolícke médiá na Slovensku.

Cor ad cor loquitur. Srdce sa prihovára k srdcu. Tieto slová si vybral blahoslavený kardinál John Henry Newman za svoje kardinálske motto. John Henry Newman, zakladateľ Oratória svätého Filipa Neriho v Birminghame, sa stretol s týmito slovami práve v spisoch svätého Františka Saleského. Vo svojom diele Idea univerzity, ktorá na moju radosť nedávno vyšla v slovenčine, Newman hovorí o komunikácii „od srdca k srdcu“ citujúc pritom sv. Františka Saleského: „Výrečnosť svätých v nadprirodzenom poriadku spočíva vo váhe ich slov. A platí to nielen o svätých, ale o všetkých kresťanských kazateľoch, v miere ich viery a lásky. [...] Svätý František Saleský hovorí, že ,je potrebné byť presvedčený o tom, o čom chceme presviedčať iných. Najväčšou obratnosťou je nemať žiadnu obratnosť. Slová nech sú zapálené nie zvyšovaním hlasu či gestami, ale vnútornou náklonnosťou. Nech vychádzajú viac zo srdca ako z úst. Nech by sme akokoľvek pekne hovorili ústami, predsa je to srdce, ktoré sa prihovára k srdcu, jazyk iba naráža na ušné bubienky.‘ Sv. Augustín sa k tomu vyjadril už dlho predtým: ,Zvuk našich slov naráža na naše uši, učiteľ je vo vnútri.‘“ Newman pripomína, že na takúto komunikáciu nestačí iba obyčajná sympatia, ktorá je schopná preniesť emóciu alebo pocit z mysle do mysle. Svätí upozorňujú, že v komunikácii „od srdca k srdcu“ ide o presvedčenie a o presvedčovanie. „Je nevyhnutné, aby sa pritom odovzdalo učenie i pohnutie,“ hovorieval sv. František.

Nebojím sa tvrdiť, že jedným z najzákladnejších neduhov súčasnosti je obrovská náboženská nevedomosť. Je to paradox, pretože nikdy sme nemali takú ľahkú prístupnosť informácií ako dnes. A predsa dokonca i väčšina vzdelaných ľudí, ktorí si hovoria neveriaci, z veľkej miery ignoruje základné pravdy kresťanského Zjavenia. Čo sa týka tých, ktorí zostali verní praktizovaniu náboženstva, príliš často si zachovali z náboženského vzdelania iba nejaké to praktické morálne ponaučenie, ale veľmi málo dogmatických znalostí, ktoré by mohli živiť ich duchovný život. Venovali sa štúdiu potrebnému pre ich profesionálnu kariéru. A tak sa ich náboženské vzdelanie a ich kresťanský život dostal na oveľa nižšiu úroveň, než je ich všeobecná kultúra a profesionálna formácia. Medzi skutkami duchovného milosrdenstva, ktoré odporúča pápež František pre tento Svätý rok milosrdenstva, je „dobre radiť pochybujúcim, poúčať nevedomých, napomínať hriešnikov”. A teda šíriť pravdu!

Pápež Pius XI. v spomínanej encyklike o svätom Františkovi Saleskom, predkladá tohto nového patróna za vzor všetkým tým „katolíkom, ktorí publikáciami alebo denníkmi či inými spismi šíria a obraňujú kresťanské učenie”. Píše, že „je pre nich nevyhnutné, aby v diskusiách napodobňovali a zachovali tú zdatnosť spojenú s miernosťou a láskou, ktorá bola vlastná Františkovi. On ich svojím príkladom učí jasne postojom, ktoré si treba osvojiť. V prvom rade nech s maximálnou usilovnosťou študujú a nech si osvoja, nakoľko vládzu, katolícke učenie. Nech sa chránia toho, aby zanedbali pravdu, a nech ju neoslabujú ani nezakrývajú pod zámienkou toho, že sa chcú vyhnúť urážke svojich odporcov. Nech sa snažia o rovnakú formu a eleganciu v hovorení a nech sa učia vyjadrovať myšlienky s jasnozrivosťou a krásou slov, aby mali čitatelia pôžitok z pravdy. A ak musia bojovať s protivníkmi, nech vedia vyvrátiť omyly a odporovať nesvedomitosti zvrátených, ale tak, aby všetkým ukázali, že sú oduševnení priamosťou a hlavne pohnutí láskou.”