Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Cirkev a svet \ Slovenské aktivity

Cirkev dekrétom uznala mučeníctvo Božej služobníčky laičky Anny Kolesárovej

Ilustračná snímka - RV

07/03/2018 11:32

Vatikán 7. marca – Cirkev oficiálne uznala mučeníctvo Božej služobníčky laičky Anny Kolesárovej, čím sa otvorila priama cesta k jej blahorečeniu. Ako dnes informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice, súhlas na vydanie dekrétu Kongregácie pre kauzy svätých potvrdzujúceho mučeníctvo dal Svätý Otec František pri osobnej audiencii prefekta kongregácie kardinála Angela Amata SDB v utorok 6. marca.

Božia služobníčka Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce a bola usmrtená z nenávisti k viere 22. novembra 1944 vo svojej rodnej obci, kde je aj pochovaná.

Medzi viacerými dekrétmi Kongregácie pre kauzy svätých, ktoré dnes zverejnila Svätá stolica, je aj päť potvrdení zázrakov na príhovor blahoslavených, ktorí tak už priamo smerujú k svätorečeniu. Na prvom mieste figuruje blahoslavený pápež Pavol VI., vlastným menom Giovanni Battista Montini (1897-1978).

Priamu cestu k svätorečeniu majú potvrdenú aj blahoslavený mučeník Óscar Arnulfo Romero, arcibiskup San Salvadoru (1917-1980), talianski diecézni kňazi bl. Francesco Spinelli (1853-1913) a bl. Vincenzo Romano (1751-1831) a nemecká rehoľníčka bl. Catharina Kasperová (1820-1898), zakladateľka Inštitútu chudobných služobníc  Ježiša Krista.

Dekrétom bol potvrdený aj zázrak na príhovor paraguajskej bosej karmelitánky Ctihodnej Božej služobníčky Márie Felície od Sviatostného Ježiša (1925-1959) 

V blízkej budúcnosti teda možno očakávať kanonizácie piatich a beatifikácie dvoch osobností Cirkvi z posledných storočí.

Aj ďalších šesť dekrétov o heroických cnostiach sa týka Božích služobníkov z pomerne nedávnej doby. Sú nimi poľský redemptorista kňaz Bernardo Łubieński (1846-1933), taliansky kapucín brat Cecilio Maria Cortinovis (1885-1984), talianske spoluzakladateľky benediktínskej kongregácie Giustina Schiapparoliová (1819-1877) a jej rodná sestra Maria Schiapparoliová (1815-1882), ďalej talianska dominikánska terciárka laička Maria Antonella Bordoniová (1916-1978), zakladateľka laickej fraternity Malých dcér Matky Božej a napokon  talianska laička Alessandra Sabattiniová (1961-1984). -jb-

Stručne o živote Božej služobníčky Anny Kolesárovej

Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom ako dcéra Jána Kolesára a Anny, rodenej Kušnírovej. Desaťročná stratila mamu a ako jedinej žene v domácnosti jej pripadli povinnosti v dome. S kamarátkami, ktoré prichádzali za ňou, chodievala do kostola na sväté omše, ruženec či litánie. Žila veľmi skromne a dbala o svoju povesť a čistotu. Pravidelne pristupovala k sviatosti zmierenia a Eucharistii a každú sobotu chodievala na ruženec k susedom.

Koncom druhej svetovej vojny sa pri prechode frontu ľudia vo Vysokej nad Uhom ukrývali v pivniciach. Aj Ján Kolesár bol 22. novembra 1944 s rodinou a susedmi v pivnici pod kuchyňou. Pri prehliadke domu začal opitý ruský vojak nútiť jeho 16-ročnú dcéru Annu, aby sa mu oddala, pod hrozbou, že ju zastrelí. Keď pred ním ušla za otcom, vojak namieril na ňu zbraň so slovami: „Rozlúč sa s otcom!“ Dievča vykríklo: „Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef!“ Vojak vyhasil jej mladý život dvoma ranami do hrude a do tváre.

Pohrebné obrady vykonal farár Anton Lukáč 29. novembra 1944. Hneď po pohrebe do matriky zapísal: „Hostia sanctae castitatis“ (obeť svätej čistoty). Svedectvo o udalosti podpísalo päť svedkov.

Diecézna fáza blahorečenia prebiehala v Košickej arcidiecéze od 3. júla 2004 do 14. februára 2012. Ďalej už kauzu prevzala Kongregácia pre kauzy svätých v Ríme. (Viac: http://annakolesarova.sk)

07/03/2018 11:32