Homília z Domu sv. Marty: Prosme si o milosť zahanbenia a nesúďme druhých

Vatikán 26. februára – Nesúďte a nebudete súdení. V homílii prednesenej v Dome sv. Marty Svätý Otec dôrazne zopakoval túto Ježišovu výzvu z dnešného evanjelia podľa Lukáša (Lk 6, 36-38). V tomto zornom uhle nás Cirkev v Pôstnom období pozýva prehodnotiť naše vzťahy s blížnymi a s Bohom. Pred Božím súdom v skutočnosti nikto nemôže utiecť, ani pred tým osobným, ani pred tým všeobecným. Všetci budeme súdení.

Vo vzťahu k blížnemu nás Ježiš pozýva nielen nesúdiť, ale navyše aj odpúšťať. Niekto z nás si možno povie: „Veď ja nikdy nesúdim, nesprávam sa ako sudca“, skonštatoval pápež František a upozornil, že sa žiada preskúmať naše postoje. „Koľkokrát je témou našich rozhovorov súdenie iných! ... Ale kto ťa ustanovil za sudcu?“, dodal pápež. „Súdiť iných je zlá vec, pretože jediným sudcom je Pán.“ Svätý Otec poukázal na varovné «nie» a súčasne aj na «áno» prítomné v dnešnom Božom slove:

„Pri našich stretnutiach, ktoré máme, obed, alebo čokoľvek iné, nech to trvá dajme tomu dve hodiny: Z tých dvoch hodín, koľko minút bolo venovaných súdeniu iných? Tu je to «nie». A kde je to «áno»? Buďte milosrdní. Buďte milosrdní, ako je váš Otec milosrdný. Ešte viac, buďte štedrí. Dávajte a dajú vám. Čo mi dajú? Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú. Je to hojná Pánova štedrosť vtedy, keď my budeme hojne naplnení milosrdenstvom pri nesúdení.“

Svätý Otec ďalej poukázal na dnešné pozvanie Cirkvi k postoju pokory pred Bohom, ktorá spočíva v priznaní si, že sme hriešnikmi:

„My vieme, že Božia spravodlivosť je milosrdenstvo. Ale potrebujeme povedať: «Tebe prináleží spravodlivosť, a nám zahanbenie.» A keď sa stretnú Božia spravodlivosť s naším zahanbením, tam nastáva odpustenie. Verím, že som zhrešil voči Pánovi? Verím, že Pán je spravodlivý? Verím, že je milosrdný? Hanbím pred Bohom, pretože som hriešnik? Také jednoduché:  Tebe prináleží spravodlivosť, a mne zahanbenie. A vyprosujme si milosť zahanbenia.“

Pápež František v tejto súvislosti spomenul, že na človeka, ktorý robí zlo, má jeho materinská reč označenie „nehanebník“. Na záver zopakoval povzbudenie prosiť si o milosť,  „aby nám nikdy nechýbalo zahanbenie pred Bohom“.

„Je to veľká milosť: zahanbenie. Zopakujme si teda: postoj voči blížnemu, pamätať, že s mierou akou súdim ja, budem aj súdený – nemám súdiť. A ak poviem niečo o inom, nech je to s veľkodušnosťou, s veľkým milosrdenstvom. Postoj pred Bohom - toto je ten základný dialóg: „Tebe prináleží spravodlivosť, a mne zahanbenie“. -ab-