Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Sme nedokončení

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 3. nedeľu rok B (Mk 1, 14-20): Sme nedokončení

Istá legenda (Terenc White: The Sword in the Stone (Meč v kameni), 1939) hovorí, že keď Pán Boh tvoril svet, všetko živé stvoril v embryonálnej forme. V jedno odpoludnie si dal zavolať k sebe všetky embryá a hovorí im: „Chcem, aby ste si každé z vás želali tri veci a ja vám ich splním.“

Predstúpilo prvé embryo a hovorí: „Bože, ja by som chcel mať rúčky a nôžky vo forme vejára a s pazúrikmi, aby som si mohol vyhrabať bezpečný príbytok pod zemou, ďalej by som chcel hrubú kožušinu, aby ma chránila v zime pred chladom a tiež by som chcel mať ostré predné zuby, aby som mohol trhať a žuvať trávu.“ „Dobre“, hovorí Boh, „buď teda svišťom (stepný)!“

Predstúpilo druhé embryo a hovorí: „Ja by som, Bože, chcel žiť vo vode a preto by som chcel ohybné telo, aby som mohol dobre plávať, potom žiabre, aby som mohol dýchať pod vodou a tiež niečo, čo by mi pomáhalo udržovať si vo vode stálu teplotu.“ „Dobre, ty buď ryba“, hovorí Boh.

Takto dostali všetky embryá každé čo chcelo a boli spokojné. Všetky, až na jedno, to, ktoré bolo posledné v rade. Bolo veľmi hanblivé a nesmelé, takže musel začať Boh: „Tak čo ty, posledné embryo, ktoré tri veci si žiadaš ty?“ „Ja neviem! Vieš čo, Bože, nedávaj mi teraz nič. Možno až niekedy v budúcnosti. Ale ak si myslíš, že by som sa mal stať niečím konkrétnym už teraz, daj mi, čo ty myslíš. Nechám to na teba.“

„Dobre, buď teda človekom!“, povedal Boh. „Budeš večným embryom, a preto budeš mať vládu nad všetkými ostatnými embryami!“

Táto rozprávka, milí priatelia, pekne vyjadruje to, čo sa odohralo v dnešnom evanjeliu. Ježiš prichádza do Galiley a hlása: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu!“ A hneď na to si vytvorí skupinku svojich najbližších, ktorých vyzve: „Nasledujte ma!“ Čo to vlastne Ježiš robí? Ježiš ľudí svojej doby a po nich ľudí každej doby vyzýva, aby sa konečne vzchopili a dali sa do práce na sebe samých. Ježiš tieto výzvy neadresoval kameňom, ani vtákom, rybám či komukoľvek alebo čomukoľvek v živej či neživej prírode. Adresoval ich iba nám ľuďom. Príroda je dokonalá, na prírode nie je čo meniť. Ježiš tieto výzvy k zmene zmýšľania, k pokániu a rastu adresoval iba nám ľuďom, tebe i mne.

Niektorí by sme však mohli predsa protestovať: Prečo, nám stále niekto nedá pokoj? Prečo nedajú pokoj rodičia deťom, tréneri svojím zverencom, učitelia svojím žiakom, kňazi svojím veriacim, Cirkev svetu? Prečo tu musí byť stále niekto, kto nám pripomína, že potrebujeme obrátenie, zmenu, rast a napredovanie? Prečo nie sme dobrí takí, akí sme?

Preto, lebo my ľudia sme – na rozdiel od živej či neživej prírody – nedokončení. Zvieratá a iná živá či neživá príroda fungujú presne tak, ako to do nich vložil Boh. My ľudia však máme slobodu stať sa tým, čím sa chceme stať my. Od Boha sme dostali potrebnú výbavu a k tomu slobodu rozhodnúť sa, a teraz je už iba na nás, čo s tým, čo máme, spravíme. Ako to povedal istý autor: „To, čo som, je dar Boha mne, to čím sa stanem, je môj dar Bohu.“ Naším povolaním je teda stávať sa.

Vezmime si taký kŕdeľ čajok, ktoré sa pred každou zimou sťahujú na juh do teplejších krajín. Robia to každý rok, presne o tom istom čase. Letia ďaleko, naozaj ďaleko. A po pár mesiacoch sa každý rok presne v tom istom čase vracajú späť znova na to isté miesto odkiaľ vyšli. Niekto by mohol povedať: „To je úžasné, čo tieto vtáky dokážu.“ Samozrejme, je to úžasné. No je tu jeden háčik: tieto čajky to nerobia slobodne. Taká čajka si nemôže povedať: „Tento rok nejdem do Talianska, ale idem na Havaj, alebo do Iraku.“ Ony idú každý rok presne kde ísť majú. Majú v sebe inštinkt a ony robia iba to, čo im tento inštinkt káže. Zvieratá robia iba to, na čo sú „naprogramované“, nič viac, nič menej a preto ich nikto nevolá na zodpovednosť a nikto im ani nekáže kázne.

Úplne inak je to však s nami ľuďmi. My nemáme v sebe takéto úžasné kódy ako majú zvieratá. My sa môžeme rozhodnúť cestovať buď na Havaj alebo do Talianska, alebo do Škandinávie alebo zostať doma. My máme slobodu, ísť tam, kam chceme a byť tým, čím chceme. Čo je viac: kódy alebo sloboda?

A presne toto je dôvod, prečo Ježiš svoju výzvu k zmene adresoval iba nám slobodným ľuďom: lebo každý z nás je nedokončený. Sme zásobáreň možností, darov, talentov, schopností a našou úlohou a teda povinnosťou je čosi s tým všetkým spraviť.

Samozrejme spraviť sa s tým dá všeličo. Naše  dary sa dajú rozvíjať ale i zanedbávať. Dajú sa využívať ale i zneužívať. Na každú z týchto možností máme dosť príkladov a na každú bude iná reakcia. Ak svoje dary rozvíjame a robíme maximum pre to, aby sme zo seba vykresali to najlepšie, čo sa dá, zaslúžime si pochvalu, ale tiež i povzbudenie, aby sme nepostáli. Ak svoje dary zanedbávame, zaslúžime si pokarhanie a napomenutie, aby sme svoj život neflákali. Za zanedbávaním darov je obyčajne lenivosť a popletené priority. Človek dáva prednosť zábave pred povinnosťami, a to, čo je dôležité zanedbáva. A my, hoci na počiatku obdarovaní a bohatí na príležitosti, môžeme skončiť v hanbe.  Preto potrebujeme výzvu konečne sa zmobilizovať a dať sa do práce, lebo čas beží.

Ak svoje dary využívame, zaslúžime sa ocenenie a obdiv, lebo čo sa používa, to sa rozvíja a čo nepoužívame o to prichádzame. Ľudia, ktorí svoje dary a talenty používajú – samozrejme nielen pre seba – majú v rukách zázrak: ich zdroj je nevyčerpateľný. A konečne tí, ktorí svoje dary zneužívajú, si zaslúžia vážne pokarhanie a volanie k pokániu. Títo svoje dobré dary zneužili na zlo, a za toto zlo si budú zodpovedať. Je paradoxom ako rôzne sa dá jedna a tá vec použiť: s nožom môžeš nakrájať deťom chlieb, ale môžeš s ním niekoho i podrezať. Silu atómovej energie môžeš ako vedec zneužiť na výrobu bomby alebo ju použiť k poháňaniu lode alebo výrobe elektriky. Ako informatik môžeš svoj bystrý intelekt používať na programovanie vírusov alebo užitočných programov a aplikácií.

Volanie dnešného evanjelia k rastu a stávaniu sa bude mať preto pre každého inú podobu. Pre jedných to bude burcovanie, pre iných povzbudenie, pre ďalších pokánie. Čo by to mohlo byť pre nás?