Ranná homília pápeža Františka: Božie dary a povolanie sú neodvolateľné

Vatikán 6. novembra – Boží dar je neodvolateľný; to, čo Boh daruje dnes, si nevezme zajtra späť. Keď Boh povoláva, toto povolanie ostáva na celý život. Týmito slovami začal dnešnú kázeň pápež František v Dome sv. Marty, kde tradične v ranných hodinách slávil eucharistiu. Podnet k úvahe našiel v prvom čítaní z Listu sv. Pavla Rimanom (Rim 11,29-36).

Podľa pápežových slov možno „v dejinách spásy“ identifikovať tri „Božie dary a povolania určené pre jeho ľud“, pričom sú „všetky nezrušiteľné“, lebo Boh je verný. Sú nimi „dar vyvolenia, prísľubu a zmluvy“. Tak ako to platilo pre Abraháma, tak to dnes platí pre každého jedného z nás:

„Každý z nás je vyvolený, vyvolená Bohom. Každý z nás nesie prísľub, ktorý dal Pán: ,Kráčaj v mojej prítomnosti, buď bezúhonný a ja pre teba urobím toto’. A každý z nás uzatvára s Pánom zmluvy. Je slobodný tak urobiť alebo neurobiť, no takáto je skutočnosť. A treba si aj klásť otázku: ,Ako vnímam vyvolanie ja? Alebo sa cítim, že som kresťanom náhodou? Ako prežívam prísľub, prísľub spásy na mojej životnej ceste, a ako som verný zmluve? Ako je verný on?’“

Pred „vernosťou samou osebe“, ktorou je Boh, dodal ďalej Svätý Otec František, nám neostáva nič iné, než sa opýtať: Pociťujem jeho „nežnosť“, jeho „starostlivosť“ o mňa i jeho „hľadanie“, keď sa od neho vzdialim?

Pápež poukázal aj na dôležité slová sv. Pavla, ktoré až štyrikrát používa v súvislosti s vyvolením Bohom: „neposlušnosť“ a „milosrdenstvo“. Kde je jedno, tam nechýba ani druhé - vysvetlil Svätý Otec -, a toto je naša cesta spásy:

„Toto znamená, že na ceste vyvolenia, smerom k prísľubu a k zmluve, sa objavia hriechy, bude tam neposlušnosť, avšak tvárou v tvár tejto neposlušnosti stojí vždy milosrdenstvo. Je to ako dynamika našej cesty k dospelosti: vždy je tam milosrdenstvo, lebo on je verný, on nikdy neodvoláva svoje dary.

Je to spojené; to, že dary sú neodvolateľné, je prepojené. Prečo? Lebo pred našimi slabosťami, našimi hriechmi vždy stojí milosrdenstvo, a keď Pavol nad tým uvažuje, robí krok vpred: no nie tým, aby nám vysvetľoval, ale adoráciou.“        

Pápež František na záver svojej dnešnej rannej homílie pozval veriacich k adorácii a k tichej chvále pred „týmto tajomstvom neposlušnosti a milosrdenstva, ktoré nás oslobodzuje“, pred „touto krásou neodvolateľných darov, akými sú vyvolenie, prísľub a zmluva“.

„Myslím si, že by nám prospelo, nám všetkým, uvažovať dnes nad naším vyvolením, nad prísľubmi, ktoré nám dal Pán a nad tým, ako ja žijem zmluvu s Pánom. A ako dovoľujem Pánovi, aby na mne zoči-voči mojim hriechom, mojim neposlušnostiam – dovoľte mi toto slovo – vykonal milosrdenstvo.

A na záver, či som schopný – tak, ako Pavol – chváliť Boha za to, čo mi dal, čo dal každému jednému z nás: chváliť a urobiť úkon poklony. Nikdy však nezabudnime: Božie dary a jeho povolanie sú neodvolateľné.“ -ej-