Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Generálne audiencie a Anjel Pána

Pápež František zakončil cyklus katechéz o nádeji: „Raj – cieľ našej nádeje“

Pápež gestami komunikuje s pútnikmi počas generálnej audiencie - AP

25/10/2017 16:04

Vatikán 25. októbra – Pri dnešnej generálnej audiencii Svätý Otec František uzavrel svoj cyklus katechéz o kresťanskej nádeji. Záverečnej 38. katechéze dal názov: „Raj - cieľ našej nádeje“. Biblický podnet čerpal zo slov ukrižovaného Ježiša kajúcemu lotrovi: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23,43).

„V izbách mnohých nemocníc či v celách väzníc sa tento zázrak opakuje nespočetnekrát: niet takej osoby, akokoľvek zle by žila, ktorej by zostávalo len zúfalstvo a bola by jej zakázaná milosť,“ zdôraznil Svätý Otec v katechéze. „Raj je objatím sa s Bohom, nekonečnou Láskou a vstupujeme doň vďaka Ježišovi, ktorý za nás zomrel na kríži,“ vysvetlil pápež.  Preto v hodine smrti kresťan opakuje Ježišovi slová kajúceho zločinca: «Spomeň si na mňa», povedal pápež František a dodal: „Ten, kto spoznal Ježiša, sa už viac ničoho nebojí.“

Medzi veriacimi na Námestí sv. Petra boli dnes prítomné viaceré slovenské skupiny.  Ďakovnú púť dominikánskej rodiny z Bratislavy a Košíc sprevádzal rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik a viacerí dominikáni: P. Konštanc Adam, P. Chryzostom Kryštof, P. Matúš Kušnír a ďalší. Vyše 40 účastníkov tejto púte sa prišlo poďakovať za pripojenie svojich chrámov k Pápežskej bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Do Ríma prišlo aj farské spoločenstvo z Tepličky nad Váhom, z Považskej Bystrice a z okolia Žiliny.

Svätý Otec na záver generálnej audiencie pripomenul význam modlitby ruženca v každej životnej situácii:

„Na konci mesiaca október chcem odporúčať modlitbu posvätného ruženca. Táto mariánska modlitba nech je pre vás, drahí mladí, príležitosťou preniknúť hlbšie do tajomstva Krista, pôsobiaceho vo vašom živote; milujte ruženec, drahí chorí, aby dal útechu a zmysel vašim utrpeniam. Nech sa pre vás, drahí novomanželia, stane privilegovanou príležitosťou na to, aby ste zakusovali tú duchovnú dôvernosť s Bohom, ktorá je základom novej rodiny.“

Ako úvod ku katechéze zaznelo čítanie z Lukášovho evanjelia:

«Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“ A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“.» (Lk 23,33. 38–43)

Katechéza Svätého Otca: „Raj - cieľ našej nádeje“

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Toto je posledná katechéza na tému kresťanskej nádeje, ktorá nás sprevádzala od začiatku tohto liturgického roka. A uzavriem ju hovoriac o raji, ako cieli našej nádeje.

«Raj» je jedným z posledných slov vyslovených Ježišom na kríži, adresovaných dobrému lotrovi. Pristavme sa na chvíľku pri tejto scéne. Na kríži Ježiš nie je sám. Po jeho boku, napravo a naľavo, sú dvaja zločinci. Niekto, prechádzajúc popred tie tri kríže vztýčené na Golgote, si možno s úľavou vydýchol, pomysliac si, že konečne bola vykonaná spravodlivosť, keď takto vydali ľudí na smrť.

Vedľa Ježiša je aj kajúci vinník: ten, kto uznáva, že si zaslúžil tento strašný trest. Nazývame ho „dobrý lotor“, ktorý, oponujúc tomu druhému, hovorí: My dostávame to, čo sme si našimi skutkami zaslúžili (porov. Lk 23,41).

Na Kalvárii, v ten tragický a svätý piatok, Ježiš speje až k extrému svojho vtelenia, svojej solidarity s nami hriešnikmi. Tam sa uskutočňuje to, čo prorok Izaiáš povedal o trpiacom Služobníkovi: «pripočítali ho k hriešnikom» (53,12; porov. Lk 22,37).

Tam, na Kalvárii, má Ježiš posledné stretnutie s hriešnikom, aby aj jemu široko roztvoril dvere svojho kráľovstva. Toto je zaujímavé: je to jediný raz, keď sa slovo „raj“ objavuje v evanjeliách. Ježiš ho sľubuje tomu „úbohému zloduchovi“, ktorý mal na dreve kríža odvahu obrátiť sa naňho s tou najpokornejšou z prosieb: «Spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva» (Lk 23,42). Nemal dobré skutky, čo by zavážili, nemal nič, no zveruje sa Ježišovi, ktorého uznáva ako nevinného, dobrého, tak odlišného od seba samého (v. 41). Stačilo to slovo pokornej kajúcnosti, aby sa dotkol Ježišovho srdca.

Kajúci lotor nám pripomína náš pravý stav pred Bohom: že my sme jeho deti, že on voči nám zakusuje súcit, že je odzbrojený zakaždým, keď mu prejavíme túžbu po jeho láske. V izbách mnohých nemocníc či v celách väzníc sa tento zázrak opakuje nespočetnekrát: niet takej osoby, akokoľvek zle by žila, ktorej by zostávalo len zúfalstvo a bola by jej zakázaná milosť. Pred Boha všetci predstupujeme s prázdnymi rukami, tak trochu ako mýtnik z podobenstva, ktorý sa pristavil na modlitbu v  chráme celkom vzadu (porov. Lk 18,13). A zakaždým, keď človek, ktorý si posledný krát spytuje svedomie svojho života, zistí, že nedostatky omnoho prevažujú nad jeho dobrými skutkami, nemá zmalomyseľnieť, ale má sa zveriť Božiemu milosrdenstvu. A toto nám dáva nádej, toto nám otvára srdce!

Boh je Otcom a až do poslednej chvíle očakáva náš návrat. A navrátenému márnotratnému synovi, ktorý začína vyznávať svoje viny, otec zatvára ústa objatím (porov. Lk 15,20). Toto je Boh: takto nás miluje!

Raj nie je miestom z rozprávok, a ani začarovanou záhradou. Raj je objatím sa s Bohom, nekonečnou Láskou a vstupujeme doň vďaka Ježišovi, ktorý za nás zomrel na kríži. Tam, kde je Ježiš, je milosrdenstvo a šťastie; bez neho je chlad a temnota. V hodine smrti kresťan Ježišovi opakuje: „Spomeň si na mňa“. A keby aj nebol viac nik, kto by si na nás spomenul, Ježiš je tam, po našom boku. Chce nás priviesť na to najkrajšie miesto, aké existuje. Chce nás tam vziať s tým málom či množstvom dobra, ktoré bolo v našom živote, aby sa nič nestratilo z toho, čo on už vykúpil. A do Otcovho domu privedie aj všetko to, čo v nás ešte potrebuje vykúpenie: nedostatky a pochybenia celého života. Toto je cieľ našej existencie: aby sa všetko naplnilo a bolo premenené v láske.

Ak tomuto veríme, smrť nám viac nebude naháňať strach a môžeme tiež dúfať, že z tohto sveta odídeme pokojným spôsobom, s množstvom dôvery. Ten, kto spoznal Ježiša, sa už viac ničoho nebojí. A aj my budeme môcť opakovať slová starého Simeona – ktorý bol tiež požehnaný stretnutím s Kristom – po celom živote strávenom v očakávaní: «Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka, v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu» (Lk 2,29-30).

A v tom momente konečne nebudeme viac nič potrebovať, nebudeme viac vidieť nejasným spôsobom. Nebudeme viac zbytočne plakať, lebo všetko pominulo; aj proroctvá, aj poznanie. Avšak láska nie, tá zostane. Lebo «láska nikdy nezanikne» (porov. 1 Kor 13,8). 

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Účastníkov dominikánskej ďakovnej púte sme po generálnej audiencii zachytili s mikrofónom. Rožňavský diecézny biskup Mons. Stanislav Stolárik vysvetlil dôvod púte, ktorej súčasťou bolo aj slávenie eucharistie v Bazilike Santa Maria Maggiore, kde sa nachádza milostivá ikona Salus populi romani:

AUDIO 

Púť sprevádzal aj páter Chryzostom František Kryštof OP, duchovný správca Farnosti Panny Márie Snežnej v Bratislave na Kalvárii:

AUDIO 

Štyri desiatky farníkov z Tepličky nad Váhom pod vedením svojho duchovného otca Pavla Špitu dnes po generálnej audiencii slávili svätú omšu v rozhlasovej kaplnke Vatikánskeho rozhlasu. -zk, jb, ej- 

25/10/2017 16:04