Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Cirkev a svet \ Cirkev vo svete

Kard. Filoni na konferencii v Arse predstavil dva vzory misionárskej Cirkvi

Kardinál Fernando Filoni, prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov - RV

03/08/2017 17:46

Vatikán/Francúzsko 3. augusta – Na konferencii vo francúzskom pútnickom mieste Ars v predvečer sviatku sv. Jána Vianneya vystúpil dnes ako hlavný hosť kardinál Fernando Filoni. Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov predstavil ako dva významné vzory misionárskeho ducha Cirkvi popri svätom Arskom farárovi aj ctihodnú Pavlínu Máriu Jaricotovú, laickú podporovateľku misií.

V oboch prípadoch ide o osobnosti z Lyonskej diecézy, ktorých charizma sa prejavila na historickom pozadí doby veľmi ťažkej pre Cirkev, na prelome 18. a 19. storočia po Francúzskej revolúcii. Kardinál Filoni citoval historika Rogera Auberta, profesora z Louvainu: „Pre všetky kresťanské cirkvi to bolo ťažké obdobie a pre Rímsku cirkev zvlášť, bolo to obdobie v ktorom znaky úpadku sú početnejšie ako ukazovatele obnovy“.

V období desiatich rokov (1789-1799) počas Revolúcie sa zmätok dotkol každej formy cirkevného života a dokonca aj svedomia, došlo k vraždám stoviek zástupcov Cirkvi, biskupov a kňazov, viac ako 30 tisíc ich muselo emigrovať, boli prinútení sa skrývať. Výsledkami bolo odkresťančenie, antiklerikalizmus či sekularizácia spoločnosti. Bohoslužba bolo od základu ohrozovaná a narúšaná, náboženský život ľudí bol pokrivený, ale nie celkom vykorenený.

Kard. Filoni však zároveň pripomenul, že francúzska revolúcia tiež „odkryla reálny stav Cirkvi, očistiac ju od výhovoriek a alibizmu, a dotkla sa aj vnútornej stránky vzťahu človeka k Bohu, zmyslu jeho poslania vo svete, cirkevnej identity vo vzťahu k spoločnosti a inštitúciám. Prenasledovanie Cirkev zredukovalo na to najzákladnejšie, bez možnosti úniku. Bola to situácia, v ktorej sa prejavila na jednej strane hlboká viera, ale aj prípady lavírovania a slabosti.“

„Nemožno poprieť, že toto všetko sa stalo veľkým očistením na prospech pre vieru, pretože v čase biedy a hlbokej bolesti vždy v srdci rastie obdiv k Božím dielam a jasne sa ukazuje milosrdenstvo voči Cirkvi a Božiemu ľudu,“ skonštatoval kardinál Filoni. Poukázal pritom na skúsenosť sv. Pavla, keď napísal Korinťanom, že Božia moc „sa naplno prejavuje v slabosti“ a citoval aj výrok talianskeho spisovateľa Alessandra Manzoniho z jeho románu Snúbenci, že Boh „nikdy nenarúša radosť svojich detí, ak nie preto, aby im ju pripravil ešte istejšiu a väčšiu.

Keďže Boh nekoná mimo ľudských a historických podmienok, kardinál Filoni vo svojom príspevku predstavil dva konkrétne vzory misionárkej Cirkvi. Paralelne hovoril o arskom farárovi – sv. Jánovi Mária Vianneyovi (1786-1859) a ct. Pavlíne Márii Jaricotovej (1799-1862), laičke, ktorá pracovala medzi robotníkmi a organizovala pomoc misionárom.

„Arský farár je vzorom – ako by povedal Svätý Otec František – „vychádzajúceho“ kňaza, v neustálom pastoračnom nasadení pre svoju farnosť. Pavlína Mária Jaricotová je príkladom apoštolského inovačného a tvorivého entuziazmu, ktorý sa prejavoval hľadaním nových foriem pomoci pre misionárov pôsobiacich v Číne, Tichomorí a Karibskej oblasti.“

Dnešné misie kardinál Filoni predstavil ako poslanie všetkých veriacich, a nie iba hierarchickej Cirkvi. Chápanie misií sa takto zmenilo najmä po Druhom vatikánskom koncile, čo dosvedčujú aj slová Dogmatickej konštitúcie o Cirkvi Lumen gentium:

Ako Otec poslal Syna, tak aj on poslal apoštolov (porov. Jn 20,21) a povedal im: «Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta» (Mt 28,18- 20).

Cirkev prijala od apoštolov tento Kristov slávnostný príkaz ohlasovať spasiteľnú pravdu, aby ho plnila až po samý kraj sveta (porov. Sk 1,8). Vzťahuje teda na seba slová apoštola: «Beda mi, keby som evanjelium nehlásal» (1 Kor 9,16). Preto neprestajne posiela misionárov, kým sa nové cirkvi dokonale neustália a kým aj ony samy neprevezmú úlohu pokračovať v hlásaní evanjelia. Duch Svätý ju totiž podnecuje spolupracovať na uskutočňovaní Božieho rozhodnutia, ktorým bol Kristus ustanovený za základ spásy pre celý svet.

Hlásaním evanjelia Cirkev privádza všetkých, ktorí ju počúvajú, k viere a jej vyznávaniu, pripravuje ich na krst, oslobodzuje ich z otroctva bludu a privteľuje ich ku Kristovi, aby v ňom láskou rástli až k plnosti. Cirkev sa pritom pričiňuje o to, aby čokoľvek dobré, čo sa nachádza v ľudských mysliach a srdciach alebo v národných zvykoch a kultúrach, nielenže nezahynulo, ale aj ozdravelo, povznieslo sa a dozrelo na Božiu slávu“ (Lumen gentium, 17).

Kardinál Filoni dal do pozornosti aj pohľad pápeža Františka, ktorý v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium píše, že Cirkev je misiou a veriaci sú povolaní byť učeníkmi misionármi. Pápež František v tejto súvislosti upozorňuje okrem iného aj na nebezpečenstvo uzatvárania viery do subjektivizmu a na „herézu egocentrického novopelagiánskeho prometeizmu tých, ktorí sa v podstate spoliehajú len na vlastné sily a cítia sa nadradení nad druhými, pretože sa riadia určitými normami alebo pretože sú neochvejne verní istému katolíckemu štýlu z minulosti“ (porov. Evangelii gaudium, 94).

Prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov napokon zdôraznil, že to, k čomu dnes Cirkev vyzýva vo vzťahu k misiám, je „perspektíva, v ktorej nie sme ďaleko od ducha sv. Jána Máriu Vianneya a ctihodnej Pavlíny Márie Jaricotovej.“ -ab-

 

03/08/2017 17:46