Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Apoštolské cesty

Príhovor pápeža Františka pútnikom vo Fatime

Pápež František sa prihovára pútnikom vo Fatime (Portugalsko, 12. mája 2017) - AFP

13/05/2017 09:06

Vatikán/Portugalsko 12. mája – Prinášame v plnom znení príhovor pápeža Františka pútnikom, ktorý predniesol v piatok 12. mája 2017 počas svojej 19. apoštolskej cesty vo Fatime.

Drahí mariánski pútnici, ktorí prichádzate s Máriou!

Ďakujem, že ste ma medzi sebou prijali na tejto púti prežitej v nádeji a pokoji. Už teraz vás, ktorí ste so mnou spojení tu alebo inde, chcem ubezpečiť o tom, že vás všetkých nosím v srdci. Cítim, že mi vás zveril Ježiš (porov. Jn 21,15-17) a objímam a zverujem vás všetkých Ježišovi, «zvlášť tých, ktorí to najviac potrebujú», ako nás Mária naučila modliť sa (Zjavenie z júla 1917). Ona, Matka sladká a starostlivá k všetkým v núdzi, nech pre nich vyprosí Pánovo požehnanie! 

Nech na každého vydedeného a nešťastného, ktorému bola ukradnutá prítomnosť, na každého vylúčeného a opusteného, ktorému bola odopretá budúcnosť, na každého zo sirôt a obetí nespravodlivosti, ktorému nie je dovolené mať minulosť, nech zostúpi Božie požehnanie vtelené v Ježišovi Kristovi: «Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!» (Nm 6,24-26).

Toto požehnanie sa naplno uskutočnilo v Panne Márii, lebo žiadne iné stvorenie nad sebou nevidelo zažiariť Božiu tvár tak ako Ona, ktorá dala Synovi večného Otca ľudskú tvár. A my ho teraz môžeme kontemplovať v nasledujúcich radostných, svetelných, bolestných a slávnostných momentoch jeho života, ktoré opäť zažijeme pri modlitbe ruženca.

Spolu s Kristom a Máriou ostávame v Bohu. Vskutku, «ak chceme byť kresťanmi, musíme byť mariánskymi, to znamená musíme uznať podstatný, vitálny a prozreteľný vzťah, ktorý spája Máriu s Ježišom a ktorý pre nás otvára cestu, ktorá nás k nemu vedie» (Pavol VI., Príhovor počas návštevy Svätyne Panny Márie z Bonarie v Cagliari, 24. apríla 1970). Tak zakaždým, keď recitujeme ruženec na tomto požehnanom mieste alebo kdekoľvek inde, Evanjelium sa opäť stáva cestou v živote každého človeka, rodín, národov i sveta.

Pútnici s Máriou... Aká je to Mária? Učiteľka duchovného života, prvá, ktorá nasledovala Krista po «úzkej ceste» kríža dajúc nám príklad alebo naopak ,nedostupná’ Pani a teda nenapodobiteľná? «Požehnaná, ktorá uverila» vždy a za každých okolností Božiemu slovu (porov. Lk 1,42.45) alebo naopak ,svätý obrázok’, ku ktorému sa chodí, aby sme dosiahli nejakých láskavostí za nízku cenu? Panna Mária z Evanjelia, uctievaná modliacou sa Cirkvou alebo naopak Mária poznačená subjektívnou citlivosťou, ktorú vidíme ako tú, čo zadržuje ruku Boha kata, ktorý je pripravený trestať, teda Mária lepšia než Kristus, ktorý je považovaný za neľútostného sudcu, milosrdnejšia než Baránok, ktorý sa obetoval za nás?

Veľká nespravodlivosť sa koná voči Bohu a jeho milosti, keď sa tvrdí, že hriechy sú potrestané jeho súdom bez toho, aby sme najskôr pripustili – ako to jasne dáva najavo Evanjelium – že sú odpustené jeho milosrdenstvom! Musíme dávať milosrdenstvo pred súd; v každom prípade, Boží súd bude vždy vykonaný vo svetle jeho milosrdenstva. Božie milosrdenstvo prirodzene nepopiera spravodlivosť, lebo Ježiš na seba zobral dôsledky nášho hriechu spolu s náležitým trestom.

On nepopieral hriech, zaplatil však za nás na kríži. A takto, vo viere, ktorá nás spája s Kristovým krížom, sme slobodní od našich hriechov; dávame stranou každú formu strachu a bázne, lebo nepatrí k tomu, kto je milovaný (porov. Jn 4,18).

Ako som spomenul v exhortácii Evangelii gaudium: «Vždy keď sa pozrieme na Máriu, dokážeme znovu uveriť v revolučnú silu nežnosti a lásky. V nej vidíme, že pokora a nežnosť nie sú čnosťami slabých, ale silných, ktorí nepotrebujú zle zaobchádzať s druhými, aby sa cítili dôležití... [...] Táto dynamika spravodlivosti a nežnosti, kontemplácie a kráčania v ústrety druhým robí z nej cirkevný vzor evanjelizácie» (č. 288). Kiež by sa každý z nás stal spolu s Máriou znamením a sviatosťou milosrdenstva Boha, ktorý vždy odpúšťa, odpúšťa všetko.

Ruka v ruke s Máriou a s jej pohľadom môžeme s radosťou ospevovať milosrdenstvá Pánove. Môžeme povedať: moja duša spieva pre Teba, Pane! Milosrdenstvo, ktoré si mal voči všetkým tvojim svätým a voči celému vernému ľudu, došlo aj ku mne. Kvôli pýche môjho srdca som žil rozptýlený svojimi ambíciami a záujmami, bez toho, aby som zasadol na nejaký trón, Pane! Jediná možnosť vyvýšenia, ktoré mám, je toto: aby ma tvoja Matka vzala do náručia, zakryla ma svojim plášťom a položila ma vedľa tvojho Srdca. Nech sa tak stane.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu) -ej-

13/05/2017 09:06