Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Rubriky \ Homílie M. Bubáka

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD: Poučenie z premenenia

Ikona Premenenie Pána

11/03/2017 13:02

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 2. pôstnu nedeľu cyklu A (Mt 17, 1-9): Poučenie z premenenia

Keď príbeh Premenenia Pánovho na vrchu analyzujeme dôkladnejšie, zistíme, že je to príbeh nielen o tom, čo sa stalo s Ježišom, ale aj – a možno hlavne – o tom, čo sa stalo s apoštolmi, ktorí boli pri ňom prítomní. A keď ideme pri tom ešte hlbšie, zistíme, že je to vlastne príbeh o nás, je to príbeh o našom živote.

Príbeh premenenia popisujú všetci traja synoptickí evanjelisti, Marek, Matúš a Lukáš. Aj keď to podstatné sa nachádza u všetkých, sú medzi nimi predsa jemné rozdiely. Jeden hovorí to, čo druhý nespomína. Skúsme teda tieto tri popisy príbehu premenenia skombinovať a pozrieť sa na jeho tri základné prvky a na ich význam.

Prvým prvkom, ktorý v tomto príbehu vidíme je samotné Ježišovo premenenie – náhle videnie čohosi krásneho, veľká sláva. Každý z nás má takéto momenty vo svojom živote. Maturitná skúška, vynikajúco urobené prijímacie skúšky na univerzitu, vysokoškolský diplom, svadobný deň, kňazská vysviacka, nový byt či dom, narodenie prvého dieťaťa. Všetky tieto veci sú silné, roztápajúce nás zvnútra, sú slávnostné, tešíme sa z nich, prenikajú nás skrz naskrz radosťou, niekedy priam extázou. Skús si ich spätne predstaviť znova vo svojej mysli so všetkým tým, čo ich obklopovalo, ale hlavne citmi, ktoré ťa pri nich prenikali.

Ak si ženatý, či vydatá, skús sa preniesť naspäť do tej chvíle. Do tvojho svadobného dňa. Do momentu, keď ste kráčali von z kostola, s tým, že ste už svoji, naveky. Do chvíle, keď ste sa nasťahovali do svojho prvého bytu. Alebo, prenes sa do chvíle, keď si si kúpil svoje prvé auto. Keď si si našiel svoju prvú prácu. Keď si dostal svoju prvú výplatu. Toto všetko boli momenty silné, určite slávnostné a bezpochyby citovo silne nabité. Niečo v nich bolo premenené, náš život zakusoval svoje naplnenie, v istom zmysle prišla do neho sláva.

A tu príde do hry druhý element z príbehu premenenia Pána: Je to pokušenie zastaviť chvíľu a zostať v nej naveky. Presne to sa odohralo v prípade troch apoštolov. Keď uvideli pred sebou Ježiša, zahaleného do slávy a pri ňom Mojžiša a Eliáša, ako sa s nimi rozpráva, tí traja boli tak unesení, že jeden z nich, Peter, od vzrušenia zvolal: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky...“ Inými slovami: „Je tu krásne. Zostaňme tu. Zastavme túto chvíľu a buďme v nej naveky.“ Alebo ako to povedal Goethe: „Postoj chvíľa, si krásna.“

Ak si, milí priatelia, myslíme, že toto je príbeh z dávnej minulosti, ktorý sa mohol stať iba vtedy, pred 2000 rokmi, zabudnime na to. Je to príbeh dneška. Je to to, čo sa stáva aj nám a to každý deň. Či už je to pod vplyvom medií alebo  iných okolností – to je jedno – dosť často si myslíme, že krásne, silné a vzrušujúce situácie, v ktorých sme sa ocitli sú a musia byť trvalé. No pravda je opačná. Ony nemajú šance byť trvalé. No my si to myslíme a odmietame sa zmieriť s tým, že ony by z nášho života mohli odísť. Koľko krát sme podobne, ako Peter aj my zvolali niečo ako: „Postoj chvíľa, si krásna. Neodchádzaj. Ostaň tu natrvalo?“

No nech sme si toto želali akokoľvek silne a intenzívne, vždy do nášho života predsa nakoniec prišiel realizmus a s ním prebudenie a vytriezvenie. Aj ten najkrajší dom raz začne mať problémy so strechou, s omietkou, či špinou v odtokových rínach. Aj ten najvášnivejší bozk musí skončiť, keď zistíme, že sa potrebujeme nadýchnuť. Aj to najvrelšie podanie ruky musí skončiť, keď sa nám naše ruky začnú potiť. Aj po tom najdokonalejšom svadobnom dni jedného dňa príde ku konfliktu, pretože tí dvaja sú len ľudia, v mnohých ohľadoch dosť odlišní.

A tak Peter v dnešnom príbehu premenenia je obrazom jeho i našej pochabosti. Je vyjadrením unikania z reality, ku ktorému ľudia žiadnej doby nemali ďaleko. Je stelesnením mnohých z nás, ktorí si želáme, aby chvíľa postála, aby sme my mohli v nej prebývať naveky. Nie nadarmo evanjelista Marek k Petrovým slovám dodáva. „Nevedel, čo povedať.“ A Lukáš to vyjadril ešte trefnejšie: „Nevedel, čo hovorí.“ A mali pravdu, Peter naozaj nevedel, čo hovorí.

A potom je tu tretí komponent. „Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s Ježišom,“ hovorí nám evanjelista Matúš v dnešnom evanjeliu. O čom sa rozprávali? Matúš o tom nehovorí. No hovorí o tom Lukáš: „...hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme.“ Teda zakiaľ Peter vychutnával svoj moment blaha a vzrušenia, Ježiš a tí dvaja sa rozprávali o tom, čo malo v živote Ježišovom nasledovať, o jeho odchode z tohto sveta, ktorý mal obsahovať aj utrpenie aj smrť. Áno, aj zmŕtvychvstanie, ktorého predobrazom bolo toto premenenie, no najprv muselo prísť utrpenie a smrť.

Takto nám, milí priatelia, príbeh Premenenia predstavuje život človeka – podľa vzoru Ježišovho – ako cestu. A tá cesta – hovoríme o duchovnej ceste – má niekoľko etáp. Prvou je sen. Blažený človek, ktorý má sen; nie každý má a chce mať sny. No sen prináša so sebou i pokušenie, a to pokušenie unikať realite. Ak si však vo svojej duchovnej ceste poctivý, príde k zvratu. Uvedomíš si, že realita, v ktorej musíš žiť, je trocha iná, než je len sen a vzrušenie začiatku. Niekedy ti k tomuto zvratu pomôže trauma, niekedy modlitba a reflexia, inokedy pozorovanie života a uvažovanie nad svojimi skúsenosťami, sklamaniami alebo zlyhaniami. Toto všetko ti pomôže k realizmu a často i k empatii s inými. A potom príde štvrtá etapa, ktorou je prijatie všetkých týchto vecí, ako súčasti tvojho života. Aby nám bolo jasné, nejde tu o prijatie porážky. Ide o prijatie života so všetkým tým, čo k nemu patrí; a to v pravde, plnosti a láske. Presne tak, ako to robil Ježiš, keď napríklad rešpektoval bohatého mladíka, ktorý aj napriek svojej túžbe postúpiť vyššie nebol ochotný sa pohnúť ďalej. Ježiš však aj napriek tomu pohliadol na neho s láskou. Alebo s Máriou Magdalénou, v ktorej aj napriek jej hriešnemu životu videl novú budúcnosť. Alebo s Levim, ktorého aj napriek jeho hanebnej minulosti povolal, aby ho nasledoval ako apoštol. Štvrtá etapa to je schopnosť pozerať sa na ľudí a veci svojho života očami Kristovými.

A potom príde piata etapa. Je to vlastne návrat k začiatku, k tvojmu snu, ktorý si mal vtedy, dávno. No dnes ho prijmeš a objímeš už inak. Nie ako ten, kto chce, aby sa zastavil čas, a aby tu tá krásna chvíľa, v ktorej sa vtedy nachádzal zostala naveky. Teraz svoj sen prijímaš už ako premenený, ako vyskúšaný, ako dozretý človek. 

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu premenenia.

11/03/2017 13:02