Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Rubriky \ Homílie M. Bubáka

Zamyslenie pátra Milana Bubáka: Kráľovstvo na prvom mieste

Ilustračná snímka - AP

25/02/2017 11:32

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 8. nedeľu cez rok liturgického cyklu A (Mt 6,24-34): Kráľovstvo na prvom mieste

Keď spomenieme meno kráľa Šalamúna, zaiste každý z nás si ho automaticky spojí s múdrosťou. Kráľ Šalamún bol tak múdry, že sa stal až príslovím. Keď vidíme múdreho človeka, povieme: „Je múdry ako Šalamún.“ Možno ale už menej vieme, že Šalamún mal slabosť na ženy, a že túto oblasť aj napriek svojej múdrosti nie celkom zvládal. Podľa sv. Písma mal 700 manželiek urodzeného pôvodu a 300 mileniek. Tieto všetky s ním bývali v kráľovskom paláci a teda musel ich živiť. Keď k nim pripočítame ešte úradníkov, ktorí sa starali o chod jeho kráľovstva a aj služobníctvo, ktoré zabezpečovalo prevádzku kráľovského paláca, nebolo ľahké pre toľkých ľudí zháňať potravu. Ak by sme mali pokušenie rátať, koľko všetci títo ľudia denne asi zjedli, ušetrime si prácu. Sv. Písmo nám to hovorí veľmi presne. Na začiatku 5. kapitoly Prvej Knihy Kráľov čítame:  „Šalamúnova denná spotreba potravín bola: tridsať kórov (6.300 litrov) jemnej múky a šesťdesiat kórov (12.600 litrov) hrubej múky, desať kusov kŕmneho hovädzieho dobytka a dvadsať kusov dobytka z pastvy, sto oviec, nepočítajúc jelene, gazely, antilopy a vykŕmené kukučky.“ (1Kr 5, 2-3). Toto všetko všetci títo ľudia zjedli – podľa sv. Písma na zlatých tanieroch – za jeden deň.

Šalamún bol teda najmúdrejším človekom, aký dovtedy na zemi žil. Vytvoril 3.000 prísloví, napísal 1.500 básní. Bol schopný prednášať o rastlinách od cédra, ktorý rástol v Libanone až po yzop, ktorý vyrastá z múra. Mohol rozprávať o zvieratách, o vtákoch, o plazoch i o rybách. Ľudia z celého sveta prichádzali za ním, aby obdivovali jeho ohromujúce vedomosti. Šalamún bol aj skvelým staviteľom. V Jeruzaleme vybudoval chrám tak krásny, že ľudia jeho doby ho považovali za div sveta. Bol aj človekom biznisu a v časti sveta, kde žil úplne ovládol obchodovanie so zbraňami. Bol tiež i vojenským veliteľom, ktorý so svojimi 1.400 vozmi a 12.000 koňmi nikdy neprehral žiadnu vojnu.

A predsa Ježiš nám tohto skvelého Šalamúna v dnešnom evanjeliu nekladie za vzor. Naopak, Ježiš hovorí, že Šalamún so všetkou touto svojou múdrosťou, mocou, pompou a slávou nebol ničím v porovnaní s jednoduchým vtákom vznášajúcim sa vysoko na oblohe a s krásou poľných ľalií či obyčajnej poľnej trávy. Vzorom sú nám nie Šalamún ale vtáci, poľné ľalie a poľná tráva. Šalamún, aj keď bol múdry a mocný, určite kvôli tomu, ako všetko to, čím sa obklopil a všetko to, čo má udrží a čím to nasýti musel prežiť nejednu bezsennú noc. Vtáci, poľné ľalie a poľná tráva, určite takéto bezsenné a úzkostné noci nemali. A preto my máme nasledovať a nie kráľa Šalamúna. Samozrejme, máme ich nasledovať nie tým, že by sme ako oni nepracovali a nepriadli. Ani nejedli, nepili a  neobliekali sa. Toto všetko je na rozdiel od nich, súčasťou nášho života a teda treba to mať. No náš pokoj, naša sila a náš úspech by nemali pochádzať zo žiadnej z týchto vecí. „Po tomto všetkom sa zháňajú pohania“, pripomína nám Ježiš. „Vy hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a ostatné všetko dostanete navyše.“

Čo to presne znamená hľadať najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť? Skôr, ako si povieme, čo to znamená, povedzme si, čo to neznamená. Tieto slová Ježišove určite nie sú podkladom pre blud, ktorý sa dnes rýchlo šíri po svete hlavne v protestantských kruhoch (avšak nielen v nich). Je to tzv. evanjelium prosperity. Jeho kazatelia, vystupujúci hlavne ako mediálne hviezdy, tvrdia, že keď my budeme hľadať najprv Božie kráľovstvo, Boh sa skvelo postará o dokonalý komfort nášho života. Budeme bohatí, zdraví a úspešní. Toto je, samozrejme, nezmysel. Ježiš nikde svojím nasledovníkom nesľubuje, že keď ho budú nasledovať, že nebudú chorí, že budú úspešní a bohatí. Pravdou je, ako to poznáme zo životov mnohých Bohu oddaných ľudí skorej opak. Nasledovník Ježišov nenasleduje Ježiša preto, aby mu zabezpečil život dokonalej prosperity. Len si spomeňme, ako Ježiš reagoval, keď ho ľudia po zázračnom nasýtení zástupov chlebmi a rybami chceli urobiť svojím kráľom. (Jn 6, 14-16) Toto boli prví nasledovníci evanjelia prosperity. Ježiš však toto rázne odmietol a z ich prítomnosti odišiel.

Tak čo to potom presne znamená? Istý príbeh hovorí o jednom malom chlapcovi, ktorý sa nachádzal spolu s ďalšími cestujúcimi na lodi. Raz sa, ako obyčajne, so svojimi hračkami hral na palube lode, keď sa vtom strhla silná búrka. Vietor dul a loď sa zmietala zo strany na stranu. Ľudia v panike pobehovali po palube. Náš chlapček sa však hral, ako keby sa nič nestalo. „Ty sa nebojíš, chlapče?“, pýtajú sa ho. „Čoho sa mám báť?“ „No, že sa potopíme.“ „Ja sa nebojím“, odpovedá chlapec. „Môj otec je na tejto lodi kapitánom.“ A presne o tomto je, milí priatelia, hľadanie Božieho kráľovstva na prvom mieste. Je to budovanie si takého vzťahu s Bohom, ktorého výsledkom bude totálna dôvera. Prejavom skutočnej dôvery v Boha je život bez úzkosti a jej ovocím pokoj srdca a pokoj duše. Nie nadarmo Ježiš dnes spája hľadanie, ale hlavne nájdenie Božieho kráľovstva so slobodou od ustarostenosti, alebo presnejšie od úzkosti a nepokoja. Ustarostenosť je tam, kde niet dôvera v Boha, ktorý loď nášho života riadi. A povedzme si úprimne, nie je málo ľudí, ktorí žijú bez úzkosti a to dokonca ani medzi nami veriacimi. Treba preto všetko odovzdať do Božích rúk a nechať jeho nech sa o náš život postará on.

To samozrejme neznamená, že nemáme robiť nič, iba sa pasívne prizerať s tým, že Boh sa postará. Istý rabín raz povedal: Sú dve veci, pre ktoré by si nemal byť ustarostený. Po prvé, veci, ktoré sa dajú zmeniť a, po druhé, veci, ktoré sa zmeniť nedajú. Na tie prvé, ktoré sa zmeniť dajú, ustarostenosť nepotrebuješ. Pusti sa do nich okamžite a zmeň ich. Tým druhým, ktoré sa zmeniť nedajú, ustarostenosť nepomôže. Ustarostenosť ti situáciu iba ešte viac skomplikuje. Jediné, čo pri veciach, ktoré sa nedajú zmeniť funguje, je – ak si už vyskúšal naozaj všetko – odovzdať ich Bohu. Veď je predsa kapitán, loďku snáď nenechá potopiť. Mnohí bojujeme s nevyliečiteľnou chorobu, iní majú ťažké existenčné problémy, ďalší postrácali takmer všetkých svojich blízkych. Trápi nás to, a s obavou hľadíme na budúcnosť. A sme možno z toho všetkého v depresii. Ježiš nám však hovorí: „Dôveruj!“ A budeš mať to, čo hovorí apoštol Pavol: „Lebo Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom.“ (Rim 14, 17)

Presne toto, milí priatelia, znamená mať Božie kráľovstvo na prvom mieste. Želám vám požehnanú nedeľu. 

25/02/2017 11:32