Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Vatikán \ Udalosti

Tretia adventná kázeň Raniera Cantalamessu: Triezve opojenie Duchom

Pápežský kazateľ páter Raniero Cantalamessa v kaplnke Redemptoris Mater vo Vatikáne - ANSA

16/12/2016 17:13

Vatikán 16. decembra – Dnes sa P. Raniero Cantalamessa po tretí raz prihovoril v adventnej kázni Svätému Otcovi a členom Rímskej kúrie. V rámci tohtoročného cyklu zameraného na Ducha Svätého osvetlil význam prítomnosti Charizmatickej obnovy v Cirkvi. Pripomenul slová bl. Pavla VI. z roku 1975, ktorý Charizmatickú obnovu nazval „šancou pre Cirkev“.

Pápežský kazateľ dal svojmu príhovoru názov „Triezve opojenie Duchom“. V tomto poetickom vyjadrení sa inšpiroval liturgickým hymnom svätého Ambróza zo 4. storočia. Slovami cirkevných otcov poukázal na kontrast medzi materiálnym opojením (alkoholom, drogami, sexom, úspechom) a opojením duchovným, ktoré je rovnako „extázou“, avšak nie smerom dolu, ale smerom hore. Z komentára sv. Ambróza k Prvému listu sv. Pavla Korinťanom citoval tieto slová:

„Dobré je to opojenie, ktoré vlieva radosť. Dobré je to opojenie, ktoré spevňuje kroky triezvej mysle... Pi Krista, ktorý je viničom; pi Krista, ktorý je skalou, z ktorej vyprýštila voda; pi Krista, aby si sa napojil jeho rečou... Božie Písmo sa pije, božie Písmo sa vstrebáva, keď šťava večného slova zostupuje do ciev mysle a do energií duše“  (sv. Ambróz, Komentár k 1. žalmu, 33).

Duchovné opojenie bolo v spiritualite zvyčajne považované za posledné štádium, rezervované „dokonalým“, poznamenal páter Cantalamessa:

„Sme dedičmi spirituality, ktorá ponímala cestu dokonalosti v duchu tejto postupnosti: najprv treba dlho zotrvať v očistnom štádiu, skôr než vstúpime do štádia zjednotenia; treba sa dlho cvičiť v striedmosti, prv než budeme môcť zakúsiť opojenie.“

Pápežský kazateľ dal tento postoj do nového svetla nasledovným spôsobom:

„Toto všetko má vo svojom základe veľkú múdrosť a skúsenosť, a beda, keby sme považovali tieto slová za prekonané. Treba však povedať, že schému postavenú  takto rigidne poznačuje aj pomalý a napredujúci posun od dôrazu na milosť k dôrazu na ľudské úsilie, od viery na skutky, neraz až po sklz k pelagianizmu. Podľa Nového zákona je medzi týmito dvoma vecami cyklickosť a súčasnosť: triezvosť je nevyhnutná pre dosiahnutie opojenia Duchom, a opojenie Duchom je nevyhnutné pre dosiahnutie a praktizovanie triezvosti.

Askéza konaná bez silného impulzu Ducha Svätého by bola mŕtvym namáhaním sa a nepriniesla by iné ako „chválenie sa telom“. Pre sv. Pavla platí, že „za pomoci Ducha“ máme „umŕtvovať skutky tela“ (porov. Rim 8,13).“

To, že na duchovnej ceste kresťana je v skutočnosti Duch Svätý prítomný už v počiatočnej fáze a nie iba ako jej vrchol, vysvetlil P. Cantalamessa na príklade apoštolov:

„Táto druhá cesta – tá, ktorá ide od opojenia k triezvosti – bola cestou, ku ktorej viedol Ježiš svojich apoštolov. Napriek tomu, že mali ako učiteľa a duchovného vodcu samotného Ježiša, skôr ako na Turíce neboli schopní dať do praxe takmer žiadne z evanjeliových prikázaní. Ale keď na Turíce boli pokrstení Duchom Svätým, vtedy ich vidíme premenených, uschopnených znášať pre Krista ťažkosti každého druhu až po samotné mučeníctvo. Duch Svätý bol oveľa viac príčinou ich horlivosti, než jej dôsledkom.“ -jb-

16/12/2016 17:13