Zamyslenie pátra Milana Bubáka: Kde je Pán? Kde ho položili?

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na Veľkonočnú nedeľu, cyklus C (Jn 20,1-9): Kde je Pán? Kde ho položili?

„Odniesli Pána z hrobu, a nevieme, kde ho položili.” Týmito slovami, milí priatelia, ovalila Petra a iného učeníka Mária Magdaléna, ktorá sa k Ježišovmu hrobu v to veľkonočné ráno vybrala ako prvá. Čo keby Mária Magdaléna povedala tieto slová nám, veriacim kresťanom 21. storočia? „Odniesli Pána z hrobu, a nevieme, kde ho položili.” Ako by sme reagovali?

Peter a ten iný učeník reagovali tak, že bežali k hrobu. Žiaľ jediné, čo našli, bol prázdny priestor a poskladané plachty. No neskôr, v ten istý deň večer, Pána predsa našli. Nie, nebol položený v inom hrobe. Stál živý, úplné živý, medzi nimi, uprostred nich, v ich spoločenstve. Ráno po tom, čo oni dvaja vyšli z prázdneho hrobu a „vrátili sa domov“, Pána našla aj Mária. Bola prvá, ktorá ho videla. Bol živý, stál vedľa nej a ona, keď ho spoznala, mu na znak úcty padla k nohám. V ten istý deň Pána našli aj ďalší z jeho učeníkov. Boli dvaja a kráčali do Emauz. Ježiš sa pripojil k nim a kráčal spolu s nimi ako pútnik, vysvetľoval im Písma a nakoniec spolu s nimi lámal pri stole chlieb. O týždeň neskôr ho nachádza aj apoštol Tomáš. Nachádza ho ako živého uprostred svojich spoluučeníkov s ranami, ktoré mu udelila jeho láska k ľudskému rodu.

Ako by sme, milí priatelia, reagovali na otázku niekoho, kto by nám dnes položil podobnú otázku: „Odniesli nám Pána, neviete, kde sa nachádza?“ Ako by sme odpovedali.

Čo je najzaujímavejšie na príbehoch o tých, ktorí sa s Ježišom stretli po jeho vzkriesení, bolo to, že takmer nikto ho najprv nespoznal. Nespoznala ho Mária Magdaléna, ktorá si najprv myslela, že sa stretla so záhradníkom. Nespoznali ho Emuazskí učeníci, ktorí ho považovali za neznámeho cudzinca. Nespoznali ho apoštoli pri rybolove, ktorí ho pokladali za mátohu. A podobne ho nespoznali mnohí ďalší, ktorí sa s ním pred jeho vzkriesením dôverne poznali. Prečo ho nespoznali? Preto, lebo Ježiš nebol viac naviazaný na svoje ľudské telo, ako ho poznali pred tým. Na to, aby ho našli, spoznali a znova sa s ním stretli, bolo nutné, aby sa od spájania si Ježiša s jeho fyzickým telom oddelili.

Proces objavovania Ježiša vo svojom strede v nových formách a spôsoboch zostal hlavnou úlohou jeho učeníkov počas celého ich života. Toto objavovanie tvorí podstatu spisov Nového zákona. Len si spomeňme na príbeh prenasledovateľa kresťanov Šavla, neskoršieho Pavla, ako nespoznal vzkrieseného Krista práve v týchto prenasledovaných kresťanoch. Keď mu to sám Ježiš povedal, bol prekvapený. Ježiš po svojej smrti od svojich učeníkov neodišiel. Ježiš neodišiel ani z tohto sveta. Ježiš tuná, v tomto našom svete, ostal po svojom vzkriesení prítomný. Lenže nie v tej podobe, ako tomu bolo pred jeho smrťou. Telo Kristovo – oslávené telo vzkrieseného Ježiša – je teraz možné nájsť v množstve iných, nových foriem a podôb.

Prvé čítanie dnešnej nedele zo Skutkov apoštolov je v tomto zmysle veľmi dobrým príkladom. Skutky boli napísané pekných pár rokov po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Cirkev, ktorá bola na začiatku malou skupinkou zloženou z veriacich pochádzajúcich zo židovstva pomaly rástla, a hoci bola prenasledovaná, šírila sa ďaleko poza Jeruzalem. Táto Cirkev sa v presvedčení, že Ježiš je tu s ňou, že je tu prítomný stále v rozličných formách čím ďalej tým viacej utvrdzovala. Bolo jej samozrejmé, že najprominentnejším miestom, kde sa jej členovia stretávajú so vzkrieseným Kristom, je eucharistické zhromaždenie. Tam sa členovia Cirkvi stretávajú spolu pri chlebe a víne, ktoré sa stávajú jeho telom a krvou a oni ho prijímajú, aby sa zjednotili s ním a spolu medzi sebou navzájom. Postupne však prichádzajú na to, že Ježiš je prítomný aj v každom spoločenstve, kde sa veriaci v neho spolu stretávajú v jeho mene. A nielen to, veriaci postupne prichádzajú na to, že Ježiš je prítomný v každom bratovi a sestre, s ktorým sa stretnú. Tento objav nebolo pre nich vždy ľahké prijať, pretože nie každý človek je pre nás hneď príjemný. „Ale dobre, ak je veriaci v toho istého Ježiša ako ja“, povedal si nejeden z nich, „budiž. Verím, že je v ňom prítomný Ježiš!“ Lenže týmto to končilo. Že by vzkriesený Ježiš mohol by prítomný aj mimo ich kruhy, to bolo pre nich dosť nepredstaviteľné. No vzkriesený Ježiš si svojich apoštolov a ostatných nasledovníkov pomaly vedie i týmto smerom. Kapitola Skutkov apoštolov, z ktorej sme si čítali dnes, sa začína zaujímavým príbehom. Je to príbeh vzdorujúceho Petra. Peter nebol ochotný prijať skutočnosť, že by vzkriesený Ježiš mohol byť prítomný aj mimo komunitu veriacich. Raz mal však sen, v ktorom mu to bolo všetko vysvetlené. Hneď po tomto sne dostal pozvanie od istého Kornélia, pohanského stotníka, ktorý ho volal k sebe na návštevu. Bez pokynov v sne by Peter k pohanovi nikdy, ako pôvodom pravoverný Žid, na návštevu nešiel. No teraz šiel. Lebo „čo Boh očistil, to ty nenazývaj poškvrneným“, bolo mu povedané vo sne. Peter pochopil, že Ježiš je prítomný aj mimo kresťanskej komunity, vlastne v každom človeku.

Kedysi dávno som bol kaplánom v jednom banskom meste na Strednom Slovensku. Raz, v jednu nedeľu odpoludnia som sa zberal do mojej rodnej obce na návštevu rodiny. Správca farnosti, ktorý bol mojím nadriadeným ma požiadal o láskavosť. Chcel, aby som odniesol jeden malý balíček istému kňazovi v jednej farnosti po ceste. Sľúbil som mu to. Keď som prišiel na faru, zazvonil som. Nikto nereagoval. Po chvíli som zazvonil znova. Znova nič. Hovorím si: „Asi má nedeľnú siestu!“ Zazvonil som tretí krát. Vtom sa rozleteli dvere a v nich sa objaví statný muž. „Čo zvoníš ako hasič!“ skríkol na mňa. Hovorím: „Ja nie som hasič. Som kaplán z tej a tej farnosti a nesiem vám túto vec od môjho principála!“ „Ó, tak to poď ďalej“, hovorí mi kňaz s úsmevom. „Nevedel som, že si kňaz!“ Ja som mu však nechal balíček a rozlúčil som sa so slovami: „Na tom nezáleží, či som kňaz, alebo hasič. Aj v kňazovi aj v hasičovi je rovnako prítomný Ježiš!“ A odišiel som. Možno som nemusel takto reagovať, ale už je to za nami. 

No je to pravda: od čias, čo Ježiš vstal z mŕtvych, Ježiš je prítomný rovnakým spôsobom v hasičovi, v kňazovi, v záhradníkovi, v spolupútnikovi na ceste do Emauz, a v tisícke iných ľudí, foriem a podôb. Mnohí opravdiví kresťania, Ježišovi nasledovníci, berú toto presvedčenie veľmi vážne, hlavne tí, ktorí odchádzajú pomáhať chudobným do krajín, kde kresťanstvo dokonca takmer ani nejestvuje, ako o tom svedčí príbeh štyroch zastrelených sestier Matky Terezy a ich uneseného duchovného správcu saleziána pátra Toma v Jemene, hoci ľudia, ktorým slúžili boli všetci mohamedáni.

Keď teda nabudúce dostaneme otázku: Kde leží telo Kristovo?, snáď odpoveď nám bude jasná: Ježiš so svojím vzkrieseným telom sa nachádza všade okolo nás, predovšetkým v každom človeku.

Milí priatelia, želám vám požehnané sviatky.