Zamyslenie pátra Milana Bubáka: Začal sa meniť

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD k Druhej pôstnej nedeli cyklu C (Lk 9, 28-36): Začal sa meniť

Z evanjelií je, milí priatelia, jasné, že ľudia, ktorí sa vyskytovali v Ježišovom okolí, očakávali od neho množstvo vecí. Očakávali, že zmení situáciu, v ktorej sa nachádzali, že zmení ľudí, s ktorými si nevychádzali, že zmení svet, ktorý im nevyhovoval. V istom zmysle presne toto žiadal od neho v evanjeliu minulej nedele aj diabol. Diabol chcel, aby Ježiš zmenil kamene tohto sveta na chlieb a ľuďom tak vyriešil hlad. Chcel, aby skočil z chrámovej veže a aby sa mu pri tom nič nestalo, čiže aby zmenil zákony zemskej gravitácie a stal sa tak slávnym. Diabol chcel, aby sa mu Ježiš klaňal a za to od neho dostal politickú moc, ktorá by spôsobila, že by začal panovať ako nikto nikdy predtým a tak aby zmenil pravidlá panovania.

Niečo podobného od neho očakávali aj jeho učeníci, keď často nechápavo počúvali jeho slová bez toho, že by im rozumeli. Presne to isté od neho očakávali aj jeho nasledovníci, keď mu prinášali svojich chorých, svojich mrzákov, svojich mentálne postihnutých, svoje deti a svoje starosti.

Očakávania, ktoré kedysi vzrastali okolo Jána Krstiteľa sa teraz sústredili na Ježiša a to až do takej miery, že ľudia od neho očakávali zázraky a divy všade: naľavo, napravo, hore, dole i v strede.

V dnešnom evanjeliu Ježiš berie Petra, Jakuba a Jána a vedie ich mimo. Hovorí im: „Poďte so mnou, niečo vám ukážem!“  Nasledovali ho nadšene. Boli hrdí, že vybral práve ich. Istí si sami sebou a svojou dôležitosťou kráčali rezko. A keď ich doviedol hore na vrchol tej hory, zrazu sa otvorilo nad nimi nebo a oni videli to, čo nikdy predtým, videli Mojžiša a Eliáša.

Ich očakávania sa zväčšovali ako balón, do ktorého sa fúka vzduch. Cítili v sebe priam neprekonateľné vzrušenie. Tak konečne príde zmena, na ktorú tak čakali. Keď uvideli Ježiša, ako sa rozpráva s Mojžišom a Eliášom, boli takmer bez seba. „Tak, je to tu!“ povedali si určite. „Ježiš prišiel sem, aby si pýtal radu, ako na to.“ Veď neboli predsa Mojžiš a Eliáš najväčšími odborníkmi na zmenu a na rozvoj? Nebol to práve Mojžiš, ktorý vyviedol svoj ľud z Egypta do novej krajiny a tak zmenil mizernú a neúnosnú situáciu, v ktorej sa jeho ľud v Egypte nachádzal? A nebol to Eliáš, ktorý zmenil svoj ľud zo staromódneho, zaostalého, hriešneho zmýšľania na slávny národ?

Traja apoštoli si museli byť istí, že všetko toto sa práve ide začať a to rovno pred ich očami. Oni sú pri tom, idú sa začať zmeny, na ktoré tak strašne všetci čakali: ide sa začať úplne nový svet, v ktorom bude Izrael na samom vrchole. Úplne nová éra s do diaľky sa tiahnucimi poľami, na ktorých sa bude rodiť bohatá, niekoľkonásobná úroda. Ide sa začať úplne nový poriadok, kde bude jedla dostatok pre každého. Úplne nové životné prostredie s čistou vodou a s dostatkom vody všade. Úplne nová ekológia, s množstvom elektriny a energie nazvyš. Úplne nová ekonomika so zdravotnou starostlivosťou a sociálnym poistením pre každého. Úplne nová zemeguľa, ekonomicky bohatá, technologicky vyspelá a technológiou dobre vybavená, politicky zjednotená, oplývajúca pokojom, láskou a porozumením. Ide začať nový svet, kde bude mať každá rodina dôstojné miesto na bývanie. Kde budú školy a univerzity, so vzdelaním prístupným každému bez rozdielu. Kde budú úplne nové, spravodlivo vytýčené hranice, ktoré budú nestrážené a priechodné pre kohokoľvek, kto sa chce slobodne dostať odkiaľkoľvek kamkoľvek. Bude to svet bez drog, prostitúcie, zbraní, zločinnosti, terorizmu, násilia, eutanázie, potratov, experimentov s ideológiami. Takto nejako, o takomto svete snívali Peter, Jakub a Ján na tej hore. Toto všetko a možno ešte i viac očakávali. A presne toto sa podľa ich úsudku práve išlo diať.

Hľadeli na Ježiša so vzrušeným očakávaním, keď ho videli ako sa rozprával o všetkých týchto zmenách a o týchto prechodoch – aspoň tak si to mysleli – so svojimi dvoma partnermi, s Mojžišom a Eliášom.

A vtom tá zmena prišla. Prišla náhle a nečakane. Lenže nebola to zmena, na akú čakali oni. Tráva nezačala hustnúť, ani stromy nezačali rodiť väčšie ovocie. Kukurica nezačala mať väčšie klasy. Dážď nezačal padať hojnejšie. Slnko nezačalo svietiť jasnejšie. Nebola to zmena na poli komunikácie alebo dopravy, ktoré by boli zmenili a uľahčili ľuďom ich život. Nezmenili sa ani budovy, ktoré by boli skrášlili siluetu ich miest a dedín.

To, čo sa zmenilo, neboli veci, ale Ježiš. Ježiš začal žiariť. Ježiš, Syn človeka, model nás všetkých ľudí sa pred ich očami zmenil. Nezmenilo sa nič iné, nič z jeho okolia, nič z ich života. Zmenil sa iba on.

A takto im – tým trom vyvoleným, ale i nám, ktorí tento príbeh čítame – dal jasne najavo čo presne by sa malo v tomto svete zmeniť, či premeniť. Mali by sme sa premeniť my, ľudia, my, celý ľudský rod; a presne tak ako on i my všetci by sme mali začať žiariť.

Žiarou, ktorou žiaril na hore Ježiš, bolo prežiarené a zasiahnuté všetko naokolo: tráva, hory a ich vrcholce, vtáky a hmyz, Peter, Jakub a Ján.

A do tohto všetkého zaznel hlas. A tento hlas im hovorí: „Počúvajte ho!“ Robte, čo vám navrhuje, premeňte sa tak, ako to urobil on, tak, ako vám k tomu pomáha Duch Svätý. A všetko ostatné, všetky ostatné zmeny prídu už samé. A prosím vás, nikdy nezmeňte poradie týchto priorít! Nikdy! Najprv sa zmeňte vy. Potom sa zmení aj ostatné. Najprv žiarte vy, potom bude žiariť aj všetko ostatné.

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu.