Zamyslenie M. Bubáka: Je tvoj život entropiou alebo evolúciou?

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD k 1. adventnej nedeli - cyklus C (Lk 21,25-28.34-36): Je tvoj život entropiou alebo evolúciou?

Predpokladám, že väčšina z nás sa stretla so slovami entropia a evolúcia. Entropia je termín, ktorým sa označuje stav neusporiadanosti, neporiadku a vlastne úpadku. Pochopíme ju iba na pozadí dvoch dôležitých zákonov z fyziky: tzv. prvej a druhej vety termodynamickej. Prvá veta termodynamická hovorí, že energia v nejakom systéme, či už je to motor alebo vesmír, nemôže byť ani vytvorená ani zničená. Energia sa môže iba prijímať a odovzdávať, alebo premieňať z jednej formy na inú. Druhá veta termodynamická však dodáva, že pri tejto premene alebo odovzdávaní energie prichádza k stratám; nie všetka energia sa využije. Ak by sa využila, existovalo by tu tzv. „perpetuum mobile“, čo je stroj, ktorý by sa hýbal sám večne; a to nie je možné. Entropia sa zvykne niekedy nazývať aj „šípom času“: keď lukostrelec šíp vystrelí, letí rýchlo a vysoko. Avšak postupne, ako tak plynie čas, šíp začne energiu strácať, začne sa spomaľovať a klesať, až nakoniec celkom dopadne nehybne na zem. Takto sa správajú všetky systémy, vrátane vesmíru.  Energia vo vesmíre sa postupne stráca až jedného dňa celkom zanikne. Vesmír sa teda rozpadá, a po miliardách rokov svojej existencie sa napokon ocitne v stave entropie.

Avšak je tu aj iný zákon a to zákon evolúcie, ktorý je opakom entropie. Evolúcia nie je stavom úpadku, ale naopak zákonom vývoja a rastu. Evolúcia sa netýka mŕtvych vecí, ale živých organizmov a hovorí, že organizmy sa od začiatku existencie našej zeme vyvíjajú od nižších foriem k formám vyšším. Najjednoduchšou formou života je vírus; potom tu je baktéria, ktorá je organizmom už dokonalejším, prvok ešte dokonalejším a morská huba ešte viac. Ďalej sú hmyz či ryby. A na vrchole všetkého je človek so svojou obrovskou mozgovou kôrou a s neobyčajnými vzorcami správania sa.

Vedci hovoria, že evolúcia, s ktorou nemáme problémy ani my v Cirkvi, je vlastne zázrakom, pretože je úplným opakom zákona entropie. Entropia to je zákon prirodzený a vlastne logický. Keď sa pozrieme do nášho každodenného života a na hmotné veci, ktoré užívame, vidíme ho všade. Šaty, ktoré nosíme, auto, v ktorom sa vozíme, dom, v ktorom bývame, alebo ktorákoľvek vec, ktorú užívame: všetko toto podlieha zákonu entropie. Veci sa jednoducho časom opotrebovávajú, derú a ničia. Evolúcia však nie je ani logická ani prirodzená. Zatiaľ čo neživý svet upadá, živý svet sa neustále vyvíja, rozvíja, rastie a zdokonaľuje. A platí to ani nie tak v oblasti telesnej; táto oblasť sa – predovšetkým na rovine individuálnej – riadi skôr zákonom entropie ako zákonom evolúcie. Určite to platí na úrovni duševnej a hlavne duchovnej.

Keď to zoberieme historicky, ľudstvo sa počas svojich dejín po stránke duševnej a duchovnej posúva vyššie a vyššie; vo svojich nárokoch a očakávaniach voči sebe samým ale aj voči iným sa posúvame hore. Sme jednoducho náročnejší. Mnohé veci, ktoré sa nám dnes zdajú odporné, boli pre ľudí minulosti prijateľné a ľudia ich praktizovali v každodennom živote bez toho, že by ich čo len najmenej zotázňovali: napríklad otrokárstvo v dobe rímskej, alebo na niektorých miestach ešte v dobe nedávnej, či mnohé praktiky v stredovekých spoločnostiach.

Niekedy si niektorí vzdychnú: „Tá naša doba je zvrhlá. O čo lepšie to bolo napríklad pred 500 rokmi, niekedy v stredoveku.“ Naozaj? Akú cenu mal človek v stredoveku? Bol daný napospas nejakému feudálovi, ktorému patril aj so všetkým, čo mal. Keď sa mu znepáčil, mohol si s ním v podstate beztrestne robiť, čo chcel. Mohol ho zbičovať, keď neposlúchol, mohol mu odťať prsty alebo ruku, keď čosi ukradol. Keď protestoval proti hladu, ktorého príčinou bola nenásytnosť jeho pána, mohol byť za to postihovaný a trestaný. Človek v minulosti mal malú hodnotu. A čím idete ďalej do minulosti, tým hodnota človeka bola nižšia.

Mnohé udalosti z minulosti dnes posudzujeme alebo odsudzujeme a považujeme za zlé jednoducho preto, lebo dnes máme už vyššiu latku. Naše nároky na mravnosť  sú omnoho vyššie, než tomu bolo pred desaťročiami či storočiami. V tomto zmysle treba chápať aj mnohé miesta vo sv. Písme. Starý zákon má na ľudí nižšie nároky než Nový zákon. Boh viedol ľudí postupne hore, od horšieho k lepšiemu. Tento prechod sa nemohol udiať naraz; mohol sa udiať len postupne, evolúciou.

Týmto samozrejme nechcem tvrdiť, že dnes sa nevyskytujú vo svete krutosti a nemorálnosti, ktoré sa vyskytovali kedysi v dávnych časoch. Vyskytujú sa, ba možno dokonca ešte horšie. Avšak neberú sa tak normálne, ako sa brali kedysi. Po zverstvách Druhej svetovej vojny napríklad nasledoval Norimberg a zločinci sa museli zodpovedať. V ľuďoch sa stále nachádza zverskosť, lenže dnes máme už vyššie kritériá na jej hodnotenie. Preto sa nám dnes aj mnohé na pohľad nepatrné zločiny, ktoré by si ľudia kedysi neboli ani všimli, zdajú zlé a odsúdeniahodné.

Zákon evolúcie ale na rovine osobnej, na rozdiel od zákona entropie, neplatí automaticky. Evolúcia v duchovnom zmysle je vždy výsledkom nášho rozhodnutia a našej snahy.

Všimnite si, ako sú tieto dve – entropia a evolúcia – prítomné v evanjeliu Prvej adventnej nedele. Ježiš hovorí: „Budú znamenia na slnku, mesiaci a hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť.” Týmito slovami ako keby Ježiš chcel opísať spomínanú entropiu. Áno, svet sa bude rozpadať, bude upadať, bude sa uberať iným smerom, ako by ste si to želali, avšak vy na to nedbajte. „Zdvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.” Vy sa uberajte, pod vplyvom toho, čo vám ja dávam, smerom opačným. Nedajte sa znechutiť. Ďalej však pokračuje: „Dávajte pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o život, aby vás onen deň neprekvapil... Preto bdejte celý čas a modlite sa...”. To znamená: buďte stále v strehu, aby ste boli schopní postrehnúť smer vášho pohybu: totiž, či idete vpred, tzn. evolúcia, alebo idete dozadu a teda upadáte, čo je entropia.

Čo je treba k tomu, aby sa človek vyhol entropii vo svojom duchovnom živote? Neupadnúť do lenivosti. Lenivosť je najväčším nepriateľom rastu a rozvoja. Oddať sa lenivosti znamená nastúpiť na naklonenú rovinu, ktorá nás pomaly, postupne, no celkom iste znesie tam, kde nechceme byť – k rozkladu a spustnutiu.

Prosme teda v tento čas Adventu, aby sme vedeli byť bedliví a v kontexte modlitby schopní rozpoznať, kam sa uberáme: či rastieme alebo upadáme.

Želám vám, milí priatelia, požehnanú nedeľu.