Téma náboženskej slobody pri pápežovej návšteve USA

Jednou z tém, na ktoré Svätý Otec František položil dôraz pri svojej nedávnej návšteve USA je náboženská sloboda. Urobil to viacerými spôsobmi. Vo svojom príhovore pri uvítacom ceremoniáli v Bielom dome prezidentom Barackom Obamom sa dotkol viacerých bodov, medzi iným otázky životného prostredia, keď ocenil iniciatívy prezidenta Obamu v tejto oblasti. Ako však podotkol hovorca Svätej stolice, páter Federico Lombardi, pápež neskrýval ani svoju solidaritu s americkými biskupmi v otázkach týkajúcich sa diskusie o niektorých administratívnych opatreniach, ktoré zdá sa obmedzujú náboženskú slobodu – v zmysle plnej slobody katolíckych inštitúcií – riadiť sa vlastnými princípmi.

Vo Washingtone sa pápež František v ten istý deň 23. septembra mimo oficiálneho programu na skok zastavil v komunite Malých sestier chudobných (Little Sisters of the Poor). Ako je známe, Malé sestry chudobných vedú od roku 2013 súdny spor voči štátu pre obranu svojich práv, aby neboli viazané štátnym predpisom o antikoncepčnej agende, ktorá je v rozpore so zásadami morálneho učenia Katolíckej cirkvi, ktorými sa ich zdravotnícke a sociálne zariadenia riadia.

Vo svojom príhovore Kongresu sa pápež zmienil o náboženskej slobode najmä v súvislosti s nebezpečenstvom fundamentalizmu: „Obzvlášť delikátna vyváženosť sa vyžaduje pre boj proti násiliu páchanému v mene náboženstva, ideológie alebo ekonomického systému, za súčasného uchovania náboženskej slobody, intelektuálnej slobody a slobody jednotlivca. No je aj iné pokušenie, ktorého sa je treba zvlášť chrániť: prílišné zjednodušovanie, ktoré vidí iba dobro alebo zlo; alebo, ak chcete,  spravodlivých a hriešnikov.“

Napokon vo Filadelfii, na veľmi symbolickom mieste v parku Independence Mall, ktoré bolo v roku 1776 svedkom Vyhlásenia nezávislosti a následne i Ústavy USA, pri Stretnutí za náboženskú slobodu s účasťou hispánskej komunity a ďalších imigrantov dňa 26. septembra pripomenul praktický dosah náboženskej slobody v dnešnej dobe. Tieto myšlienky pápeža Františka si teraz všimnime tak, ak ich predniesol:

„Na tomto mieste, ktoré je symbolom modelu Spojený štátov, by som sa chcel s vami zamyslieť nad právom na náboženskú slobodu. Je to základné právo, ktoré na sociálnej i osobnej úrovni stvárňuje spôsob vzájomného pôsobenia medzi nami a našimi blížnymi, ktorých náboženský pohľad sa líši od toho nášho. Ideál medzináboženského dialógu, kde všetci ľudia rozličných náboženských tradícií môžu viesť dialóg bez toho, aby sa pobili. Toto dáva náboženská sloboda.

Náboženská sloboda bezpochyby v sebe zahŕňa právo uctievať Boha, individuálne i v komunitách, v zhode s vlastným svedomím. No na druhej strane náboženská sloboda svojou podstatou presahuje bohoslužobné miesta a súkromnú sféru jednotlivcov a rodín, pretože náboženské konanie, náboženský rozmer, nie je nejakou subkultúrou, je súčasťou kultúry akéhokoľvek národa a akejkoľvek krajiny.

Naše rozličné náboženské tradície slúžia spoločnosti v prvom rade posolstvom, ktoré hlásajú. Volajú jednotlivcov i spoločenstvá uctievať Boha, zdroj každého života, slobody a radosti. Pripomínajú nám transcendentnú dimenziu ľudskej existencie a našej neredukovateľnej slobody zoči-voči akémukoľvek nárokovaniu si absolútnej moci. Potrebujeme sa len pozrieť na históriu – a pripomínať si históriu nám prospeje  – zvlášť tú z minulých storočí, aby sme uvideli zverstvá spáchané systémami, ktoré tvrdili, že vybudujú ten či onen „raj na zemi“ tým, že ovládnu ľudí, podrobia ich zdanlivo nevyvrátiteľným princípom a poprú im každý druh práva. Naše bohaté náboženské tradície sa usilujú ponúkať zmysel a smer, „majú motivačnú silu, ktorá otvára neustále nové horizonty, stimuluje myslenie, rozširuje ducha a zväčšuje našu citlivosť“ (Evangelii gaudium, 256). Volajú po premene, zmierení, zaoberajú sa budúcnosťou spoločnosti, sebaobetovaním v službe spoločnému dobru a súcitom s tými, ktorí sú v núdzi. V srdci ich duchovnej misie je ohlasovanie pravdy a dôstojnosti ľudskej osoby a všetkých ľudských práv.

Naše náboženské tradície nám pripomínajú, že ako ľudské bytosti sme povolaní uznať toho Druhého, ktorý zjavuje našu vzťahovú identitu, napriek každej snahe nadiktovať nám „uniformitu, ktorú nám chce vnútiť egoizmus mocných, konformizmus slabých, alebo ideológia utopistov“ (Michel de Certeau).

Vo svete, kde sa rozličné formy modernej tyranie snažia potlačiť náboženskú slobodu alebo, ako som prv povedal, zredukovať ju do subkultúry bez práva vysloviť verejne svoj názor, či využívajú náboženstvo za zámienku pre nenávisť a brutalitu, je nevyhnutne potrebné, aby stúpenci rozličných náboženských tradícií spojili svoje hlasy vo volaní po pokoji, tolerancii a rešpektovaní dôstojnosti a práv iných.

Žijeme v dobe, ktorá je podriadená „globalizácii technologickej paradigmy“ (Laudato si’, 106), ktorá sa vedome usiluje o jednorozmernú uniformitu a snaží sa eliminovať všetky rozdiely a tradície povrchným hľadaním jednoty. Náboženstvá majú preto právo i povinnosť jasne ukazovať, že je možné budovať spoločnosť, kde „zdravý pluralizmus, ktorý naozaj rešpektuje druhých a hodnoty ako také“ (Evangelii gaudium, 255), je „cenným spojencom v snahe o ochranu ľudskej dôstojnosti... cestou hľadania pokoja pre náš svet tak zraňovaný“ vojnami (porov. tamtiež, 257).“

Na náboženskú slobodu poukázal Svätý Otec napokon aj pri spiatočnom lete z Filadelfie do Ríma v odpovedi na otázku, ktorú mu položil americký novinár. Terry Moran zo spravodajskej siete ABC News sa opýtal takto:

„Svätý Otec, navštívili ste Malé sestry chudobných a bolo nám povedané, že ste chceli vyjadriť Vašu podporu sestrám aj na súde. ... Podporujete aj tých jednotlivcov – vrátane vládnych funkcionárov –, ktorí hovoria, že podľa svojho dobrého svedomia, podľa ich osobného svedomia sa nemôžu držať určitých zákonov alebo vykonať svoje povinnosti vládnych úradníkov, napríklad vystavovať manželské zmluvy párom rovnakého pohlavia? Podporili by ste tieto nároky na náboženskú slobodu?“ Pápež František odpovedal:

„Nemôžem mať v mysli všetky prípady, ktoré môžu existovať vo veci výhrady vo svedomí. Ale áno, môžem povedať, že výhrada vo svedomí je právo a vstupuje do každého ľudského práva. Je to právo, a ak nejaká osoba nedovolí uskutočniť výhradu vo svedomí, neguje právo. Do každej justičnej štruktúry musí vstúpiť právo na výhradu vo svedomí, lebo ide o právo, ľudské právo. V opačnom prípade skončíme selektovaním práv: toto je právo kvalitné, toto je právo nekvalitné... Je to ľudské právo. Vždy vo mne vyvolalo pohnutie – a toto ide proti mne – keď som ak chlapec čítal Pieseň o Rolandovi – čítal som to viackrát –, keď tam boli mohamedáni v zástupe a pred nimi bola krstiteľnica alebo meč, a museli si vybrať. Nebola im dovolená výhrada vo svedomí. Nie, je to právo. A my, ak máme tvoriť pokoj, musíme rešpektovať všetky práva.“

Na doplňujúcu otázku novinára, či to zahŕňa aj vládnych funkcionárov, pápež František odpovedal:

„Je to ľudské právo. Ak je vládny funkcionár ľudskou osobou, má to právo. Je to ľudské právo.“ -jb-