Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Svätý Otec \ Apoštolské cesty

Príhovor pápeža Františka rodinám odovzdaný pri vigílii vo Filadelfii

Pápež sleduje umelecký program Sviatku rodín vo Filadelfii - AP

27/09/2015 22:43

Uvádzame celý text príhovoru Svätého Otca pripraveného pre príležitosť modlitbovej vigílie Sviatku rodín vo Filadelfii dňa 26. septembra 2015 v rámci 8. svetového stretnutia rodín. Pápež František odovzdal tento text rodinám na papieri a prihovoril sa spontánnou formou.

Drahí bratia a sestry, drahé rodiny,

predovšetkým chcem poďakovať rodinám, ktoré sa odhodlali podeliť sa s nami  o ich životné príbehy. Vďaka vám za vaše svedectvo! Je vždy dar počuť rodiny deliť sa o ich životné skúsenosti, dotýka sa to našich sŕdc. Cítime, že nám rozprávajú o veľmi osobných a jedinečných veciach, ktoré istým spôsobom zahŕňajú nás všetkých. Pri počúvaní ich skúseností sa môžeme cítiť vtiahnutí dovnútra, vyzývaní ako manželia a rodičia, ako deti, ako bratia a sestry a starí rodičia.    

Pri tom počúvaní som premýšľal, aké je pre nás dôležité deliť sa o náš domáci život a pomáhať iným v tej nádhernej a náročnej úlohe: «byť rodinou».

To, že som tu s vami ma privádza k zamysleniu nad jedným z najkrajších tajomstiev našej kresťanskej viery. Boh nechcel prísť na svet inak ako cez rodinu. Boh sa nechcel priblížiť k ľudstvu inak ako prostredníctvom domova. Boh nechcel pre seba žiadne iné meno ako Emmanuel (porov. Mt 1,23). Je «Boh s nami». Bolo to jeho želanie od počiatku, jeho zámer, jeho neustále úsilie, aby nám povedal: «Som Boh s vami, Boh pre vás». On je Boh, ktorý na počiatku stvorenia povedal: «Nie je dobre byť človeku samému» (porov. Gn 2,18). Môžeme dodať: Nie je dobre žene samej, nie je dobré pre deti, ani pre starých, ani pre mladých, aby boli sami. Nie je to dobré. Preto muž opustí otca a matku a prilipne k svojej manželke a stanú sa jedným telom (porov. Gn 2,24). Dvaja teda znamenajú domov, rodinu.          

Od pradávnych čias v hĺbkach nášho srdca počúvame tie mocné slová: Nie je ti dobre byť samému. Rodina je veľké požehnanie, veľký dar toho «Boha s nami», ktorý nás nechcel ponechať napospas osamelosti života bez iných, bez výziev, bez domova.

Boh nielen sníva, ale aj chce robiť všetko «s nami». Jeho sen sa neprestajne uskutočňuje v snoch toľkých dvojíc, ktoré sa usilujú vytvoriť zo svojho života rodinu.

Práve preto je rodina živým symbolom milujúceho plánu, o ktorom Otec raz sníval. Chcieť vytvoriť rodinu znamená odhodlať sa byť časťou Božieho sna, vybrať si snívať s ním, chcieť spolu s ním tvoriť, pripojiť sa k nemu v tejto ságe o budovaní sveta, v ktorom sa nik nebude cítiť osamelý, nechcený alebo bez domova.       

Ako kresťania oceňujeme nádheru rodiny a rodinného života ako miesta, kde sa učíme význam a hodnotu ľudských vzťahov. Učíme sa, že «milovať niekoho nie je iba silný cit – je to rozhodnutie, je to úsudok, je to sľub» (Erich Fromm, The Art of Loving). Učíme sa stráviť sa pre niekoho a tiež sa učíme, že to má cenu.

Ježiš nebol zaťatý starý mládenec, práve naopak! Vzal si Cirkev ako svoju nevestu a jej ľud prijal za svoj. Položil svoj život za tých, ktorých miloval, a tak jeho nevesta, Cirkev, mohla vždy poznať, že on je Boh s nami, so svojím ľudom, svojou rodinou. Nemôžeme pochopiť Krista bez jeho Cirkvi, tak ako nemôžeme pochopiť Cirkev bez jej ženícha, Krista Ježiša, ktorý vydal svoj život z lásky a ukázal nám, že to stojí za to.

Vydať svoj život z lásky nie je vôbec jednoduché. Ako aj pre Majstra, „vložiť do stávky všetko“, môže v sebe niekedy zahŕňať kríž. Chvíle, keď sa zdá, že všetko je namáhavé. Myslím na všetkých tých rodičov, na všetky rodiny, ktoré nemajú prácu alebo práva pracujúcich, a to je naozajstný kríž. Ako mnoho obiet musia priniesť, aby zarobili na každodenný chlieb! Je pochopiteľné, že títo rodičia sú po návrate domov takí unavení, že svojim deťom nedokážu dať to najlepšie zo seba. 

Myslím na všetky rodiny, ktoré prišli o domovy, alebo bývajú v stiesnených podmienkach. Na rodiny, ktoré nemajú možnosť vybudovať si zázemie intimity, istoty a bezpečia kvôli ťažkostiam akéhokoľvek druhu. 

Myslím na všetky rodiny, ktorým chýba prístup k základnej zdravotníckej starostlivosti. Na rodiny, ktoré pri zdolávaní zdravotných ťažkostí, najmä ich mladších či starších členov, závisia od systému, ktorý neberie do úvahy ich potreby, je necitlivý voči ich bolesti a núti ich prinášať veľké obete pre to, aby dostali primeranú starostlivosť.

Nemôžeme nazvať zdravou žiadnu spoločnosť, ktorá nevytvára reálny priestor pre rodinný život. Nemôžeme si myslieť, že spoločnosť má budúcnosť, ak zlyháva pri prijímaní zákonov, ktoré by chránili rodiny a zabezpečili im základné potreby, osobitne tým rodinám, ktoré sa práve začínajú rozvíjať. Ako veľa ťažkostí by sa rozriešilo, keby spoločnosti chránili rodiny a zaistili im domácnosť, najmä čerstvo zosobášeným dvojiciam, a s možnosťou dôstojnej práce, ubytovania a zdravotníckej starostlivosti ich sprevádzali počas života.

Boží sen sa nemení, zostáva neporušený a pozýva nás pracovať pre takú spoločnosť, ktorá podporuje rodiny. Spoločnosť, v ktorej je chlieb «plod zeme a práce ľudských rúk» neprestajne kladený na stôl v každom dome, sýti nádeje svojich detí.

Pomôžme si navzájom, aby bolo možné «vsadiť všetko na lásku». Pomôžme jeden druhému vo chvíľach ťažkostí a uľahčime si navzájom bremená. Podopierajme sa vzájomne. Buďme rodinami, ktoré podporujú iné rodiny. 

Dokonalá rodina nejestvuje. To nám nesmie zobrať odvahu. Práve naopak. Lásku sa treba učiť; láska sa žije, láska rastie vtedy, keď sa «kuje» v konkrétnych situáciách, ktoré každá rodina zažíva. Láska sa rodí a neprestajne vyvíja uprostred svetiel aj tieňov. Láska môže prekvitať v mužoch a ženách, ktorí sa usilujú nevytvoriť konflikt posledným slovom, ale radšej novú príležitosť. Príležitosť vyhľadať pomoc, príležitosť pýtať sa, v čom sa môžeme zlepšiť, príležitosť objaviť Boha, ktorý je s nami a nikdy nás neopúšťa. Je to veľké dedičstvo, ktoré môžeme odovzdať našim deťom, veľmi dobrá lekcia: robíme chyby, áno, vytvárame problémy, to áno. Ale vieme, že nie na tom naozaj záleží. Vieme, že chyby, problémy a konflikty sú príležitosťou priblížiť sa k druhým, priblížiť sa k Bohu.  

Dnes večer sme sa prišli spoločne modliť, modliť sa ako rodina, vytvoriť z našich domovov radostnú tvár Cirkvi. Stretnúť Boha, ktorý nechcel prísť na náš svet inou cestou ako cez rodinu. Stretnúť «Boha s nami», Boha, ktorý je vždy uprostred nás.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

27/09/2015 22:43