2015-05-19 17:19:00

Ranná homília pápeža: Pripraviť sa na posledné zbohom


Vatikán 19. mája – Vo chvíli nášho odchodu z tohto sveta sa zverme Otcovi. Toto sú slová pápeža Františka z rannej homílie v Dome sv. Marty vychádzajúcej z liturgických čítaní dňa (Sk 20,17-27, Jn 17,1-11a). Ježiš sa lúči, aby odišiel k Otcovi a poslal nám Ducha Svätého. Sv. Pavol sa lúči pred odchodom do Jeruzalema a plače spolu so staršími Cirkvi, ktorí ho prišli pozdraviť do Efezu. Pápež na základe týchto čítaní vysvetlil, čo pre kresťana znamená „povedať zbohom“. V homílii zároveň poukázal aj na všetkých tých, ktorí sú ako obete prenasledovania nútení utiecť, ako napríklad etnická skupina Rohingya v Mjanmarsku, či kresťania a jazidovia v Iraku.

 „Ježiš sa lúči, Pavol sa lúči a toto nám pomôže zamyslieť sa nad našimu rozlúčkami“, povedal pápež František. Podľa jeho slov, v našom živote „existuje mnoho rozlúčok“, malých, či veľkých, a niektoré z nich sprevádza „aj mnoho utrpenia, mnoho sĺz“:

„Myslime dnes na tých úbohých Rohingov [Rohingya] z Mjanmarska. Vo chvíli, keď opúšťali svoju krajinu, aby utiekli pred prenasledovaním, nevedeli čo ich čaká. A už mesiace prežívajú na lodi... Prídu do jedného mesta, kde im dajú vodu, jedlo a hovoria: ‚odíťte preč‛. To je rozlúčka. Okrem iných, dnes dochádza k tejto veľkej existenčnej rozlúčke. Pomyslite na rozlúčku kresťanov a jazidov, ktorí myslia na to, že sa už viac nevrátia do svojej krajiny, lebo boli vyhnaní zo svojich domovov. Dnes!“

Ako povedal Svätý Otec, v živote existuje mnoho rozlúčok, ako napíklad „rozlúčka mamy, ktorá zdraví, dáva posledné objatie synovi, idúcemu do vojny, a každý deň sa budí so strachom, že jej niekto príde povedať: ‚veľmi ďakujeme za veľkodušnosť Vášho syna, ktorý položil svoj život za vlasť‛.“ Je tu aj „posledná rozlúčka, ktorú musíme vykonať my všetci, keď nás Pán povolá prejsť na druhý breh. Ja myslím na toto“, povedal, pápež František.

Tieto veľké lúčenia života „aj to posledné, nie sú rozlúčkami typu: ‚do skorého videnia‛, ‚uvidíme sa neskôr, potom‛ – ktoré sú lúčeniami tých, čo vedia, že sa vrátia – či už rýchlo, alebo po týždni. Sú rozlúčkami, pri ktorých sa nevie, kedy a ako sa vrátim“, povedal Svätý Otec, pričom podotkol, že téma rozlúčky je prítomná aj v umení a piesňach:

„Mne na um prichádza jedna, tá od alpských vojakov, keď sa kapitán lúči so svojimi vojakmi – je to kapitánov testament. Myslím na veľké lúčenie, na moju veľkú rozlúčku – nie keď budem musieť povedať „dovidenia“, „uvidíme sa neskôr“, ale „zbohom“? Tieto dva texty uvádzajú slovo ‚zbohom‛. Pavol zveruje svojich Bohu a Ježiš zveruje Otcovi svojich učeníkov, ktorí zostávajú vo svete. ‚Nie sú zo sveta, no chráň ich.‛ Zverovanie Otcovi, zverovanie Bohu – toto je pôvod slova ‚zbohom‛. My hovoríme ‚zbohom‛ len pri veľkých rozlúčkach – či už tých životných, alebo pri tej poslednej rozlúčke“.

„Verím, že s týmito obrazmi – Pavla, ktorý na kolenách plače na morskom brehu, kde sú všetci zídení, a Ježiša, zarmúteného idúcky v ústrety utrpeniu spolu so svojimi učeníkmi, plačúc vo svojom srdci – môžeme myslieť na náš odchod. Prospeje nám to. Kto bude osobou, ktorá zatvorí moje oči?“, položil si otázku pápež František:

„Čo zanechávam? Ako Pavol, tak aj Ježiš, obidvaja v týchto úryvkoch vykonávajú istý druh spytovania svedomia: ‚Urobil som toto, toto a toto...‛ Čo som urobil ja? Prospeje mi predstaviť si seba v tej chvíli. Kedy nastane, to sa nevie, no príde chvíľa, keď sa z ‚dovidenia‛, stane ‚zbohom‛. Som pripravený zveriť Bohu všetkých mojich blízkych? Zveriť seba samého Bohu? Povedať to slovo, ktoré je zverením syna Otcovi?“

Pápež teda uzavrel homíliu radiac všetkým, aby meditovali nad dnešnými liturgickými čítaniami o Ježišovej a Pavlovej rozlúčke a aby „mysleli na to, že jedného dňa“ aj my budeme musieť povedať to slovo „zbohom“: „Bohu zverujem moju dušu, Bohu zverujem svoju históriu, Bohu zverujem svojich blízkych, Bohu zverujem všetko“. Homíliu ukončil Svätý Otec nasledujúcimi slovami: „Nech nám Ježiš, ktorý umrel a vstal z mŕtvych, pošle Ducha Svätého, aby sme sa naučili to slovo, aby sme sa ho naučili povedať, no existenčne, celou silou: posledné slovo, ‚zbohom‛. -zk-   








All the contents on this site are copyrighted ©.