Svätý Otec v rannej homílii: Ježiš sa za nás prihovára - v tom je sila našej viery

Vatikán 22. januára 2015 - Najdôležitejšou vecou nie je milosť fyzického uzdravenia, ale skutočnosť, že Ježiš nám prináša spásu a prihovára sa za nás. Toto je jedna z myšlienok Svätého Otca, ktoré predložil v homílii účastníkom dnešnej rannej svätej omše v Dome sv. Marty, medzi ktorými bola aj skupina Slovákov študujúcich alebo pracujúcich v Ríme.

V komentári k evanjeliu dňa (Mk 3,7-12), ktoré predstavuje zástupy prichádzajúce k Ježišovi z každého regiónu, pápež poznamenal, že Boží ľud má v Pánovi „nádej, pretože jeho spôsob konania a vyučovania sa dotýka ich srdca, preniká do srdca, pretože má moc Božieho slova“:

„Ľud toto cíti, vidí, že v Ježišovi sa napĺňajú prísľuby, že v Ježišovi je nádej. Ľudia boli trochu znudení spôsobom, akým učili viere učitelia Zákona tej doby, ktorí kládli na ramená mnohé prikázania, mnoho poučiek, ale neoslovovali srdcia ľudí. A keď vidia Ježiša a počúvajú Ježiša, Ježišove návrhy, blahoslavenstvá, cítia vnútri niečo, čo sa hýbe – je to Duch Svätý, ktorý toto vzbudzuje! – a idú, aby sa stretli s Ježišom.“

Zástupy ľudí idú za Ježišom, aby boli uzdravení, teda hľadajú svoje vlastné dobro: „Nikdy nedokážeme nasledovať Boha s čistým úmyslom od začiatku, vždy tak trochu pre nás a trochu pre Boha. A cesta znamená očistiť tento zámer. A ľudia idú, hľadajú Boha, ale tiež zdravie, uzdravenie. A vrhajú sa na neho, aby sa ho mohli dotknúť, aby vyšla z neho tá sila a uzdravila ich.“

Ale najdôležitejšou vecou nie je, že Ježiš uzdravuje - vysvetľuje pápež František. Telesné uzdravenie „je znamením iného uzdravenia“. Ani skutočnosť, že „Ježiš hovorí slová, ktoré prenikajú do srdca“, to určite pomáha ku stretnutiu sa s Bohom, avšak najdôležitejšou vecou, ako hovorí List Hebrejom (Hebr 7, 25 – 8, 6), je toto: «Ježiš môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.» Ježiš dáva spásu a Ježiš je zástanca – toto sú dve kľúčové slová, povedal Svätý Otec.

„Ježiš dáva spásu! Tieto uzdravenia, tieto slová, ktoré prichádzajú k srdcu, sú znamením a začiatkom spásy. Je to cesta spásy pre mnohých, ktorí spočiatku idú, aby počúvali Ježiša alebo prosili o uzdravenie, a potom sa vrátia a zakusujú spásu. Je azda najdôležitejším to, že Ježiš lieči? Nie, to nie je tým najdôležitejším. Že nás učí? Ani to nie je to najdôležitejšie. To, že dáva spásu! On je Spasiteľ a my sme ním spasení. A to je to najdôležitejšie. Toto je sila našej viery.“

Ježiš vystúpil k Otcovi a aj tam sa za nás prihovára každý deň, každú chvíľu:

„To je niečo stále aktuálne. Ježiš pred Otcom ponúka svoj život, vykúpenie, ukazuje Otcovi rany, cenu spásy. A každý deň sa Ježiš takto prihovára. A keď sme my pre tú alebo inú vec skleslí, pamätajme, že on sa za nás modlí, neustále sa za nás prihovára. Toľkokrát na to zabúdame. Azda Ježiš skončil, odišiel od nás do neba a poslal nám Ducha Svätého a tým je po všetkom? Nie! Teraz, v každom okamihu sa Ježiš prihovára. Touto modlitbou: «Pane Ježišu, zmiluj sa nado mnou. Prihováraj sa za mňa!» sa obracajme na Pána, prosiac o tento príhovor.“

Toto je najdôležitejšie, že Ježiš je Spasiteľ a zástanca. Osoží nám na to pamätať. „Takto zástup hľadá Ježiša s tým inštinktom nádeje Božieho ľudu, ktorý očakával Mesiáša, a snaží sa nájsť v ňom zdravie, pravdu, spásu, pretože on je Spasiteľ a ako Spasiteľ aj teraz, v túto chvíľu sa za nás prihovára.“ Svätý Otec uzavrel homíliu modlitbou: „Kiežby náš kresťanský život bol vždy viac presvedčený o tom, že sme boli spasení, že po pravici Otca máme Spasiteľa, Ježiša, ktorý sa za nás prihovára. Nech nám Pán, Duch Svätý, dá pochopiť tieto veci.“ -jk-