Konzistórium o Blízkom východe: Posilniť v kresťanoch vôľu neemigrovať
Vatikán 21. októbra – Kardinálske konzistórium 20. októbra vo Vatikáne bolo ďalším
významným krokom zo strany Svätého Otca a Katolíckej cirkvi pomôcť vyriešiť tragickú
situáciu blízkovýchodných kresťanov, vystavených tlaku fundamentalizmu, extrémizmu
i priamemu teroristickému násiliu. Takmer 90 kardinálov a šesť patriarchov východných
katolíckych cirkví na ňom prebralo nasledujúce témy: požiadavka pokoja a zmierenia
pre Blízky východ, obrana náboženskej slobody, podpora miestnych komunít, výchova
novej generácie schopnej dialogických vzťahov. V neposlednom rade to bola úloha medzinárodného
spoločenstva a postup diplomacie Svätej stolice v tomto smere.
Na stretnutí
odzneli tri desiatky vystúpení. Snahou všetkých zúčastnených bolo hľadať odpoveď,
ako pomôcť blízkovýchodným kresťanom dostať sa von z dilemy, či emigrovať alebo zostať
vo vlasti. Jednohlasne bolo zdôraznené, že tu v nijakom prípade nejde o vojnu medzi
kresťanstvom a islamom, naopak, kresťania sa usilujú o pozitívne vzťahy s moslimami.
Štátny sekretár kardinál Pietro Parolin predložil analýzu kľúčových problémov vzhľadom
na jednotlivé zainteresované krajiny: Irak, Sýriu, Egypt, Svätú zem, Jordánsko, Libanon.
Ako povedal, k základným problémom v pozadí patrí chýbajúce rozlišovanie medzi náboženstvom
a štátom, čo sťažuje chápanie občianstva s garanciou rovnakých práv pre všetkých.
Na
konzistóriu sa hovorilo o súrnej potrebe Blízkeho východu nanovo určiť svoju budúcnosť
a o úlohe Jeruzalema ako „hlavného miesta viery“ troch monoteistických náboženstiev.
Témami boli izraelsko-palestínsky konflikt, sýrsky konflikt a teroristické vyčíňanie
Isisu. Okrem zásadného odmietnutia propagovania násilia v mene Boha kardináli hovorili
aj o prevencii medzinárodného rozšírenia terorizmu venovaním pozornosti vnútorným
sociálnym problémom v krajinách Západu.
V príspevkoch bolo zdôraznené, že
uznanie náboženskej slobody, ktorá predstavuje základné ľudské právo, musí byť sprevádzané
uznaním všetkých občianskych práv rovnako aj pre kresťanov. Požiadavka výchovy k náboženskej
znášanlivosti bola konkretizovaná napr. používaním učebníc, ktoré žiakom pozitívne
hovoria aj o náboženstvách odlišných od štátneho.
Konštatované boli dobré vzťahy
s pravoslávnymi cirkvami a jednotnosť samotných východných katolíckych cirkví medzi
sebou v otázke riešenia prebiehajúcej krízy, čo pozitívne vplýva na situáciu. Zdôraznená
bola aj pohostinnosť voči kresťanským utečencom donúteným k úteku a s tým súvisiaca
pastoračná starostlivosť, rešpektujúca ich vlastný východný rítus. Pre upevnenie blízkovýchodných
kresťanov v rozhodnutí zostať vo svojej vlasti je dôležitá humanitárna pomoc zo strany
cirkví v iných krajinách, ale aj podporovanie pútí a cestovného ruchu.
Konzistórium
rozhodlo aj v otázke dvoch kanonizácií. Termín slávenia najbližšej z nich, týkajúcej
sa indického oratoriána a apoštola Srí Lanky pátra Jozefa Vaza, bol stanovený na 14.
januára, ako súčasť apoštolskej návštevy Srí Lanky. K hypotetickej ceste Svätého
Otca do Iraku sa vatikánsky hovorca P. Federico Lombardi na tlačovej konferencii po
konzistóriu vyjadril, že táto nie je bezprostredne aktuálna. -jb-