Pápež František zrekapituloval odkaz zanechaný Albánsku
Pri generálnej audiencii v stredu 24. septembra sa Svätý Otec vo svojom príhovore
venoval zhodnoteniu apoštolskej návštevy Albánska, ktorú absolvoval v predchádzajúcu
nedeľu 21. septembra. Nasleduje plné znenie príhovoru:
Drahí bratia a sestry,
dobrý deň!
Dnes by som chcel hovoriť o apoštolskej ceste, ktorú som vykonal
minulú nedeľu v Albánsku. Robím to predovšetkým ako poďakovanie Bohu, ktorý mi doprial
uskutočniť túto návštevu, aby som prejavil tomuto ľudu aj fyzicky a hmatateľným spôsobom
svoju blízkosť a blízkosť celej Cirkvi. Rád by som zároveň zopakoval svoje bratské
uznanie albánskemu episkopátu, kňazom, rehoľníkom a rehoľníčkam, ktorí pracujú s toľkým
nasadením. Moja vďačná spomienka smeruje aj k občianskym predstaviteľom, ktorí ma
veľmi zdvorilo prijali, ako aj k tým, ktorí spolupracovali na zrealizovaní návštevy.
Táto
návšteva sa zrodila zo želania zavítať do krajiny, ktorá po dlhom útlaku ateistického
a neľudského režimu zažíva skúsenosť pokojného spolunažívania medzi svojimi rôznorodými
náboženskými zložkami. Zdalo sa mi dôležité povzbudiť ju na tejto ceste, aby po nej
napredovala s vytrvalosťou a aby prehlbovala všetky jej aspekty v prospech spoločného
dobra. Práve preto bolo centrom návštevy medzináboženské stretnutie, kde som so živým
zadosťučinením mohol skonštatovať, že pokojné a plodné spolužitie medzi osobami a
spoločenstvami patriacimi k rozličným náboženstvám je nielen žiaduce, ale aj konkrétne
možné a dosiahnuteľné. Oni ho praktizujú! Ide o autentický a plodný dialóg, ktorý
sa vyhýba relativizmu a má na pamäti identitu každého jednotlivca. To, čo spája rôzne
náboženské vyznania, je totiž cesta života, dobrá vôľa prejavovať dobro blížnemu,
nepopierajúc či neumenšujúc jednotlivé identity.
Stretnutie s kňazmi,
so zasvätenými osobami, seminaristami a laickými hnutiami bolo príležitosťou pripomenúť
si s vďakou a osobitným dojatím početných mučeníkov za vieru. Vďaka prítomnosti niekoľkých
starších, ktorí na vlastnom tele zažili hrozné prenasledovania, sa znovu rozozvučala
viera toľkých hrdinských svedkov minulosti, ktorí nasledovali Krista až do najkrajnejších
dôsledkov. Práve z vnútorného spojenia s Ježišom, zo vzťahu lásky s ním, vyprýštila
pre týchto mučeníkov - tak ako pre každého mučeníka - sila čeliť bolestným udalostiam,
ktoré ich priviedli k mučeníctvu. Aj dnes, tak ako včera, sila Cirkvi nie je daná
natoľko organizačnými schopnosťami alebo štruktúrami, ktoré sú tiež potrebné, avšak
svoju silu tam Cirkev nenachádza. Naša sila je Kristova láska! Je to sila, ktorá nás
podopiera v ťažkých chvíľach a inšpiruje ku každodennej apoštolskej činnosti, aby
sme všetkým ponúkali dobrotu a odpustenie, a tak svedčili o Božom milosrdenstve.
Prechádzajúc
hlavnou dopravnou tepnou Tirany, ktorá vedie z letiska na veľké centrálne námestie,
som mohol postrehnúť portréty štyridsiatich kňazov, zavraždených počas komunistickej
diktatúry, ktorých beatifikačná kauza úspešne prebieha. Títo kňazi patria k stovkám
veriacich kresťanova moslimov, ktorí boli zavraždení, mučení, väznení a poslaní
do vyhnanstva iba preto, že verili v Boha. Boli to temné roky, počas ktorých bola
zlikvidovaná náboženská sloboda, veriť v Boha bolo zakázané, tisíce kostolov a mešít
bolo zničených, prerobených na obchody a kiná, v ktorých sa propagovala marxistická
ideológia, náboženské knihy boli spálené a rodičom sa zakazovalo dávať deťom náboženskémená po predkoch. Spomienka na tieto dramatické udalosti je podstatná pre budúcnosť
národa. Pamiatka mučeníkov, ktorí vytrvali vo viere, je zárukoupre budúci
osudAlbánska, pretože ich krv nebola vyliata nadarmo, ale je semenom, ktoré
prinesie plody pokoja a bratskej spolupráce. Dnes je Albánsko vskutku príkladom nielen
znovuzrodenia Cirkvi, ale aj pokojného spolužitia medzi náboženstvami. Práve preto
mučeníci nepredstavujú porazených, ale sú to víťazi: v ich hrdinskom svedectve sa
odráža všemohúcnosť Boha, ktorý vždy potešuje svoj ľud, otvárajúc nové cesty a horizonty
nádeje.
Toto posolstvo nádeje, založené na viere v Krista a na pamäti minulosti,
som zveril všetkým albánskym obyvateľom, ktorých som videl nadšených a radostných
na miestach stretnutí a slávení, ako aj v uliciach Tirany. Všetkých som povzbudzoval,
aby čerpali vždy nové sily od zmŕtvychvstalého Pána, aby mohli byť evanjeliovým kvasom
v spoločnosti a nasadiť sa, ako sa to už deje, v charitatívnych a vzdelávacích činnostiach.
Ďakujem ešte raz Pánovi za to, že mi touto apoštolskou cestou doprial stretnúť
sa s odvážnym a silným ľudom, ktorý sa nenechal zlomiť bolesťou. Bratov a sestry v
Albánsku opätovne pozývam k odvahe v konaní dobra, aby tak budovali dnešok i zajtrajšok
svojej krajiny i Európy. Ovocie mojej návštevy zverujem Panne Márii, Matke dobrej
rady, uctievanej v rovnomennej svätyni v Skadare, aby naďalej viedla cestu toho ľudu
mučeníkov.Tvrdá skúsenosť minulosti nech ho upevňuje v stále väčšej otvorenosti
voči bratom, zvlášť tým najslabším, a nech z neho urobí priekopníka dynamizmu lásky,
takého potrebného v dnešnom spoločensko-kultúrnom kontexte. Chcel by som, aby sme
dnes všetci pozdravili tento odvážny a pracovitý ľud, ktorý sa v pokoji usiluje o
jednotu. [potlesk]