Cirkev je „symfonická“, vychádza zo seba k celému svetu

Vatikán 17. septembra – Prinášame plné znenie katechézy Svätého Otca Františka pri generálnej audiencii na Námestí sv. Petra vo Vatikáne v stredu 17. septembra 2014. Toto šieste pokračovanie katechéz o Cirkvi venoval pápež František téme Cirkev katolícka a apoštolská.

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň. Dnes budeme pokračovať v našom rozprávaní o Cirkvi. Keď vyznávame svoju vieru, tvrdíme, že Cirkev je „katolícka“ a „apoštolská“. Ale aký je vlastne význam týchto dvoch slov, týchto dvoch známych charakteristík Cirkvi? A akú hodnotu majú pre kresťanské spoločenstvá a pre každého z nás?

1. Katolícka znamená univerzálna. Kompletnú a jasnú definíciu nám ponúka jeden z cirkevných otcov z prvých storočí, sv. Cyril Jeruzalemský, keď tvrdí: «Cirkev je bez pochýb nazývaná katolícka, teda univerzálna, pre skutočnosť, že je rozšírená všade, od jedného kraja zeme po druhý, a preto, že učí univerzálne a bez omylu všetky pravdy, ktoré musia byť poznané ľuďmi, a to ako vzhľadom na nebeské veci, tak i na pozemské» (Katechézy XVIII, 23).

Jasným znakom katolíckosti Cirkvi je to, že hovorí všetkými jazykmi. A to nie je nič iné, ako účinok Turíc (porov. Sk 2,1-13). Je to naozaj Duch Svätý, ktorý apoštolom a celej Cirkvi umožnil, aby všetkým, až po hranice sveta dali zaznieť dobrú zvesť o spáse a láske Boha. Cirkev sa tak zrodila ako katolícka, teda „symfonická“ už od počiatku, a nemôže byť iná ako katolícka, prejavujúca sa v evanjelizácii a v stretnutí so všetkými. Božie slovo dnes čítame vo všetkých jazykoch, všetci majú evanjelium vo svojom vlastnom jazyku, aby ho čítali. A vrátim sa k tomu, čo som už povedal: je vždy dobré nosiť pri sebe malé Evanjelium, mať ho vo vrecku, v taške a počas dňa si prečítať nejaký úryvok. To nám prospeje. Evanjelium je rozšírené vo všetkých jazykoch, pretože Cirkev, ohlasovanie Ježiša Krista, Vykupiteľa, je po celom svete. A preto sa hovorí, že Cirkev je katolícka, lebo je univerzálna.

2. Ak sa Cirkev zrodila ako katolícka, znamená to, že sa zrodila «ako vychádzajúca», že vznikla ako misionárska. Keby apoštoli zostali vo Večeradle, bez toho, aby vyšli ohlasovať evanjelium, Cirkev by bola len cirkvou toho ľudu, toho mesta, toho večeradla. Ale všetci sa rozišli do sveta vo chvíli zrodenia Cirkvi, vo chvíli, keď prišiel Duch Svätý. A preto sa Cirkev zrodila „na odchode“, teda ako misionárska. To je to, čo vyjadrujeme, keď ju definujeme ako apoštolskú, pretože apoštol je ten, kto prináša dobrú zvesť o vzkriesení Ježiša. Tento termín nám pripomína, že Cirkev stojí na základe apoštolov a v spojitosti s nimi, sú apoštoli, ktorí šli a založili nové cirkevné spoločenstvá, ustanovili nových biskupov, a tak robili po celom svete, v kontinuite. Dnes sme všetci v kontinuite s tou skupinou apoštolov, ktorá prijala Ducha Svätého a potom išla ohlasovať, bola poslaná zaniesť všetkým ľuďom toto ohlasovanie evanjelia, sprevádzajúc ho znameniami Božej nehy a Božej sily. Aj toto pramení z udalosti Turíc: je to práve Duch Svätý, kto prekonáva zdráhanie, víťazí nad pokušením utiahnuť sa do seba medzi niekoľko vyvolených a považovať sa za jediných, ktorým je určené Božie požehnanie. Predstavme si, že by skupina kresťanov konala takto: „My sme tí vyvolení, len my!“ - takto skončí vymretím. Vymrú najprv v duši a potom v tele, pretože nemajú život, nie sú schopní darovať život iným ľuďom, iným národom, nie sú apoštolskí. A práve Duch nás vedie k stretnutiu s bratmi, aj s tými najvzdialenejšími v každom zmysle slova, aby mohli zdieľať s nami lásku, pokoj a radosť, ktoré nám vzkriesený Pán zanechal ako dar.

3. Čo pre naše komunity a pre každého z nás vyplýva z toho, že sme súčasťou Cirkvi, ktorá je katolícka a apoštolská? Predovšetkým to znamená vziať si k srdcu spásu celého ľudstva, nebyť ľahostajní alebo cudzí voči osudom toľkých našich bratov, ale byť otvorení a solidárni s nimi. Znamená to tiež mať zmysel pre plnosť, kompletnosť, súlad kresťanského života, odmietajúc čiastkové a jednostranné pozície, ktoré nás uzatvárajú do seba samých. Byť súčasťou apoštolskej Cirkvi znamená byť si vedomí, že naša viera je zakotvená v ohlasovaní a svedectve samotných Ježišových apoštolov, tam je zakotvená ako dlhá reťaz, ktorá sa tam začína. Preto sa máme cítiť vždy poslaní, považovať sa za vyslancov v nadväznosti na nástupcov apoštolov pri ohlasovaní Krista a jeho lásky celému ľudstvu, so srdcom plným radosti.

Tu by som chcel pripomenúť hrdinský život mnohých, premnohých misionárov a misionárok, ktorí opustili svoju vlasť a išli hlásať evanjelium v iných krajinách na iných kontinentoch. Hovoril mi jeden brazílsky kardinál, ktorý veľa pracuje v Amazónii, že keď ide na nejaké miesto, do nejakej amazónskej osady či mesta, vždy zájde na cintorín a tam vidí hroby týchto misionárov, kňazov, bratov, sestier, ktorí odišli ohlasovať evanjelium: apoštolov. A on je presvedčený, že všetci títo môžu byť teraz kanonizovaní, pretože opustili všetko pre ohlasovanie Ježiša Krista. Ďakujme Pánovi, že naša Cirkev má mnoho misionárov, mala mnohé misionárky a potrebuje ešte viac! Ďakujme Pánovi za to. Možno, že medzi mnohými mladými chlapcami a dievčatami, ktorí ste tu, má niekto túžbu stať sa misionárom, choďte do toho! Je to krásne, prinášať Ježišovo evanjelium. Buď odvážny a odvážna!

Prosme dnes Pána, aby obnovil v nás dar svojho Ducha, aby každá kresťanská komunita a každý pokrstený bol vyjadrením svätej matky Cirkvi, katolíckej a apoštolskej. Ďakujem.“

Preklad: sr. Jaroslava Kochjarová CJ