Peter Dufka SJ: Kontemplácia v činnosti

Kresťanská spiritualita má na jednej strane presne zadefinovaný obsah, ale na druhej strane je natoľko široká, že každý človek si v nej môže nájsť svoje miesto. Iné aspekty zdôrazňuje spiritualita karmelitánska, iné saleziánska, františkánska alebo dominikánska. Kým karmelitánska spiritualita sa sústreďuje na hlboký kontemplatívny výstup k Bohu, saleziánska kladie akcent na aktívnu výchovu mládeže. Benediktínska spiritualita je silne ovplyvnená zmyslom pre krásu liturgie a vedie k schopnosti vniknúť do tajomstva symbolu a znaku. Dominikánsku spiritualitu charakterizuje viac systematické filozoficko-teologické myslenie. Ide o rôzne akcenty tej istej kresťanskej spirituality.

Spiritualitu súčasného človeka veľmi dobre charakterizuje spojenie dvoch zdanlivo protirečivých výrazov, ktoré je jadrom jezuitskej spirituality. Ide o spojenie kontemplácie a činnosti. Zdôrazňuje vnímavosť na osobnú skúsenosť a neustále hľadanie toho, ako je Boh prítomný v živote každého z nás, ako aj vo svete okolo nás. Táto spiritualita so sebou prináša niekoľko plodných napätí. Skúsme si všimnúť dve z nich.

1. Napätie medzi dôverou Bohu a dôverou vo vlastný úsudok
Každá spiritualita kladie akcent na dôveru v Božiu prozreteľnosť. Ale toto nie je všetko. Sv. Ignác hovorí o tom, že by sme sa mali cvičiť v dôvere voči Bohu, ale zdôrazňuje i dôležitosť spolupráce s Božou milosťou. Podľa neho je Boh oslávený prostredníctvom nadprirodzených darov, ktorých darcom je on sám, ale nie menej je oslávený prostredníctvom prirodzených darov, o ktoré sa máme my sami usilovať a rozvíjať ich.

Zakladateľ jezuitov sa zo svojej skúsenosti naučil dôverovať Bohu, ale naučil sa používal i všetky prirodzene dostupné prostriedky. Prvenstvo má teda dôvera v Boha, ale nechýba tu osobitná citlivosť na túžby, nádeje a myšlienky, ktoré rezonujú v srdci človeka. Oni ho totiž vedú k rozvíjaniu prirodzených darov.

Sv. Terézia Avilská si osvojila túto spiritualitu. Bola presvedčená o tom, že nadprirodzené dary bez rozvíjania prirodzených nemôžu dosiahnuť svoju účinnosť. O prirodzených a nadprirodzených vlastnostiach spovedníka povedala, že keby si mala vybrať medzi vzdelaným spovedníkom a medzi svätým, vybrala by si toho prvého. Dôvod je v tom, že vedela, koľko zla môže napáchať nevzdelaný spovedník svojimi zlými a nemúdrymi radami. Osobne však dúfala, že nájde spovedníka, ktorý by mal obe tieto vlastnosti. Teda múdrosť i svätosť.

2. Napätie medzi modlitbou a činnosťou
Ide o napätie medzi túžbou zjednotiť sa s Bohom v modlitbe a túžbou realizovať svoje povolanie konkrétnym spôsobom, v konkrétnej službe.
Sv. Ignác predpokladal, že jezuiti budú mať zmysel pre modlitbu. Avšak toto vnútorné nasmerovanie by nemalo byť prekážkou plného pracovného nasadenia v rôznych oblastiach. Uplatňovanie tejto spirituality predpokladá schopnosť rozlišovať medzi praktizovaním modlitby a apoštolskou aktivitou. Vedie k tomu, aby človek nachádzal Boha vo všetkých veciach, ale nie menej v činnosti, ktorá sa takto stáva apoštolskou činnosťou.

Zo života sv. Ignáca je známa príhoda, ktorá mu vniesla nemálo svetla do konceptu kontemplácie a činnosti. Potom, čo sa vrátil z púte do Jeruzalema, začal študovať latinskú gramatiku v Barcelone. Bola to príprava na vyššie štúdiá za účelom „pomôcť dušiam“. Práve v tomto období cítil veľmi intenzívne duchovné hnutia, útechu a chuť k modlitbe. Neskôr nad touto skúsenosťou a hnutím duše reflektoval a prišiel jednoznačne k presvedčeniu, že išlo o pokušenie. Spoznal z vlastnej skúsenosti, ako zlý duch môže používať duchovné túžby a hnutia na to, aby človeka vykoľajil z cesty záväzkov a povinností.

Poznal som istú matku, ktorá bez ťažkosti nechala deti doma a utekala každý deň do kostola. Bola všemožne nápomocná miestnemu duchovnému. Vôbec jej v tom neprekážala skutočnosť, že sa deťom doma nemá kto venovať. Neskôr, keď deti vyrástli a založili si vlastné rodiny, ktoré sa im postupne rozpadávali, táto aktívna veriaca prestala chodiť do kostola. Bolo to práve v čase, keď doma už nikomu nechýbala a kedy duchovnú podporu jej dezorientované deti najviac potrebovali.

Táto spiritualita bola veľmi účinná v stredoveku, ale nestráca nič zo svojej aktuálnosti i dnes. Charakterizuje napríklad Fordtham univerzitu v New Yorku, ktorá má viac ako 15 000 študentov. Sú na svoju školu hrdí a vedia, čo znamená veľké písmeno F, ktoré s obľubou nosia na tričkách. Je to začiatočné písmeno názvu ich univerzity, ale je to i začiatočné písmeno šiestich anglických slov, ktoré ich univerzitu charakterizujú.
Prvým z nich je:
Faith – viera v Boha ako základná hodnota, na ktorej možno postaviť i ďalšie hodnoty. Je to základný kameň, bez ktorého stráca svoju stabilitu akákoľvek stavba. Zážitok a skúsenosť Boha prostredníctvom duchovných cvičení je niečo, čo zmenilo hodnotový systém mnohých študentov.
Fire - neustály vnútorný oheň, zápal za hodnotné veci, ktorý ženie človeka dopredu a dodáva mu sily. Je to niečo, čo strhuje a priťahuje i iných. Tento oheň však nesmie nikdy vyhasnúť, pretože i tu platí, že kto nehorí, nezapáli.
Flexibility – nie je to spiritualita vychodených a zabehnutých stereotypov. Sprevádza ju akási zdravá nespokojnosť, ktorá človeka ženie k stále novým cestám a objavom nových možností.
Fast - rýchlosť tu nemá podobu nerozvážnych činov, ale rozlišovania toho, kedy je čas veci premyslieť a premodliť, a kedy je čas konať. Táto spiritualita vie veľmi dobre o nebezpečnej ceste, ktorá vedie do záhuby. Je vydláždená kameňmi veľmi dobrých predsavzatí, ale ani jedného reálneho činu.
Friendship – priateľstvo je prístupová brána k srdciam druhých. Ak ju má človek zavretú, nielen že zakrátko zavládne smútok v jeho nádvoriach, ale jeho život sa stane osamoteným a často i smutne prázdnym. Priateľstvom máme ľahší prístup k duchovnému bohatstvu druhého človeka.
Funny – humor a radosť k tejto spiritualite neoddeliteľne patrí. Je prekvapujúce, s akou ľahkosťou a humorom vedia veľké osobnosti riešiť problémy, ktoré by iných zložili. Hugo Rahner vo svojej knihe Homo Ludens hovorí o tom, ako má samotný Boh zmysel pre humor a ako vstupuje do našich životov často takýmto spôsobom.
Milá priatelia, nikto neoľutuje, ak si osvojí niečo z tejto spirituality. Prináša síce niekoľko plodných napätí, ale posilňuje našu vieru, zapaľuje v nás oheň, vedie k flexibilite, k rýchlym rozhodnutiam a činom, privádza k priateľstvu a nadľahčuje humorom.