Mons. Shomali k situácii v Gaze

V Pásme Gazy napriek prímeriu medzi Izraelom a Hamasom vládne klíma devastácie a chaosu, ako v každom povojnovom období. Vikár Latinského patriarchátu Jeruzalema Mons. William Shomali, ktorý navštívil kresťanské komunity v Gaze, v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas približuje, ako ľudia prežívajú túto situáciu:

„Je to ako keď je niekto po operácii. Bolesť týchto ľudí pretrváva, pretože sa nevrátili k normálnej činnosti. Školy sú zatvorené, veľa ľahkého priemyslu bolo zničeného. Bez domova zostalo viac ako 300-tisíc ľudí, mnohí spávajú pod holým nebom a očakávajú politické riešenie ich drámy. Keď sa začne rekonštrukcia Gazy, mnohí nájdu prácu: robotníci, odborníci... Ale teraz, v tejto chvíli všetci na niečo čakajú.“

Aká je nádej, že prímerie prinesie zotavenie, normalizáciu?
„Najdôležitejší je politický dialóg medzi stúpencami hnutia Hamas, Palestínčanmi a Izraelčanmi. V skutočnosti Hamas išiel do vojny, aby niečo vydobyl, ak nedostane nič, to bude znamenať, že vojna bola absurdná. Hamas bojoval sedem týždňov a získal len to, čo bolo ponúknuté po prvom týždni. Hamas teda politicky – k dnešnému dňu – stratil. My teda čakáme, modlíme sa a dúfame. Len to môžeme povedať. Ale nevieme, aká bude budúcnosť...“

Na margo role Cirkvi v tomto období Mons. Shomali odpovedá:
„My ako Cirkev sme urobili veľa na úrovni humanitárnej. To priznávajú pravoslávni, anglikáni i moslimovia v Gaze. Viacerí mi povedali, že odvaha Charity a ďalších katolíckych agentúr počas vojny bola veľmi cenná. Privážali sme teplé jedlo, aj všetkým, ktorí mali pôst Ramadán. Ale neboli sme na to sami, samozrejme, boli tu aj iné medzinárodné organizácie, pretože hladných boli tisíce a tisíce. Avšak prínos Cirkvi bol obrovský, predovšetkým s ohľadom na to, že ľudia, ktorým pomáhala, boli väčšinou moslimovia.“

Ako by ste charakterizovali súčasnú situáciu?
„Je to ako sopečná erupcia: je fáza, ktorá ju predchádza, potom je samotná erupcia a fáza po nej. Teraz sme v druhej fáze, vo fáze výbuchu sopky na Blízkom východe, počnúc Irakom, cez Jemen, Sýriu, Líbyu, Libanon, Gazu ... Činnosť sopky pokračuje, nevieme kedy...“

Niet tu miesta pre kresťanov?
„Je nás málo. Ak máme byť soľou zeme, musíme byť roztrúsení všade. To je evanjelium.“ -jk-