Prvé kroky Cirkvi s pápežom Františkom

„Fratelli e sorelle buonasera!” Bratia a sestry, dobrý večer! Týmto bežným pozdravom sa začal pontifikát pápeža Františka. Napriek tomu nie je v rozpore s jeho revolučným charakterom, pretože revolučnosť Jorgeho Maria Bergoglia je v evanjeliovej jednoduchosti, pokore, normálnosti, ktorá je prekvapujúca, až šokujúca. Už prvé prejavy a gestá nového pápeža – prvého s menom Chudáčika z Assisi, prvého pápeža jezuitu, prvého z Latinskej Ameriky – rušia dávne zvyklosti, počnúc tým večerom, keď bol zvolený:

„A teraz začíname túto púť, biskup a ľud. Púť rímskej Cirkvi, ktorá predsedá v láske všetkým cirkvám. Púť v bratskej láske, vzájomnej dôvere. Vždy sa modlime za seba, jeden za druhého. Modlime sa za celý svet, aby zavládlo medzi nami bratstvo. (...) Teraz chcem udeliť požehnanie, ale predtým vás chcem požiadať o jednu láskavosť. Skôr ako biskup požehná ľud, prosím vás, aby ste prosili nášho Pána, aby požehnal mňa. Modlitba ľudu, ktorý žiada požehnanie pre svojho biskupa.“

„Biskup a ľud“ – spojenie, ktoré pápež František vzápätí naznačuje ako program svojej služby. Nový biskup Ríma sníva o „Cirkvi chudobnej a pre chudobných“, ako povedal na stretnutí s novinármi celého sveta, ktorí informovali o priebehu konkláve. Prednostné zameranie sa na chudobných, ktoré pápež František vyjadruje svojou triezvosťou, rozhodnutím žiť v Dome sv. Marty, nepoužívať reprezentačné služobné vozidlá, dosvedčuje slovami, ktoré vyslovil počas svätej omše začiatku Petrovej služby 19. marca, že „pravá moc je v službe“. Počas historickej návštevy Assisi nabáda zbaviť sa „duchovnej svetskosti“. Aby sme sa vyhli tomuto pokušeniu, poznamenáva, musíme sa zveriť do Božieho náručia, „nechať sa Bohom milovať“. Práve milosrdenstvu, ktoré má vpísané aj v biskupskom motte, venoval pápež František aj prvý príhovor na Anjel Pána v nedeľu 17. marca 2013. Veriacim na Námestí sv. Petra tu opakovane pripomenul, že Boh sa nikdy neunaví odpúšťaním.

„On sa nikdy neunaví odpúšťaním, ale my sme niekedy unavení prosiť o odpustenie. Nikdy sa neunavme! On je milujúci Otec, ktorý vždy odpúšťa a má milosrdné srdce pre každého z nás. Aj my sa učme byť milosrdní so všetkými.“

Toto posolstvo zaniesol na Zelený štvrtok mladistvým do jednej z rímskych väzníc Casal del Marmo. Milosrdenstvo Boha nás mení, dáva nám nádej, že je silnejšie ako najväčšie chyby nášho života. Toto povzbudenie Svätý Otec rozšíril na všetkých, keď ho znovu vyslovil na Kvetnú nedeľu 24. marca:

„A prosím vás, nenechajte si ukradnúť nádej! Nenechajte si ukradnúť nádej, ktorú nám dáva Ježiš!”

Táto nádej sa ohlasuje úsmevom. Pre pápeža Františka je nemysliteľný smutný kresťan, podobne ako je nemysliteľné evanjelium uzavreté do cirkevných komunít. Musíme ísť na „existenciálne periférie, kde je veľa utrpenia“. Nie náhodou nový biskup Ríma navštevuje ako prvé farnosti na periférii Ríma.

„Nasledovať, sprevádzať Krista, zostávať s ním, si vyžaduje „vyjsť“, vykročiť. Vyjsť zo seba samých, z unaveného a návykového prežívania viery, z pokušenia zavrieť sa vo vlastných schémach, ktoré blokujú horizont Božej stvoriteľskej činnosti. Boh vyšiel zo seba samého, aby prišiel k nám, býval uprostred nás, aby nám priniesol Božie milosrdenstvo, ktoré zachraňuje a prináša nádej“ - zaznelo na prvej generálnej audiencii pápeža Františka 27. marca 2013.

Apoštol nehy, pastier kráčajúci pred svojím stádom, uprostred neho i za ním – taká je predstava pápeža Františka a povzbudenie biskupom a kňazom. Počas svätej omše svätenia olejov na Zelený štvrtok to vyjadril takto: „O toto vás prosím: buďte pastiermi s vôňou oviec, pastieri uprostred stáda, rybármi ľudí.“

Posolstvo Urbi et Orbi na Veľkonočnú nedeľu 2013 uzavrel Svätý Otec František slovami:
„Prineste vašim rodinám, vašim krajinám posolstvo radosti, nádeje a pokoja, ktoré sa každoročne v tento deň mocne obnovuje. Vzkriesený Pán, víťaz nad hriechom a smrťou, nech je oporou pre všetkých, najmä pre tých najslabších a najnúdznejších.“ -jk-