Pápež František zveril Svätej rodine pripravovanú biskupskú synodu
Vatikán 29. decembra - V dnešnú Nedeľu Svätej rodiny bola napoludnie na Námestí sv.
Petra badateľná prítomnosť veľkého počtu kompletných rodín s deťmi i starými rodičmi.
V tento deň sa vo viacerých častiach sveta konali liturgické slávenia s masovou účasťou:
v Nazarete, v talianskom Lorete, v Bazilike Sagrada Familia v Barcelone či v Madride
na centrálnom námestí. Svätý Otec vo svojom príhovore na diaľku pozdravil účastníkov
všetkých týchto podujatí. Nasledujú slová jeho príhovoru pred modlitbou Anjel Pána:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! V túto prvú nedeľu po Narodení Pána nás liturgia
pozýva sláviť sviatok Svätej nazaretskej rodiny. V skutočnosti, každé vyobrazenie
jasličiek nám ukazuje Ježiša spolu s Pannou Máriu a Jozefom, v betlehemskej jaskynke.
Boh sa chcel narodiť v ľudskej rodine, želal si mať matku a otca, tak ako my.
Dnes
nám evanjelium predstavuje Svätú rodinu na bolestnej ceste do cudziny, keď hľadá útočisko
v Egypte. Jozef, Mária a Ježiš zakusujú dramatickú situáciu utečencov, poznačenú strachom,
neistotou a strádaním (porov. Mt 2,13-15.19-23). Žiaľ, i v našej dobe sa milióny rodín
môžu spoznať v tejto skľučujúcej realite. Televízia a noviny takmer každodenne prinášajú
správy o utečencoch, ktorí unikajú pred hladom, vojnou či inými vážnymi ohrozeniami,
hľadajúc bezpečie a dôstojný život pre seba a pre svoje rodiny.
Vo vzdialených
krajinách sa utečenci a prisťahovalci - a to aj vtedy, keď nájdu prácu - nie vždy
stretávajú s opravdivým prijatím, úctou a ocenením hodnôt, ktorých sú nositeľmi. Ich
oprávnené očakávania narážajú na komplikované situácie a na ťažkosti, ktoré sa zdajú
byť často neprekonateľnými. Preto, zatiaľ čo svoj pohľad upierame na Svätú nazaretskú
rodinu vo chvíli, keď je prinútená vydať sa na útek, myslime na drámu tých migrantov
a utečencov, ktorí sú obeťami odmietania a využívania, ktorí sú obeťami obchodovania
s ľuďmi a otrockej práce. No myslime aj na iných „vyhnancov“, nazval by som ich „skrytými
vyhnancami“: títo môžu byť vyhnancami uprostred samotných rodín: napríklad starí ľudia,
s ktorými sa často zaobchádza ako s tými, čo zavadzajú. Neraz si uvedomujem, že znakom,
z ktorého možno usúdiť, ako sa nejakej rodine darí, je to, keď vidíme, ako sa v nej
zaobchádza s deťmi a so starými ľuďmi.
Ježiš chcel patriť do rodiny, ktorá
prešla týmito ťažkosťami, aby sa tak nikto necítil vylúčený z milujúcej blízkosti
Boha. Útek do Egypta z dôvodu ohrozenia Herodesom nám ukazuje, že Boh je tam, kde
je človek v nebezpečenstve, no je aj tam, kde človek sníva, kde v nádeji túži po slobodnom
návrate do vlasti, plánuje a robí rozhodnutia pre život a dôstojnosť seba a členov
svojej rodiny.
Dnes náš pohľad na Svätú rodinu upútava aj jednoduchosť života,
aký vedie v Nazarete. Je to príklad veľmi prospešný pre naše rodiny, pomáha im stávať
sa stále viac spoločenstvami lásky a zmierenia, v ktorých sa zakusuje dobrotivosť,
vzájomná pomoc a odpúšťanie si navzájom. Spomeňme si na tri kľúčové slová pre pokojný
a radostný život v rodine: prosím, ďakujem, prepáč. Keď v rodine nie sme nanucujúci
a obraciame sa na druhých formou prosby, keď v rodine nie sme egoistami a učíme sa
poďakovať, a keď v rodine ten, čo si všimne, že urobil niečo nepekné, dokáže povedať
„prepáč“, v takej rodine prebýva pokoj a je tam radosť. Pamätajme na tieto tri slová.
Môžeme si ich aj zopakovať spoločne: prosím, ďakujem prepáč. Všetci: [prítomní
nahlas opakujú] Prosím, ďakujem prepáč!
Chcel by som však tiež povzbudiť
rodiny, aby si boli vedomé dôležitosti, akú majú v Cirkvi a v spoločnosti. Ohlasovanie
evanjelia sa totiž uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom rodín, aby sa tak dostalo
do rozličných prostredí každodenného života. Horlivo vzývajme Preblahoslavenú Pannu
Máriu, Ježišovu a našu Matku, a svätého Jozefa, jej ženícha. Prosme ich, aby osvecovali,
potešovali, viedli každú rodinu sveta, aby dôstojne a nerušene mohla napĺňať poslanie,
ktoré jej Boh zveril.“
Pápež František sa spolu s veriacimi pomodlil
Anjel Pána a udelil im požehnanie. Po apoštolskom požehnaní ďalej pokračoval v príhovore:
„Drahí
bratia a sestry, najbližšie konzistórium a budúca biskupská synoda sa budú zaoberať
témou rodiny; prípravná fáza sa začala už pred časom. Z tohto dôvodu chcem dnes, na
sviatok Svätej rodiny, zveriť Ježišovi, Márii a Jozefovi túto prácu synody, prosiac
v modlitbe za rodiny celého sveta. Pozývam vás, aby ste sa duchovne pripojili ku mne
v modlitbe, ktorú teraz prednesiem:
Modlitba k Svätej rodine
Ježiš,
Mária a Jozef, vo vás kontemplujeme žiaru pravej lásky, na
vás sa s dôverou obraciame.
Svätá nazaretská rodina, urob
aj z našich rodín miesta spoločenstva a večeradlá
modlitby, opravdivé školy evanjelia a malé domáce cirkvi.
Svätá
nazaretská rodina, nech sa viac v rodinách nezakusuje násilie,
uzavretosť a rozdelenie: každému, kto bol zranený alebo pohoršený, nech
sa čoskoro dostane útecha a uzdravenie.
Svätá nazaretská
rodina, nech budúca biskupská synoda dokáže všetkých nanovo upevniť
vo vedomí posvätného a nedotknuteľného charakteru rodiny, jej
krásy v Božom pláne.
Ježiš, Mária a Jozef, vypočujte
a vyslyšte našu prosbu. Amen.“
V závere stretnutia Svätý Otec adresoval
osobitné pozdravy veriacim, zhromaždeným v spojení na diaľku vo svätyniach v Nazarete,
v Barcelone, v Lorete a na ďalších miestach. V Bazilike Zvestovania v Nazarete boli
veriaci zhromaždení za prítomnosti generálneho sekretára biskupskej synody Mons. Lorenza
Baldisseriho, v barcelonskej Bazilike Svätej rodiny (Sagrada Familia) bol účastný
predseda Pápežskej rady pre rodinu Mons. Vincenzo Paglia. V Madride na centrálnom
námestí predsedal liturgickému sláveniu kardinál Rouco Varela. Svätý Otec pozdravil
aj účastníkov ďalších paralelných podujatí rodín na iných miestach sveta.