Zo stredajšej homílie pápeža Františka: Cesta k živému Bohu vedie cez Ježišove rany

Aby sme mohli stretnúť živého Boha, je nutné s nehou bozkávať Ježišove rany v hladných, chudobných, chorých, uväznených bratoch: takto komentoval pápež František v homílii počas rannej sv. omše v Dome sv. Marty čítania v deň liturgickej spomienky na sv. Tomáša, apoštola. Dnes sa na nej zúčastnili kňazi a spolupracovníci Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg pod vedením kardinála Jeana-Louisa Taurana, predsedu dikastéria.

Ježiš sa po zmŕtvychvstaní zjaví apoštolom, ale Tomáš tam nie je. „Prial si, aby počkal jeden týždeň. Pán vie, prečo koná ako koná. Každému z nás dáva čas, o ktorom si myslí, že je pre nás najlepší. Tomášovi poskytol jeden týždeň,“ vysvetľuje Svätý Otec. Ježiš sa zjavuje so svojimi ranami. „Celé jeho telo bolo čisté, krásne, plné svetla, ale rany tam boli a sú ešte stále“ a keď Pán príde na konci sveta, „ukáže nám svoje rany“. Tomáš, aby uveril, chcel vložiť svoj prst do jeho rán:

„Bol tvrdohlavec. Pán si však želal práve tvrdohlavého, aby nám umožnil pochopiť tú najväčšiu vec. Tomáš uvidel Pána a bol vyzvaný, aby vložil svoj prst do rán po klincoch, vložil ruku do jeho boku. Nepovedal ale: «Je to pravda, Pán vstal z mŕtvych!» Nie! Išiel ešte ďalej. Povedal: «Boh!» Prvý z učeníkov, ktorý vyznal božskosť Krista po vzkriesení. A vzdával mu chválu.“

Na základe tohto možno pochopiť Pánov zámer: nechal ho schválne čakať, pretože chcel jeho nevieru priviesť nie k potvrdeniu vzkriesenia, ale k potvrdeniu svojej božskosti. Ako pápež František dodal, cesta k Ježišovi – Bohu vedie cez jeho rany, a nič ďalšie:

„V dejinách Cirkvi došlo počas putovania k Bohu k niekoľkým chybám. Niektorí verili, že Boha živého, Boha kresťanov, môžeme objaviť cestou meditácie a vystúpiť vyššie cez meditáciu. Toto je nebezpečné, je to tak? Koľkí sa na tejto ceste strácajú a nedôjdu. Dobre, dôjdu možno k poznaniu Boha, ale nie Ježiša Krista, Božieho Syna, druhú osobu Trojice. K tomu nedospejú. Je to cesta gnostikov, však? Sú dobrí, pracujú, ale toto nie je správna cesta. Je veľmi komplikovaná a nevedie do správneho prístavu.“

Pápež František ale hovorí aj o tých, ktorí si mysleli, že ak chcú prísť k Bohu, musia byť pokorní, strohí. „Vybrali si cestu pokánia: iba pokánia, pôstu. Ani títo ale nedošli k živému Bohu, k Ježišovi Kristovi Bohu živému. Sú to pelagiáni, ktorí veria, že svojim vlastným úsilím sa tam dostanú.“ Svätý Otec pripomína, že Ježiš nám ale hovorí o ceste k nemu cez objavenie jeho rán:

„Ježišove rany objavíš konaním skutkov milosrdenstva, dávaním telu – telu – a tiež duši, ale aj telu – zdôrazňujem – tvojho zraneného brata, pretože je hladný, pretože je smädný, pretože je nahý, pretože je pokorený, pretože je otrokom, pretože je vo väzení, pretože je v nemocnici. Toto sú Ježišove rany dnes. Ježiš nás žiada, aby sme urobili skutok viery, voči Nemu, ale cez tieto rany. «Dobre, výborne! Založíme nadáciu na pomoc všetkým týmto a budeme robiť veľa dobrých vecí, aby sme im pomohli.» Toto je dôležité, ale ak ostaneme len na tejto úrovni, budú z nás iba ľudomilovia. Musíme sa dotknúť Ježišových rán, musíme pohladiť Ježišove rany, musíme obviazať Ježišove rany s nehou, musíme bozkávať Ježišove rany, a to doslova. Uvažujme, čo sa stalo sv. Františkovi, keď objal malomocného? A to isté aj sv. Tomášovi: jeho život sa zmenil!“

Na to, aby sme sa dotkli živého Boha, pokračuje pápež František, nie je potrebné „absolvovať nejaké školenie“, ale vstúpiť do Ježišových rán a k tomu stačí „vyjsť von na ulicu“. V závere homílie tak sv. Tomáša prosí, aby nám dodal „milosť mať odvahu vstúpiť do Ježišových rán s našou nehou a takto určite získame milosť chváliť živého Boha“. – mf –