Benedikt XVI. pred modlitbou Anjel Pána: Pán ma volá „vystúpiť na vrch“
Dnes sa na Námestí sv. Petra vo Vatikáne zišlo vyše stotisíc veriacich z celého sveta,
aby Svätému Otcovi vyjadrili vďačnosť za jeho blízkosť a službu Cirkvi. Počas dnešnej
poslednej verejnej modlitby Anjel Pána Benedikta XVI. v úrade Petrovho nástupcu bola
atmosféra na námestí obzvlášť výnimočná a plná emócií. Svoj príhovor Svätý Otec venoval
evanjeliu z dnešnej nedele:
Drahí bratia a sestry, liturgia Druhej pôstnej
nedele nám každoročne predkladá evanjelium o Premenení Pána. Evanjelista Lukáš osobitne
zdôrazňuje skutočnosť, že Ježiš sa premenil, kým sa modlil. Prežíva hlboký vzťah s
Otcom počas tohto duchovného uzobrania, ktoré sa uskutočňuje na vysokom vrchu v spoločnosti
Petra, Jakuba a Jána, troch učeníkov, vždy prítomných v momentoch Učiteľovho predstavovania
sa ako Boha (Lk 5,10; 8,51; 9,28). Pán, ktorý iba pred chvíľou predpovedal svoju smrť
a zmŕtvychvstanie (9,22), ponúka učeníkom predchuť svojej slávy. Pri Premenení, tak
isto ako pri Ježišovom krste, zaznieva Otcov hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte
ho!“ (9, 35). Prítomnosť Mojžiša a Eliáša, predstavujúcich Zákon a Prorokov Starej
zmluvy, nikdy predtým nebola významnejšou. Celé dejiny Zmluvy sú zamerané ku Kristovi,
ktorý uskutočňuje nový „exodus“ (9,31), nie však do zasľúbenej zeme, ako v Mojžišovom
čase, ale v ústrety nebu. Petrov zásah: „Učiteľ, dobre je nám tu“ (9,33) predstavuje
neuskutočniteľný pokus zastaviť túto mystickú skúsenosť. Sv. Augustín to takto komentuje:
„Peter... na vrchu... mal Krista ako pokrm duše. Prečo by mal zostúpiť a vrátiť sa
k námahám a bolestiam, keď bol tam hore plný pocitov svätej lásky k Bohu, ktoré ho
inšpirovali k svätému počínaniu?“(Discorso 78,3).
Rozjímajúc
nad týmto úryvkom z evanjelia môžeme získať dôležité ponaučenie najmä v súvislosti
s prvenstvom modlitby, bez ktorej sa každé apoštolské a charitatívne nasadenie zredukuje
na aktivizmus. Počas Pôstneho obdobia sa učíme venovať primeraný čas modlitbe osobnej
i spoločnej, pretože ona dáva dych nášmu duchovnému životu. Okrem toho, modlitba nespočíva
v akomsi izolovaní sa od sveta a jeho protirečení, ako chcel na hore Tábor urobiť
Peter, ale privádza na cestu, k činnosti. „Kresťanský život“ - ako som napísal v Posolstve
na Pôstne obdobie – „spočíva v tom, že zakaždým znovu vystupujeme na vrch stretnutia
s Bohom, aby sme následne po zostúpení, obohatení láskou a silou, ktorú nám Boh daruje,
mohli slúžiť našim bratom a sestrám s rovnakou láskou ako on“ (b.3). Drahí bratia
a sestry, toto Božie slovo vnímam ako osobitne určené mne v tejto chvíli môjho života.
Pán ma volá „vystúpiť na vrch“ a venovať sa ešte viac modlitbe a rozjímaniu. To však
neznamená opustiť Cirkev, dokonca ešte viac, ak ma k tomu volá Boh, znamená to, aby
som jej neustále slúžil s takou istou oddanosťou a láskou, s akou som to robil doteraz,
ale spôsobom primeranejším môjmu veku a mojim silám. Prosme o príhovor Pannu Máriu.
Ona nech pomáha nám všetkým vždy nasledovať Pána Ježiša v modlitbe i v účinnej láske.
– aj –