Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:
Vatikánsky rozhlas

Hlavná stránka / Cirkev a svet / Cirkev vo svete

Rozhovor: Michael Novak sníval o kapitalizme s ľudskou tvárou


Vatikán 20. februára – „Ekonómia je príliš dôležitá, aby bola ponechaná len na ekonómov. Ak sa ňou budeme zaoberať všetci, možno kapitalizmus tretieho tisícročia bude ľudskejší a bude bližšie tomu humanizmu, o ktorom Novak sníval“. V rozhovore s redaktorkou Vatikánskeho rozhlasu Adrianou Masottiovou o Michaelovi Novakovi a odkaze, ktorý po sebe zanechal to uviedol ekonóm a historik Luigino Bruni z rímskej univerzity LUMSA.              

„Michael Novak bol nepochybne dôležitou osobnosťou, inovátorom, ktorý upriamil pozornosť na ľudskú osobu a jej zodpovednosť, a tak aj na otázku vzťahu medzi štátom a jednotlivcom, poukazujúc na dôležité veci. Predovšetkým, do centra diskusie o povahe kapitalizmu opäť postavil náboženskú etiku – kresťanskú etiku, v jeho prípade katolícku. Zvlášť keď s istou kritikou nadviazal na Maxa Webera a jeho slávne dielo «Protestanská etika a duch kapitalizmu», hovoril o prítomnosti katolíckej etiky v duchu kapitalizmu. Je zrejmé, že išlo o zložitú osobnosť, ktorá mala tiež kritikov: viac než samotné jeho dielo azda to, ako ho neskôr v Amerike použil istý konzervatívnejší katolicizmus, ktorý interpretoval Novakovu prácu tak, že z nej urobil istý druh etického legitimovania kapitalizmu v takej podobe, ako je“.

Michael Novak hovorieval, že kapitalizmus je najakceptovateľnejší ekonomický systém, i keď nie je najlepším možným spôsobom. Podľa vás bol príliš veľký optimista pri vykresľovaní tejto slobody trhu?

„Ako vždy musíme túto myšlienku chápať v kontexte. Za veľkého intelektuálneho nepriateľa považoval Novak komunizmus a rôzne formy štátneho plánovania. Z tohto pohľadu, keď porovnáte sovietsky komunizmus s americkým kapitalizmom, netreba veľa, aby ste povedali, že ten druhý je to miesto, kde sú mnohé kresťanské hodnoty rešpektované a sú docenené. Samozrejme, ak by mal Novak dnes posúdiť aktuálny kapitalizmus, líniu, ktorú naberá istý finančný kapitalizmus, individualistický, ktorý sa stáva novým náboženstvom dnešnej doby, pohanským a antikresťanským, som presvedčený o tom, že by mal oveľa väčšie pochybnosti a bol by kritickejší, než bol počas svojej kariéry. Ak dnes pomyslíme na pápeža Františka, neviem, ako by sme mali reinterpretovať tieto tézy. Pravdepodobne, pápež František hovorí o kresťanstve vo viac problematickom vzťahu s kapitalizmom. Myslím, že u Novaka bol v poslednej časti života vývoj ku trochu kritickejšiemu postoju, trochu skeptickejšiemu než v mladom veku.“

Vráťme sa ešte ku konceptu subsidiarity. Zdá sa, že je to veľmi aktuálna téma, keďže v dnešnej spoločnosti je rozkvet mnohých dobrých aktivít, skupín solidarity, lokálnych iniciatív...

„Aj tu musíme byť úprimní voči Novakovi, aby sme ho rešpektovali. Subsidiarita je totiž kategória, ktorá sa zrodila predovšetkým v Európe. Subsidiarita, ktorú poznajú v Severnej Amerike je trochu odlišná: je veľmi ponechaná na trh. Aj tam existuje tento koncept, avšak chybou, ku ktorej došlo za uplynulých tridsať rokov bola domnienka, že najsprávnejší spôsob, ako zobrať vážne princíp subsidiarity je nechať trh, aby on udával prvý krok a všetko ostatné vnímať ako druhý, tretí, štvrtí krok, vrátane politickej a občianskej sféry. Toto ponímanie je dnes v hlbokej kríze, lebo si uvedomujeme, že ekonómia sa stala antisubsidárnou. Lebo aký je základ princípu subsidiarity? Je to koncept osoby, ako hovorieval Michael Novak, čiže je to osoba, ktorá žije v danom kontexte, vo vnútri daného problému, ktorá má zdroje a poznanie, kompetencie, aby čelila problému. V skutočnosti, dnešná kapitalistická ekonómia to robí opačne, keď stále viac centralizuje rozhodnutia...“

Môžeme povedať, že v dnešnej spoločnosti existuje vôľa po subsidiarite?

„Samozrejme, že áno. Ale táto [túžba po subsidiarite] je tu nie „vďaka“ ekonómii, ale „napriek“ ekonómii. Môžeme hovoriť o veľkom dopyte po subsidiarite, existujú mnohé formy, ktoré hovoria o občianskom priekopníctve, iniciatíve ľudí, opakujem však, že toto sa deje napriek aktuálnemu kapitalizmu, nie vďaka nemu.“

Aký by mohol byť podľa vás hlavný odkaz Michaela Novaka? Aký pozitívny podnet by sme si mohli od neho zobrať?

„Existuje veľa pozitívnych podnetov. Určite jednou zo silných stránok Novaka bolo, že sa nikdy nebál kritík. Teda, jeho prvý odkaz je tento: intelektuálna čestnosť. Druhý odkaz je brať vážne náboženský základ kapitalizmu, lebo problémy a príležitosti kapitalizmu sú teologickej povahy. Keďže teológiu už nikto, kto sa zaoberá ekonómiou neštuduje, unikajú nám základné dimenzie, ktoré by sme naopak mohli pochopiť, ak by sme viac študovali teológiu. A napokon, tretí odkaz, ktorý zanechal je úloha, ktorú zohráva ekonómia pre dobrý život. Novak nám pripomína, že ekonómia je príliš dôležitá na to, aby bola ponechaná len na ekonómov. Ak sa nám dnes podarí vtiahnuť do bánk, do podnikov viac teológov, sociológov, viac duchovných ľudí, ak sa budeme ekonómiou zaoberať všetci a nie len ekonómovia, možno kapitalizmus tretieho tisícročia bude ľudskejší a bude bližšie tomu humanizmu, ktorý Novak chcel, o ktorom sníval a o ktorý sa usiloval.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej, jb-