Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:
Vatikánsky rozhlas

Hlavná stránka / Rubriky / Komentáre

Komentár Martina Kramaru: Postoj Cirkvi k Istanbulskému dohovoru


Autorom komentára je kňaz Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska: Postoj Cirkvi k Istanbulskému dohovoru

Predseda slovenskej biskupskej konferencie bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský vydal minulý týždeň vyhlásenie k Istanbulskému dohovoru. Je to dokument, ktorý sa venuje téme násilia páchaného na ženách. Arcibiskup zdôraznil, že akékoľvek násilie páchané na ženách je absolútne neprijateľné, nemožno ho tolerovať, a treba vyvinúť všetko úsilie na jeho zastavenie. Dodal však, že téma ochrany žien je taká vážna, že pokusy o podsúvanie iných tém v jej rámci sú neprípustné.

Istanbulský dohovor, ktorý by mal časom platiť v celej Európsku únii, totiž obsahuje novú definíciu slova “rod”. Ten už nemá byť spojený s biologickým pohlavím, ale chápe sa ako sociálny konštrukt. Zároveň je v dokumente vyjadrená požiadavka o vyučovaní tzv. nestereotypných rolí na školách a vo vzdelávacích zariadeniach. Arcibiskup upozornil na pretláčenie tzv. gender agendy pod rúškom dobrej veci, teda boja proti násiliu na ženách, a vyjadril názor, že takúto podobu dokumentu by naša krajina nemala prijať.

Postavil sa tak ale proti silnému prúdu. S podporou desiatok tisíc eur zo štátnych zdrojov už totiž na Slovensku beží mediálna kampaň za prijatie tohto dohovoru. Okamžite sa ozvali komentátori, ktorí napísali - citujem - že zbožní muži v ženských róbach netušia, o čom tárajú - sú pokrytci a klamú spoločnosť. Definícia rodu je vraj v dokumente len "pre potreby dokumentu" - tak ako to zvykne bývať pre lepšie chápanie vo všetkých podobných prípadoch - a nejde tu o zavádzanie ničoho nového alebo neprijateľného.

Nemáme dosť priestoru na to, aby sme sa venovali kultivovanosti a úrovni vedenia tzv. verejnej diskusie v mienkotvorných médiách. To by bolo na osobitnú príležitosť. Za prijateľné sa na adresu názorového protivníka pokladá používanie zosmiešňujúcich výrazov a nadávanie do klamárov, pokrytcov, zaostalých nechápavcov. Zostaňme však pri argumentoch.

Ak by definícia v Istanbulskom dohovore bola "len pre potreby dokumentu" nemali by sme minulý rok milión ľudí na rímskych námestiach, ktorí prišli protestovať proti gender neutrálnej školskej reforme v Taliansku. Krok za krokom, pomaličky, ideológia kolonizuje spoločnosť. Začne to nenápadnou definíciou, na ktorú sa potom možno odvolávať a ide sa stále ďalej. Taliani si protestami už nepomohli, reforma prešla, ľudí v uliciach označili za odporcov ľudských práv.

Ak si človek všimne, kam isté veci smerujú, aký majú vývoj v zahraničí, a vyjadrí sa k nim na domácej pôde skôr, než sa zopakujú aj u nás, je označený za pokrytca a luhára, prípadne nechápavca, ktorý nevie, o čom točí. Alebo konšpirátora, ktorý všade vidí Trójske kone.

Pridám teda ešte jednu poznámku. Pred niekoľkými dňami bol zverejnený list iného predsedu národnej biskupskej konferencie - tentoraz francúzskej. Arcibiskup Marseille Georges Pontier napísal francúzskemu prezidentovi žiadosť, aby zastavil legislatívu, ktorá má defacto zakázať pro-life webové portály v celej krajine. Dôvod? Zaujatosť. Vraj sa navonok prezentujú neutrálne, ale v skutočnosti sú zaujaté voči potratom. A to je neprijateľné, treba ich zakázať. Dať ich do jedného vreca so stránkami, ktoré nabádajú dievčatá ku chorobnému chudnutiu, anorexii, alebo chlapcov ku vstúpeniu do teroristických organizácií. Takéto stránky už francúzska legislatíva dala vypnúť - tvárili sa totiž neutrálne - ale v skutočnosti boli názorovo zaujaté a škodlivé.

Rovnako teda aj pro-life. Tvária sa vraj vo svojich dizajnoch neutrálne, ale keď tam dievča napíše alebo zavolá na ponúkanú telefónnu linku pomoci, pokúšajú sa ju od potratu odhovárať. Sú teda dopredu zaujaté. Možno vám to znie zvláštne, ale Francúzsko má od roku 1993 legislatívu, ktorá ženám garantuje, že im nik nesmie brániť vo vykonaní potratu. Prednedávnom bolo zrušené pravidlo jedného týždňa, počas ktorého si žena mala rozmyslieť, či naozaj chce ísť na potrat, keď oň prišla požiadať - predtým, než lekár pristúpil k jeho vykonaniu. A teraz prišli na rad aj internetové stránky pro-life.

Pri detailnejšom pohľade na problematiku možno zistiť, že často navštevovaná stránka, ktorá sa venuje problematike potratov vo Francúzsku, má kresťanské pozadie. Ak si niekto zadal do internetového vyhľadávača spojenie slov týkajúce sa abortu, najčastejšie ho vyhľadávač priviedol práve na túto stránku. Jej dizajn je naozaj veľmi neutrálny, je tam ponúknutá možnosť zatelefonovať, porozprávať sa, poradiť sa. Nikde sa nepíše, že stránka s potratmi nesúhlasí. A to je tá chyba.

Keď si totiž kliknete na štátom sponzorovanú stránku ministerstva zdravotníctva, ktorá sa venuje téme potratov, veci sú úplne jasné. V rohu je fotografia s potetovanou ženskou rukou, na nej nápis hovoriaci jasnou rečou: moje telo, moje rozhodnutie. Na ďalšej podobnej fotke slová Potrat je právo! Ťažkosť však spočíva v tom, že táto stránka je menej navštevovaná - a tí, ktorí sa k danej téme chcú niečo dopátrať, častejšie navštívia tú nevyváženú - zaujatú stránku, v pozadí ktorej pracujú dobrovoľníci snažiaci sa žene ponúknuť aj také informácie, ktoré by ju mohli od rozhodnutia zbaviť sa dieťaťa odradiť.

To sa však pokladá za psychologický a morálny tlak, ktorý je podľa nového zákona neprijateľný. Ak u nás existuje iniciatíva modlitieb 40 dní za život, vo Francúzsku na také niečo môžete zabudnúť. Modliť sa pred budovami inštitúcií, ktoré vykonávajú potraty, vám zákon nedovoľuje. Možno si spomeniete na prípad aktivistu, ktorý vstúpil do takejto budovy, aby tehotnej žene podal štrikované topánočky pre bábätko - predtým, než spraví rozhodnutie. Skončil na súde, samozrejme. A teraz tam môžu skončiť už aj prevádzkovatelia internetových pro-life stránok. V lepšom prípade dostať pokutu 30 000 euro. Ak vám to znie ako zo zlého vtipu, nemýľte sa. Toto je realita.

Arcibiskup Pontier sa pýta prezidenta, či už dobrým francúzskym občanom bude možné byť len v prípade, že človek nemá odlišný pohľad na potraty. Apeluje na slobodu slova a demokratické princípy a prosí prezidenta, aby takýto zákon zastavil. Budeme vidieť, kam to celé dospeje.

Ak sme si mysleli, že pojem umlčaná Cirkev mal svoje opodstatnenie len v kontexte bývalého režimu, tak sme asi, bohužiaľ, ďaleko od pravdy. Kam vedú - krok za krokom - všetko v mene tých najlepších úmyslov - praktiky nových, súčasných "neomylných" ideológií - vidíme na príklade zahraničných štátov. Zosmiešniť, umlčať, zakázať. Postaviť mimo zákon. A stačí ísť po Ariadninej niti, aby sme si všimli, kam siahajú začiatky týchto spôsobov, týchto výsledkov.

Upozornite na to, a povedzte, že my nechceme ísť rovnakou cestou - a nazvú vás pokrytcom, ktorý nevie, "o čom točí". Svojím spôsobom je šťastie, že dnešný pohľad do francúzskych otázok nám odkrýva už celkom nepokrytecký obraz: právo na názor existuje. Ale musíte mať ten správny, jediný prípustný názor. Tí, ktorí patríte medzi skôr narodených: nepripomína vám to niečo?