Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:
Vatikánsky rozhlas

Hlavná stránka / Svätý Otec / Apoštolské cesty

Pápež kubánskym rodinám: Rodina chráni pred roztrieštenosťou a anonymitou


Kuba 22. septembra - „Sme rodina. A keď je človek v rodine, cíti sa doma.“ Týmito slovami začal Svätý Otec svoj príhovor na dopoludňajšom stretnutí s rodinami v katedrále v Santiagu v utorok 22. septembra. Pokračoval vrúcnymi vyjadrením vďačnosti a ocenenia:

„Vďaka vám, kubánske rodiny, vďaka, Kubánci, že ste mi v týchto dňoch umožnili cítiť sa ako v rodine, že ste mi umožnili cítiť sa ako doma. ... Toto stretnutie s vami je ako ‚čerešnička na torte‘. Uzatvárajúc túto moju návštevu stretnutím s rodinami je dôvodom pre vzdávanie vďaky Bohu za ‚teplo‘, ktoré vyžaruje z ľudí, ktorí vedia prijať, ktorí vedia objať, ktorí vedia vytvoriť pocit domova. Ďakujem všetkým Kubáncom.“

Ďalej Svätý Otec nadviazal na čítaný úryvok z Jánovho evanjelia (2,1-11), ktorý predstavuje Ježiša počas jeho prvej verejnej udalosti na svadbe v Káne. Išlo teda o sviatok, slávnosť rodiny, na ktorej sa zúčastnila aj Mária, jeho Matka a niektorí z jeho učeníkov.

Ako povedal, „svadby sú špeciálne okamihy v živote mnohých ľudí. Pre tých, čo sú skôr ‚veteráni‘, rodičia, starí rodičia, sú príležitosťou zbierať plody“ toho, čo zasiali. Vidieť ako deti dospievajú a že si budú môcť založiť vlastnú rodinu, to dáva do duše radosť. Je to príležitosť vnímať, „že všetko, o čo sa snažili, stálo za to“.

„Sprevádzať svoje deti, podporovať ich, povzbudzovať ich, aby sa dokázali rozhodnúť budovať svoje životy, založiť svoju rodinu, to je veľká úloha pre rodičov. A na druhej strane je tu radosť novomanželov. Celá budúcnosť, ktorá sa začína, všetko má ‚príchuť‘ nového domova, nádeje. Na svadbe sa vždy stretávajú minulosť, ktorú dedíme a budúcnosť, ktorá nás čaká. Je tu pamäť a nádej. Vždy sa otvára príležitosť ďakovať za všetko to, čo nám umožnilo prísť až k dnešku s tou istou láskou, ktorú sme dostali.“

A Ježiš začína svoje verejné účinkovanie práve na svadbe - zdôraznil Svätý Otec. „Vstupuje do tejto histórie sejby a zberu, snov a hľadania, úsilia a námah, náročnej práce, ktorá preorala zem, aby priniesla ovocie. Ježiš začína svoj verejný život v rámci rodiny, v lone domáceho krbu. A neustále vstupuje aj do našich rodín, naďalej je ich súčasťou. Páči sa mu zaujať miesto rodine.“

Pápež pokračoval zaujímavým konštatovaním, že Ježiš často navštevoval rôznych ľudí u nich doma, pri obedoch či večerách. Bolo to pre neho obľúbené miesto pre ohlasovanie Božieho plánu. Tu spomenul jeho priateľov, Martu a Máriu, ale aj verejných hriešnikov ako Zachej. Rovnako do domov posielal aj svojich učeníkov, keď ich poslal ohlasovať zvesť o Božom kráľovstve.

Svätý Otec hovoriac o skúsenostiach zo svojej predchádzajúcej diecézy spomenul, akou dôležitou chvíľou je pre rodinu večer, keď sa všetci vrátia domov, keď sú spolu, rozprávajú sa, chystajú večeru, robia úlohy. Povzbudil rodiny, že do týchto chvíľ, v ktorých nechýba únava po celom dni, chce vstúpiť Ježiš, aby pomohol „odhaliť Ducha žijúceho a pôsobiaceho v našich rodinách“. Pripomenul, že toto je prostredie, kde sa učíme bratstvu, solidarite, odpusteniu, zahadzovaniu masiek, učíme sa prijať a vážiť si život a učíme sa, „že každý potrebuje tých druhých, aby mohol napredovať“.

Pápež následne s vážnosťou konštatoval, že v mnohých kultúrach sa dnes vytrácajú, miznú tieto rodinné chvíle, pomaly má všetko tendenciu separovať sa, izolovať, je málo spoločných chvíľ, keď sme spolu, zjednotení v kruhu rodiny. A dodal: „Potom nevieme čakať, nevieme prosiť o dovolenie či poprosiť o odpustenie, ani povedať ďakujem, pretože dom je prázdny. Nie prázdny bez ľudí, ale prázdny na vzťahy, na ľudské kontakty, prázdny na stretnutia medzi rodičmi, deťmi, starými rodičmi, vnúčatami, bratmi.“

Bez rodiny, bez tepla domova sa život stáva prázdnym, pokračoval Svätý Otec. „Začínajú chýbať siete, ktoré nás podporujú v ťažkostiach, tie siete, ktoré nás živia v našom každodennom živote, a motivujú k zápasu za prosperitu. Rodina nás chráni pred dvoma aktuálnymi fenoménmi, dvoma vecami, ktoré sa dnes dejú: fragmentácia, čiže rozdelenosť, a odosobnenie, anonymita masy. V oboch prípadoch sa ľudia stanú izolovanými jedincami, ľahko manipulovateľnými a ovládateľnými.“ A to sa potom prenáša na celú spoločnosť, dodal pápež.

„Rodina je školou ľudskosti, školou, ktorá učí dať srdce v prospech potrieb druhých, byť pozornými na život druhých. ... Napriek mnohým ťažkostiam, ktoré postihujú naše rodiny vo svete, nezabudnite, prosím, na toto: rodiny nie sú problémom, sú v prvom rade príležitosťou.“ Z toho podľa jeho slov vyplýva povinnosť starať sa o rodinu, chrániť ju, sprevádzať.

Svätý Otec poukázal aj na to, že veľa sa diskutuje o budúcnosti, o tom, aký svet chceme zanechať našim deťom. Odpoveď je podľa jeho slov táto: „Zanechajme im svet s rodinami.“ Hoci určite neexistuje žiadna dokonalá rodina, to ale neznamená, že rodiny nie sú odpoveďou na zajtrajšok. „Boh nás povzbudzuje k láske a láska sa vždy zaujíma o ľudí, ktorých miluje.“ Svätý Otec v tejto súvislosti spomenul aj svoj zvyk požehnávať počas stredajších audiencií mamičky čakajúce dieťa, so žičením, aby bolo zdravé a zdarne rástlo.

Svoj príhovor ukončil pápež František odkazom na Eucharistiu. Nazval ju večerou Ježišovej rodiny, ktorá sa schádza, aby počúvala jeho slovo a živila sa jeho telom. Ježiš je chlieb života našich rodín, ktoré sýti svojou láskou, posilňuje ich vieru  a pomáha kráčať s nádejou vo všetkých okolnostiach života.

Napokon s pohľadom zameraným na Filadelfiu a synodu o rodine vo Vatikáne pápež František poprosil prítomné kubánske rodiny o modlitbu:

„O niekoľko dní sa zúčastním spoločne s rodinami sveta na Svetovom stretnutí rodín, a o menej než mesiac na biskupskej synode, ktorej témou je rodina. Pozývam vás k modlitbe. Prosím vás, aby ste sa modlili na tieto úmysly, aby sme si všetci vedeli pomáhať v starostlivosti o rodinu, aby sme vedeli ďalej objavovať Emanuela, čiže Boha, ktorý žije uprostred svojho ľudu, vytvárajúc si z každej rodiny a zo všetkých rodín svoj príbytok. Rátam s vašou modlitbou. Ďakujem.“

V závere stretnutia s rodinami v katedrále Svätý Otec spontánne dodal niekoľko slov na rozlúčku:

„Lúčim sa s vami a ďakujem za prijatie, za srdečnosť, vďaka. Kubánci sú skutočne príjemní, dobrosrdeční a dajú človeku cítiť s ako doma. Ďakujem mnohokrát. A chcel by som povedať slovo nádeje. Slovo nádeje, ktoré kiež nás vedie otočiť hlavu smerom vzad a smerom vpred. Pri pohľade vzad: pamäť. Pamätať na tých, ktorí nás priviedli k životu, a osobitne pamätať na starých rodičov. Veľký pozdrav pre starých rodičov... Nezanedbávajme starých rodičov. Starí rodičia sú našou živou pamäťou. A s pohľadom smerom vpred: deti a mladí ľudia, ktorí sú silou národa. Národ, ktorý sa stará o svojich starých rodičov a ktorý sa stará o svoje deti a mladých, má víťazstvo zaistené.

Nech vás Boh žehná. A dovoľte mi udeliť vám požehnanie, avšak pod jednou podmienkou: musíte trochu priplatiť. Prosím vás, aby ste sa za mňa modlili. Toto je tá podmienka. (požehnanie) Dovidenia a ďakujem!“ -jk-