Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:
Vatikánsky rozhlas

Hlavná stránka / Vatikán / Udalosti

Kardinál Parolin stretnutiu v Rimini: Prahnutie ľudského srdca je východiskom


Vatikán/Taliansko 20. augusta – V talianskom Rimini sa dnes začal tradičný „Míting“,  čiže „Stretnutie za priateľstvo medzi národmi“, ktoré potrvá až do stredy 26. augusta. Už 36. ročník tohto podujatia organizovaného hnutím „Comunione e liberazione“ sa koná na tému prahnutia ľudského srdca. Predsedníčka Nadácie mítingu v Rimini Emilia Guarnieriová na podujatí privíta okrem iných aj predsedu Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg kardinála Jean-Louisa Taurana, či kňaza chaldejského rítu z irackého Kurdistanu Imada Gargeeho.

Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin pri tejto príležitosti zaslal v mene Svätého Otca i v mene svojom posolstvo účastníkom podujatia. Ako píše, pôsobivá a poetická téma tohto ročníka „kladie dôraz na ‚srdce‛, ktoré je v každom z nás, a ktoré sv. Augustín opísal ako ‚nepokojné srdce‛, ktoré sa nikdy neuspokojí a hľadá čosi, čo by bolo na úrovni jeho očakávania“.

„Vidíme tu vynárať sa jednu z najväčších otázok dnešného sveta: Zoči-voči mnohým čiastkovým odpovediam, ktoré ponúkajú len «falošné nekonečná» (Benedikt XVI.) a ktoré vytvárajú akési divné znecitlivenie, ako dať hlas otázkam, ktoré si všetci nosia vo vnútri? Ako znovu prebudiť svedomie tvárou v tvár strnulosti života? Pre Cirkev sa otvára fascinujúca cesta - tak ako tomu bolo aj na začiatku kresťanstva, keď sa ľudia v živote trápili bez odvahy, sily či vážnosti vyjadriť rozhodujúce otázky. A tak, ako sa to prihodilo sv. Pavlovi v Areopágu, hovoriť o Bohu k niekomu, kto zredukoval, cenzuroval alebo zabudol svoje „Prečo?“, javí sa ako čosi cudzie, vzdialené od reálneho života s jeho drámami a skúškami.“ 

Nemožno začať dialóg o Bohu bez toho, aby sme sami mali zapálené srdce, pokračuje v posolstve kardinál Parolin.  Upozorňuje aj na hrozby dneška, ktoré sa snažia udusiť prahnutie srdca:

„Úlohou kresťanov – ako rád opakuje pápež František – je skôr podnecovať vývoj než zaberať priestor (porov. Evangelii gaudium, 222). A prvým krokom je práve znovu prebudiť zmysel toho prahnutia, ktorého je srdce plné a ktoré častokrát spočíva pod ťarchou námah a sklamaných nádejí. Avšak ‚srdce‛ existuje a vždy hľadá. Dráma dneška spočíva v bezprostrednej hrozbe negovania identity a dôstojnosti ľudskej osoby. Znepokojivá ideologická kolonizácia obmedzuje vnímanie opravdivých potrieb srdca, aby tak ponúkala obmedzené odpovede, ktoré neberú na vedomie celú šírku hľadania lásky, pravdy, krásy, spravodlivosti, ktoré je v každom človeku. Všetci sme deťmi tejto doby a podstupujeme vplyvu mentality, ktorá ponúka nové hodnoty a príležitosti, avšak môže aj podmieňovať, obmedzovať a poškodzovať srdce prostredníctvom pochabých ponúk, ktoré uhášajú smäd po Bohu.“

Kardinál Parolin cituje aj Benedikta XVI., ktorý hovorí, že ľudské srdce „je oknom otvoreným pre nekonečno“, preto sa jeho prahnutie nedá uhasiť. Kardinál vysvetľuje:

„Život nie je absurdnou túžbou, prahnutie neznamená, že sme sa narodili ‚omylom‛, ale naopak, je to zvon, ktorý nás upozorňuje, že naša prirodzenosť bola stvorená pre veľké veci. Ako napísal Boží služobník Mons. Giusani, «ľudské nároky predstavujú referenčný bod, nesporné potvrdenie definitívnej odpovede, ktorá presahuje to, čo možno existenciálnym spôsobom zakusovať. Ak by sa vylúčila hypotéza niečoho ‚presahujúceho‛, tieto nároky by boli neprirodzene udusené» (Senso religioso, Milano 1997,157). Mýtus o Odyseovi nám hovorí o ‚nostos algos‛, o nostalgii, ktorá môže dosiahnuť spokojnosť jedine v nekonečnej skutočnosti.“

Čo teda môže uhasiť prahnutie ľudského srdca? Vatikánsky štátny sekretár píše:

„Jedine iniciatíva Boha Stvoriteľa mohla naplniť mieru srdca. A on sa nám vybral v ústrety, aby sa nám nechal nájsť – tak, ako sa nachádza priateľ. A takto môžeme odpočívať aj na rozbúrenom mori, lebo sme si istí jeho prítomnosťou. Pápež František povedal: «Aj vtedy, keď život nejakého človeka bol katastrofálny, keď je znivočený neresťami, drogami či čímkoľvek iným, Boh je v jeho živote. [...] Aj keď je život nejakého človeka terénom plným tŕnia a buriny, vždy je tu priestor, kde dobré semeno môže vyrásť. Treba dôverovať Bohu» (La Civiltà Cattolica, 19. septembra 2013, 470).“

V závere posolstva adresovaného účastníkom Mítingu za priateľstvo medzi národmi v Rimini kardinál Parolin vyzdvihuje význam tohtoročného zamerania:

„Tohtoročnou témou môže Míting spolupracovať na základnej úlohe Cirkvi, ktorou je «nepripustiť, aby sa niekto uspokojil s málom, ale aby mohol naplno povedať: ‚Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.‛ (Gal 2,20)» (Evangelii gaudium, 160), lebo Ježišovo hlásanie «je hlásaním, ktoré odpovedá na túžbu po nekonečne, ktorá je v každom ľudskom srdci» (tamtiež, 165)-zk-