Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:
Vatikánsky rozhlas

Hlavná stránka / Rubriky / Príhovory kard. Tomka

Kardinál Jozef Tomko: Sociálna spravodlivosť


Vo svojej pravidelnej rubrike pre Vatikánsky rozhlas sa kardinál Jozef Tomko venuje otázke sociálnej spravodlivosti. Hovorí o hodnote ľudskej práce a požiadavke spravodlivej mzdy. Upozorňuje, že obrať niekoho o spravodlivú mzdu predstavuje do neba volajúci hriech.

Sociálna spravodlivosť

Po dlhodobej hospodárskej kríze, ktorá zasiahla najmä Európu, ale aj iné svetadiely, objavili sa prvé úradné prehlásenia, že konečne sú tu prvé znaky jej prekonania aj na našom kontinente, keď z amerického svetadiela také hlasy trvajú už dlhšie a sú dôraznejšie. Ako to bolo po predošlej svetovej kríze medzi dvoma vojnami v minulom storočí, aj teraz sa skúmajú príčiny krízy a prostriedky, ako z nej čím rýchlejšie vyjsť. Samozrejme hľadajú sa aj chyby hospodárskeho systému a nápravné prostriedky. Hľadá sa ozajstná „sociálna spravodlivosť“.

Je to otázka pre ekonómov, ale aj pre politikov a podnikateľov, lenže sa priam životne týka zamestnancov a robotníkov. Sám názov poukazuje na jej etický, morálny charakter, ak tá spravodlivosť má byť naozaj ľudská a sociálna.

Otázka je zvlášť citlivá a aktuálna na Slovensku, ktoré nie tak dávno prešlo do hospodárskeho systému inspirovaného zväčša kapitalizmom, pocítilo krízu trochu neskôr ako západné krajiny a len pomaly ju prekonáva. Ľudia sa sťažujú, že sa hospodárske krivdy dostatočne netrestajú. Mzdy a platy sú nižšie ako na západe, ale ceny sú tie isté. Napriek tomu zamestnanci trpia túto situáciu, len aby si udržali prácu.               

Celková nezamestnanosť je dosť vysoká. Veľa mužov a tiež hodne žien odchádza na viac mesiacov za prácou do západných krajín. Často prijímajú aj nezdravú prácu. Podľa všeobecného úsudku, ktorý prevláda v cudzine, hospodársky stav našej krajiny sa nepovažuje za veľmi ružový. K hospodárskym a technickým nedostatkom sa pridružujú zjavné alebo skrývané prečiny a priestupky proti etickým zásadám ľudskej morálky a spravodlivosti. Je dosť rozšírený názor, ktorý obmedzuje kresťanský život viery na základné modlitby a zvyky z detských čias, kým zrelý život sleduje akúsi atmosféru, v ktorej sa neberú do úvahy otázky o Bohu a nejaké vyššie požiadavky ducha. Vynikajúci pozorovatelia upozornili, že aj u nás dosť veľa moderných ľudí žije „tamquam si Deus non esset“ – ako keby Boh nejestvoval, alebo ho uzavreli do sakristie. Svet práce, zamestnania, podnikania, politiky, zábavy a podobne ako keby nespadal pod mravné zákony. Tak je to najmä s otázkou práce a podnikania, mzdy a zisku.

Jestvujú rôzne druhy práce. Každá však nesie so sebou určitú námahu a vyžaduje osobné vypätie. Hovorí sa, že práca je zväčša tvrdá. V biblickej histórii sa nachádza dokonca ako trest za hriech prvých rodičov: „V potu svojej tváre budeš jedávať svoj chlieb“ (Gn 3,19). Niektorí považujú manuálnu prácu za nízku, niekedy dokonca za ponižujúcu a tak sa dívajú na prácu pomocníčky v domácnosti čiže slúžky, zametača, umývača, manuálneho robotníka a remeselníka, a podobne. Stále viac počujeme aj tvrdenie, že mechanizovaná a automatizovaná práca odosobňuje, robí z človeka robota, stroj, koliesko vo výrobnom procese. Taká práca robí človeka cudzím sebe samému. Zaiste sme osobne poznali robotníkov s jediným  pohybom pri stroji, mechanikov, úradníkov, technokratov, ba aj profesorov a iných, ktorí sú natoľko sústredení na svoju činnosť, že zabudnú na všetko ostatné, stanú sa „roztržití“, chladní, ozajstní byrokrati.

Aké je teda miesto a aká hodnota práce v našom živote? Práca býva aj ťažká, lebo vyčerpáva naše telesné a duchovné sily. Treba ju teda odstrániť z nášho života? Má byť ideálom nášho života to, čo Taliani volajú „dolce far niente“ – „sladké ničnerobenie“? Pri dnešnom podnikaní sa práca zamestnanca dostáva často do konfliktu so záujmami podnikateľa, ktorý dodáva potrebný kapitál a prostriedky na činnosť tých, ktorí vykonávajú závislú prácu a majú za ňu dostávať spravodlivú mzdu. Určiť aká má byť naozaj spravodlivá mzda, je najťažší problém hospodárskej činnosti.

Kresťanská viera priniesla aj v týchto otázkach veľa svetla. Za posledných sto päťdesiat rokov sa nielen účinne ozvala na obranu robotníkov proti nespravodlivému útlaku zo strany kapitalistov, ale aj vypracovala celkovú „sociálnu náuku“, ktorá má korene v prameňoch viery a kresťanskej skúsenosti. Spomeniem iba prvý a druhý vatikánsky koncil a veľkých pápežov ako sú: Lev XIII. s encyklikou „Rerum novarum“, Pius XI. s „Quadragesimo anno“, Pius XII. s vianočnými rozhlasovými prejavmi, Ján XXIII., autor „Pacem in terris“ a „Mater et magistra“, Pavol VI. a „Populorum progressio“, Ján Pavol II. a jeho „Laborem exercens“ a „Familiaris consortio“, Benedikt XVI. a „Caritas in veritate“. Terajší pápež František venuje „sociálnemu rozmeru evanjelizácie“ štvrtú hlavu svojej exhortácie „Evangelii gaudium“. Veľa vykonali aj sociálne týždne v rôznych európskych krajinách. K našej otázke môžu prispieť niektoré z nasledujúcich pripomienok:

Druhý vatikánsky koncil prináša široký pohľad: „Individuálna i kolektívna ľudská činnosť ako taká – čiže to obrovské úsilie, ktoré ľudstvo v priebehu vekov vyvíja, aby zlepšilo svoje životné podmienky – zodpovedá úmyslom Božím. Lebo človek, stvorený na Boží obraz, dostal príkaz podrobiť si zem so všetkým, čo v sebe zahrnuje, spravovať svet v spravodlivosti...“ Koncilový dokument potom pokračuje: „Lebo mužovia a ženy, čo vyvíjajú svoju činnosť, aby zarobili na živobytie sebe a svojej rodine tak, že tým preukazujú primeranú službu aj spoločnosti, môžu právom hľadieť na svoju prácu ako na pokračovanie v diele Stvoriteľa, užitočnú pomoc svojim bratom a ako svoj osobný príspevok k uskutočneniu plánu Božieho v dejinách. Ľudská činnosť ako má v človeku svoj pôvod, priam tak je aj usmernená na človeka. Lebo človek svojou prácou nielenže pretvára veci a spoločnosť, ale aj zdokonaľuje seba samého: mnohému sa učí, rozvíja svoje schopnosti, stáva sa otvorenejším a prekonáva sám seba. Tento rast, správne chápaný, má väčšiu cenu ako všetko možné hromadenie vonkajších bohatstiev. Človek je viac hoden pre to, čím je, než pre to, čo má“ (Gaudium et spes, 34-35).

K dnešnej situácii na Slovensku treba predovšetkým zdôrazniť, že cieľom hospodárskej činnosti nie je čím väčší zisk bez ohľadu na ľudí. Je veľmi nezdravým javom, keď sám robotník musí znížiť svoju mzdu, len aby si zachránil prácu. Obrať niekoho o spravodlivú mzdu je do neba volajúci hriech a priestupok, ktorý by mal štát tvrdo trestať. Štát by mal napomáhať podnikanie v niektorých krajoch (napr. na severovýchode Slovenska, ale aj inde), kde muži i ženy musia chodiť na dlhšiu dobu do cudziny za prácou, na škodu rodiny.

Sociálna spravodlivosť má teda ešte široké pole pôsobnosti aj u nás.