Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:
Vatikánsky rozhlas

Hlavná stránka / Rubriky / Komentáre

Komentár o. Juraja Vitteka: Pastieri – očistenie sŕdc alebo rozvrat?


Komentár otca Juraja Vitteka, moderátora Komunity Oratória sv. Filipa Neriho v Senci:

Pastieri – očistenie sŕdc alebo rozvrat?

Modlitby za duchovné povolania sú témou týchto dní, ktoré vyvrcholia na najbližšiu nedeľu Dobrého Pastiera. Dôležitou črtou pontifikátu nášho pápeža Františka je aj jeho schopnosť hovoriť otvorene do svedomia pastierov Cirkvi. Pre mnohých je to najsympatickejšia črta jeho pontifikátu. Pre iných je dôvodom k rozpakom. Kritika pastierov Cirkvi môže mať dve úplne odlišné motivácie. Prvým motívom kritiky je túžba po očistení, po obrátení, po náprave. A to je evanjeliový postoj ku Kristovej neveste, ktorá je „svätá, a predsa sa stále potrebuje očisťovať”. Druhým motívom kritiky pastierov je snaha majstrov podozrievania spochybniť autoritu pastierov, a keď „udrú pastiera, rozpŕchne sa stádo”. A to už nie je evanjeliový postoj, je to postoj, ktorý netvorí jednotu, kolegialitu, spoločenstvo, ale naopak, rozvracia, po grécky diabalei, čo je typickou diabolskou aktivitou. Vzťah veriacich k pastierom je veľmi podobný vzťahu detí k rodičom. Vyvíja sa. Od nekritického prijímania autority rodiča, cez kritický postoj, ba dokonca vzbury v puberte, až po zrelý dospelý vzťah. Jedno však vieme: rodič je nenahraditeľný! Ako aj pastieri! Stálo nás to veľa obetí a utrpenia, aby sme na Slovensku biskupov vôbec mohli mať. Pápež František je nám príkladom vo vzťahu k emeritnému pápežovi Benediktovi, ktorý oslávil v týchto dňoch svoje 88. narodeniny. Moja vďačná spomienka smeruje v týchto dňoch aj k už emeritnému biskupovi Mons. Dominikovi Tóthovi, ktorý v nedeľu v Trnave oslávil 25. výročie svojej biskupskej vysviacky. Spolu s ním bol v apríli roku 1990 v Trnave vysvätený aj už emeritný biskup Mons. Vladimír Filo. Otcovia biskupi, Vašu skrytú prítomnosť v Cirkvi nech sprevádza naša vďaka, úcta a láska!

V týchto dňoch si pripomíname aj 25. výročie pamätnej historickej návštevy svätého pastiera pápeža Jána Pavla II. v bývalom Československu, ktorá bola dôležitým medzníkom v budovaní novej cirkevnej štruktúry na Slovensku po dramatických deštrukčných desaťročiach komunistického likvidovania Cirkvi u nás. Ján Pavol II. nás vtedy v apríli 1990 vyzval: „Všetkým veriacim kladiem na srdce: Buďte zjednotení! Zjednoťte sa okolo svojich biskupov!” Pápež František chápe aj kritiku pastierov ako skutok duchovného milosrdenstva. V rozhovore pre mexickú televíziu povedal, že zmeny vo vedení Cirkvi sú nie natoľko zmenou štruktúr, ako zmenou sŕdc. Každá zmena začína od srdca. Teda od obrátenia srdca. Spomína konkrétne problémy v rímskej kúrii. Hovorí o chorobách, alebo presnejšie pokušeniach. Nemyslí si však, že by sa kvôli týmto chorobám rozpadala kúria na kusy. Čo treba zmeniť je: opustiť to, čo ešte zostalo z dvorných spôsobov a stať sa skôr pracovnou skupinou, v službe Cirkvi, v službe biskupov. Je to pokračovanie procesu, ktorý začal už ľudový pápež sv. Ján XXIII. a energicky v ňom pokračoval blahoslavený Pavol VI., ktorý predal pápežskú tiaru a rozdal peniaze za ňu chudobným. Pápeži až po súčasného sa postupne zbavovali svetských symbolov moci. Nie však duchovných. Pápež František hovorí, že na to všetko treba ustavičnú zmenu srdca, a tam bez váhania radí aj seba samého.

Svätý Otec mal v júni roku 2013 príhovor k apoštolským nunciom. Spomenul dve súčasné osídla pre pastierov, ktoré treba brať do úvahy pri výbere kandidátov na biskupa: svetáctvo (sekularizmus) a necitlivosť ku konkrétnej situácii človeka (klerikalizmus). Začal práve svetáctvom: „Vždy je tu nebezpečenstvo, aj pre mužov Cirkvi, klesnúť do toho, čo ja nazývam „duchovná svetáckosť“: klesnúť do ducha sveta... riskujeme, že premeníme svätú misiu na smiešnu: klesnutím do ducha svetáckosti vystavujeme seba, najmä ako pastierov, na smiech; možno zožneme nejaký aplauz, ale tí istí, ktorí nám zdanlivo pritakávajú, nás potom za chrbtom kritizujú.“ Za základné pravidlo pri výbere biskupov, považuje vernosť trojitému úradu: „Vy poznáte slávne vyjadrenie, ktoré poukazuje na jedno základné kritérium pri výbere toho, kto má riadiť: ak si svätý, modli sa za nás, ak si učený, vyučuj nás, ak si rozvážny, riaď nás.“ A potom pripomína dôležité kritérium pri výbere kandidátov: musia byť blízki ľuďom. Upozornil na nebezpečenstvá istých klerikálnych veľkopanských spôsobov vo vykonávaní autority, na psychológiu „kniežat“. Pápežova téma „Cirkvi, ktorá vychádza“, je hlavnou témou aj jeho posolstva pre nasledujúcu nedeľu. Nesie názov: Exodus, základná skúsenosť povolania. Napokon však pápež František upozorňuje na podstatnú úlohu biskupov: „strážiť stádo“, byť pozorní na nebezpečenstvá, ktoré ho ohrozujú; „bdieť“ pre stádo, zachovávať nádej, aby bolo slnko a svetlo v srdciach. Áno, nároky na taký úrad sú privysoké! Presahujú človeka. A kto sa naň hodí, je skôr presvedčený, že sa naň nehodí.

Udalosti ostatných troch rokov bolestivo narušili jednotu Cirkvi na Slovensku. Pozitívnou správou pre nás všetkých je správa, že pápež František prijal bývalého trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka na osobnej audiencii. Túto správu v týchto dňoch opäť každý číta, ako aj celú túto kauzu, s vlastným interpretačným kľúčom. Jedno je však isté pre všetkých: netreba sa už obávať, že ho pápež bratsky nevypočul. V novembri tohto roku pápež bratsky prijme všetkých biskupov Slovenska pri návšteve Ad limina. Všetky tieto skutočnosti nech sú pre nás výzvou, aby sme nepodľahli rozkladnému podozrievaniu, ktoré iba spochybňuje autoritu našich legitímnych pastierov a prispieva k duchovnému pustošeniu, ale aby sme mali v srdci učenlivú túžbu po jednote, po očistení sŕdc a spáse duší, a autentickú lásku k Cirkvi!