2015-02-19 13:31:13

Komentár Juraja Vitteka


RealAudioMP3 Komentár otca Juraja Vitteka, moderátora Komunity Oratória sv. Filipa Neriho v Senci.

V exhortácii Evangelii gaudium pápeža Františka čítame: „Proces sekularizácie má tendenciu uzatvárať vieru a Cirkev do súkromnej a intímnej oblasti“ (č. 64). Zatiaľ čo Cirkev nástojí na existencii objektívnych morálnych noriem, platných pre všetkých, „nájdu sa aj takí, ktorí toto učenie prezentujú ako nespravodlivé, teda odporujúce základným ľudským právam. Takáto argumentácia zvyčajne vychádza z istej formy morálneho relativizmu, ktorá je spojená s vierou v absolútne práva jednotlivcov. V tejto optike je Cirkev vnímaná, akoby hlásala predsudky a zasahovala do osobnej slobody“. Pápež František konštatuje, že „napriek sekulárnemu prúdu aj tam, kde je kresťanstvo v menšine, Katolícka cirkev podľa verejnej mienky zostáva dôveryhodnou inštitúciou, čo sa týka solidarity a starostlivosti o núdznych.... Keď však predkladáme iné otázky, ktoré vzbudzujú menší súhlas verejnej mienky, nie je už také ľahké dokázať, že to robíme z vernosti tým istým presvedčeniam o dôstojnosti ľudskej osoby a spoločnom dobre.“

Niektorí odporcovia referenda o rodine sa snažili a snažia vyťahovať „cirkevnú kartu“ a vyvolávať fóbiu z Cirkvi a jej vplyvu na spoločenský život. Cirkev však je na strane ľudí, občanov našej krajiny, katolíkov, kresťanov, ale aj nekresťanov, ba neveriacich, ktorí sa zjednotili v zápase o obranu rodiny, zdravého rozumu a základov spoločnosti. Vďaka patrím všetkým tým naším laikom, ktorí vydávajú svedectvo o hodnotách nielen myšlienkami a ideálmi odtrhnutými od života, ale svojou angažovanosťou v občianskom sektore sa venujú sociálnej práci v teréne, pomoci rodinám, deťom z detských domovov, mládeži, slobodným matkám, hendikepovaným, vzdelávacím aktivitám a tiež ochrane a presadzovaniu ľudských práv. Ako sa trefne vyjadril pápež František, k „angažovaniu sa pozýva realita osvietená uvažovaním.“ V dnešnej pluralitnej spoločnosti je veľmi dôležité práve takéto svedectvo, ktoré spája realitu a myslenie. Títo naši angažovaní laickí veriaci sa ukázali aj v uplynulých týždňoch byť presvedčivými svedkami pravdy o človeku vďaka svojmu dlhoročnému profesionálnemu pôsobeniu v občianskom sektore, čo neraz boli nútení oceniť aj ich ideologickí odporcovia. Keď zomrel veľký obhajca kresťanskej ortodoxie v Anglicku, G. K. Chesterton, jeden z jeho najväčších liberálnych oponentov George Bernard Shaw o ňom povedal, že svet nikdy nebude zaň dosť vďačný. Ukazuje sa nádej, že na Slovensku nebadane rastie nová generácia, ktorá bude schopná kompetentne čeliť výzvam sekularizovanej spoločnosti.

V našom Oratóriu svätého Filipa Neriho sme počas referenda usporiadali 40-hodinovú adoráciu Quarantore. Počas „mojej hodiny“ v noci zo soboty na nedeľu, som po správach o neúspešnom referende hľadal slovo povzbudenia a nádeje. Otvoril som si tieto slová pápeža Františka: „On nám umožňuje zdvihnúť hlavu a začať odznova; s nehou, ktorá nás nikdy nesklame a ktorá nám vždy vie prinavrátiť radosť. Neutekajme od Kristovho vzkriesenia, nepokladajme sa za porazených, nech už sa stane čokoľvek. Veď nič nie je mocnejšie ako jeho život, ktorý nás ženie vpred.“ (Pápež František, Evangelii gaudium, 3). Tieto slová mi zneli ako ozvena jeho povzbudenia pred referendom, ktoré adresoval celej Cirkvi na Slovensku: „Pozdravujem slovenských pútnikov a prostredníctvom nich túžim vyjadriť svoje uznanie celej slovenskej Cirkvi a povzbudiť všetkých, aby pokračovali v úsilí o obranu rodiny, životnej bunky spoločnosti.“ V uplynulých dňoch sme neraz zaznamenali slová pohŕdania voči slovenskému katolíkovi, žiaľ aj zvnútra Cirkvi. Pápež František v taliančine použil slovo apprezzamento, ktoré vyjadruje doslova „uznanie“. Podobne pápeži Ján Pavol II. a Benedikt XVI. použili pre našu Cirkev a našu krajinu výraz „vznešená krajina“, „vznešená zem“. A napokon pri včerajšej stredajšej audiencii pápež František spontánne ocenil slovenských katolíkov slovami: „Pozdravujem pútnikov zo Slovenska, skvelých obrancov rodiny (bravi difensori della famiglia)!“ Sú to povzbudivé a uznanlivé slová, ale aj slová zaväzujúce. V úsilí o autentické svedectvo treba pokračovať.

Pápež František pri uvažovaní nad prepojením náboženstva a oblasti verejného života konštatuje, že „tak intelektuáli, ako aj žurnalistické komentáre často upadajú do neotesaných a málo akademických zovšeobecnení, keď hovoria o chybách náboženstiev. Niektorí politici túto nejasnosť zneužívajú na ospravedlnenie diskriminačných zákrokov. Inokedy sa zabúda na to, že klasické náboženské texty môžu obsahovať význam adresovaný všetkým epochám a majú motivačnú silu, ktorá otvára neustále nové horizonty, stimuluje myslenie, rozširuje ducha a zväčšuje našu citlivosť. Sú však nedocenené pre krátkozrakosť racionalizmov. Je rozumné a inteligentné postaviť ich do tieňa len preto, že sa zrodili v kontexte určitej náboženskej viery? Nesú v sebe hlboko humanistické princípy, ktoré majú racionálnu hodnotu. Ako veriaci sa cítime nablízku aj tým, ktorí sa síce nepokladajú za súčasť žiadnej náboženskej tradície, ale úprimne hľadajú pravdu, dobro a krásu. Berieme ich ako vzácnych spojencov v snahe o ochranu ľudskej dôstojnosti“ (č. 256). Nenechajme sa zatlačiť do kúta len preto, že sme kresťanmi! Aj dnes ešte stále platí to, čo ironicky napísal už v roku 1928 Chesterton v periodiku Illustrated London News (11/08/1928): „Toto sú dni, kedy sa od kresťana očakáva, že bude chváliť každé presvedčenie okrem svojho vlastného“.

Elektrizujúce slová pápeža Františka burcujú znechuteného kresťana, ktorý čelí agresívnemu sekularizmu: „Kresťanský triumf je vždy krížom, ale krížom, ktorý je zároveň aj zástavou víťazstva, nesenou s bojovnou jemnosťou proti útokom zla. Zlý duch porazenectva je bratom pokušenia oddeľovať pšenicu od kúkoľa pred naplnením času a toto pokušenie pochádza z egocentrickej a ustráchanej nedôverčivosti“ (č. 85).








All the contents on this site are copyrighted ©.