Vatikán 13. decembra – „Moja stará mama mi vaším svedectvom otvorila dvere k ekumenizmu“
– povedal s úsmevom Svätý Otec vedúcim predstaviteľom Armády spásy, ktorých prijal
na audiencii vo Vatikáne v piatok 12. decembra. Vyjadril pri tom túžbu po prehlbovaní
ekumenickej spolupráce v evanjeliovej službe milosrdenstva: „Zo srdca si
želám, aby katolíci a členovia Armády spásy pokračovali v spoločnom vydávaní svedectva
o Kristovi a evanjeliu vo svete, ktorý tak veľmi potrebuje zažiť milosrdenstvo
Boha.“
Medzinárodné kresťanské charitatívne hnutie Armáda spásy,
ktoré je navonok charakteristické svojimi uniformami s písmenom „S“ na klope, pracuje
vo vyše 120 krajinách a má za sebou takmer 150-ročnú tradíciu. Vzniklo v roku 1865
v Londýne ako iniciatíva metodistického kazateľa Williama Bootha na pomoc bezdomovcom.
Postupne sa vyvinulo na rozsiahlu sieť sociálnej pomoci a ohlasovania Božieho slova
s heslom „Soup, Soap, Salvation“ (Polievka, mydlo, spása), najmä vo forme vývarovní
a útulkov. -jb-
Plné znenie príhovoru pápeža Františka predstaviteľom
Armády spásy „Drahí priatelia! Srdečne vás vítam, vedúcich Armády spásy,
ktorú dobre poznám zásluhou jej evanjelizačnej a dobrovoľníckej misie. Vaša návšteva
je dobrým ovocím častých a hodnotných kontaktov, ktoré sa v posledných rokoch rozvinuli
medzi Armádou spásy a Pápežskou radou pre napomáhanie jednoty kresťanov; tých kontaktov,
medzi ktorými je treba spomenúť sériu teologických rozhovorov s cieľom napomôcť lepšiemu
spoznaniu sa navzájom, vzájomnému rešpektu a pravidelnej spolupráci. Ešte raz ďakujem
za túto knihu o rozhovoroch. Zo srdca si želám, aby katolíci a členovia Armády spásy
pokračovali v spoločnom vydávaní svedectva o Kristovi a evanjeliu vo svete, ktorý
tak veľmi potrebuje zažiť milosrdenstvo Boha. Potrebuje to!
Katolíci a členovia
Armády spásy, spolu s ostatnými kresťanmi, rozpoznali, že núdzni majú v Božom srdci
osobitné miesto, o to viac, že sám Pán Ježiš Kristus sa pre nás stal chudobným (porov.
2 Kor 8,9). Preto je možné ich vidieť, ako sa často stretávajú na rovnakých perifériách
ľudskej civilizácie. Mojou živou nádejou je, aby táto spoločná viera v nášho Spasiteľa
Ježiša Krista, jediného Prostredníka medzi Bohom a človekom (porov. 1 Tim 2,5), stále
viac slúžila ako pevný základ pre naše vzájomné priateľstvo a spoluprácu.
«Cirkev
„vychádzajúca“ je spoločenstvo učeníkov, misionárov, ktorí preberajú iniciatívu, zapájajú
sa, sprevádzajú, prinášajú ovocie a oslavujú ... Spoločenstvo, ktoré
ohlasuje evanjelium, si uvedomuje, že Pán prevzal iniciatívu, predišiel všetkých v
láske (porov. 1 Jn 4,10), a práve preto vie urobiť prvý krok. Vie prevziať
iniciatívu, bez strachu ísť dopredu, hľadať tých, čo sa vzdialili, a
dôjsť na každú križovatku ciest v snahe odovzdať pozvanie odlúčeným. Prežíva neuhasiteľnú
túžbu ponúkať milosrdenstvo, ovocie toho, že zažilo Pánovo nekonečné milosrdenstvo»
(Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 24).
Modlím sa, aby v dnešnom
svete všetci Kristovi učeníci mohli ponúkať svoj príspevok s rovnakou presvedčivosťou
a rovnakým dynamizmom, ako to preukazuje Armáda spásy svojou oddanou a hodnotnou službou.
Rozdiely medzi katolíkmi a členmi Armády spásy vo veciach teologických a ekleziologických
nesmú byť prekážkou svedectva našej spoločne zdieľanej lásky k Bohou a k blížnemu;
lásky, ktorá dokáže podnietiť energické úsilie v záujme znovunavrátenia dôstojnosti
tým, ktorí žijú na okraji spoločnosti.
Teraz by som chcel pripomenúť jednu
anekdotu, a tiež Vám poďakovať. Tu je anekdota: Keď som mal štyri roky – to bolo v
roku 1940 [s úsmevom], nikto z vás ešte nebol na svete, že? – kráčal som so
starou mamou po ulici. V tom čase vládlo presvedčenie, že všetci protestanti pôjdu
do pekla. Po druhej strane chodníka prichádzali dve ženy z Armády spásy v klobúčikoch,
aké ste nosievali. Aj vy ste ste ho nosili? [s úsmevom] Spomínam si, ako by
to bolo dnes, ako som sa spýtal starej mamy: „Kto sú to? Mníšky, sestričky?“ Stará
mama odpovedala: „Nie. Sú to protestantky. Ale sú dobré.“ A takto mi moja stará mama
vďaka vášmu svedectvu otvorila dvere k ekumenizmu: prvú ekumenickú kázeň som dostal
práve pred vami. Veľmi vám ďakujem.
Drahí priatelia, obraciam sa k Bohu modlitbou
za prácu, ktorú Armáda spásy vyvíja, aby mnohí ľudia v núdzi mohli rátať s vašou činnosťou,
ktorá umožňuje Kristovmu svetlu zažiariť do tmavých zákutí ich života. Kiež vy, vaši
bratia a sestry z Armády spásy prekypujete darmi Ducha Svätého – múdrosťou, rozlišovaním,
silou, pokojom... – aby ste svedčili o Pánovom kráľovstve v našom trpiacom svete.
A verím, že aj vy sa budete modliť za mňa, lebo to potrebujem. Ďakujem.“