Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:
Vatikánsky rozhlas

Hlavná stránka / Náboženstvá a dialóg

Bahrajnský kráľ daroval pozemok na stavbu katedrály Našej Panej Arábie


Bahrajnské kráľovstvo 23. augusta - V Bahrajne bude postavená katedrála „Našej Panej Arábie“. Pozemok na výstavbu chrámu daroval osobne kráľ Bahrajnu Hamad bin Isa Al Khalifa. Apoštolský vikár severnej Arábie Mons. Camillo Ballin v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas uviedol, že pozemok má takmer deväťtisíc metrov štvorcových. Kráľ je podľa jeho slov so zámerom vikariátu veľmi spokojný a stále sa pýta ako stavba napreduje:

„Na teraz sme urobili konkurz na výber projektu: vyhral taliansky architekt, ktorý vytvoril veľmi jednoduchý projekt, predstavujúci stan Židov počas Exodu. Keď sa Židia v púšti chceli stretnúť s Bohom, prichádzali do tohto stanu. Je to kostol tvaru osemstena, pretože osmička je číslo večnosti. Keď ideme do kostola, aby sme sa stretli s Bohom, máme účasť na večnosti, ku ktorej sme povolaní. Je to kostol, ktorý pojme 2300 ľudí. Na ľavej strane je kaplnka Najsvätejšej sviatosti, vpravo kaplnka zasvätená Našej Panej Arábie.“

Kostol bude mať zvonicu, ktorú bude vidieť zďaleka. Dali jej prednosť pred vystavovaním kríža alebo iných náboženských symbolov. Nie preto, že by to bolo zakázané, alebo preto, že by to nechcel kráľ, ale preto, že nechcem vyvolať žiadnu reakciu zo strany fundamentalistov“– vysvetlil Mons. Ballin.

Apoštolský vikariát severnej Arábie zahŕňa okrem Bahrajnu Kuvajt, Katar a Saudskú Arábiu, čo predstavuje spolu päťdesiat kňazov. Stretávajú sa dvakrát ročne. Keďže nemajú k dispozícii žiaden cirkevný objekt, museli sa schádzať v hoteloch. Preto v areáli kostola budú aj priestory slúžiace na takéto stretnutia a na duchovné cvičenia pre kňazov i laikov. Mons. Ballin upozornil aj na výhody centrálnej polohy Bahrajnu medzi krajinami vikariátu. Okrem iného, kráľ mi dal štátne občianstvo Bahrajnu, mám teda bahrajnský pas a to mi umožňuje cestovať,“ povedal apoštolský vikár. Pripomenul tiež význam stretnutia kráľa Bahrajnu s pápežom Františkom vo Vatikáne, ktoré sa uskutočnilo 19. mája: „Som presvedčený, že kráľ bol veľmi spokojný. Po návšteve sa chcel so mnou stretnúť, aby sa mi poďakoval za jej zorganizovanie.“ Mimochodom kráľ Bahrajnu poslal v týchto dňoch kondolenciu pápežovi k nešťastiu, ktoré postihlo jeho synovca.

Pozoruhodný je postoj bahrajnského kráľa k dramatickej situácii kresťanov na Blízkom východe, pokračuje Mons. Ballin: „Kráľ Bahrajnu prejavil ochotu pomôcť dvesto kresťanským rodinám z Mosulu a bol tiež ochotný prijať ich v Bahrajne. To ukazuje na jeho veľkodušnosť voči kresťanom. Nateraz sa nás táto dramatická situácia netýka. Reakcia moslimov na ISIS, Islamský štát v Iraku a Sýrii, je záporná. Všetci moslimovia, najmä umiernení, sú proti nemu. Dokonca ani fundamentalisti sa nevyjadrili pozitívne, nenašiel som v tlači vyhlásenia o podpore ISIS-u, ani v Bahrajne, ani v Kuvajte, alebo inde. Myslím, že je to v podstate politický dôvod, ktorý vzbudzuje veľkú pozornosť iných arabských vlád. Teda, čo chce tento islamský štát? Aký je jeho účel? Je jeho cieľom naozaj islam, alebo je to hnutie politického pôvodu? Kto ho podporuje? Takýto návrat ku kalifátu je čistá fantázia, pretože ten nikdy nebude prijatý nijakou arabskou krajinou.“ -jk-