Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:
Vatikánsky rozhlas

Hlavná stránka / Cirkev

Homília Benedikta XVI. z dnešnej slávnosti Nanebovzatia Panny Márie


Vatikán (15. augusta, RV) – Pápež Benedikt XVI. celebroval svätú omšu z dnešnej slávnosti Nanebovzatia Panny Márie vo farskom kostole sv. Tomáša de Villanova v Castel Gandolfe. V homílii povedal:

„Drahí bratia a sestry,
zišli sme sa opäť osláviť jeden z najstarších a najobľúbenejších sviatkov zasvätených najsvätejšej Márii: slávnosť jej vzatia do nebeskej slávy s dušou a telom, čiže s celým jej ľudským bytím, v neporušenosti jej osoby. Tak dostávame milosť obnovovať našu lásku k Márii, obdivovať ju a chváliť za "veľké veci", ktoré Všemohúci urobil pre ňu a v nej.

Pri kontemplovaní Panny Márie je nám daná ďalšia milosť: schopnosť nazrieť aj do hĺbky nášho vlastného života. Áno, pretože aj naša každodenná existencia so svojimi problémami a nádejami prijíma svetlo od Matky Božej, z jej duchovnej cesty, z jej slávneho údelu. Táto cesta a cieľ sa môžu a musia v istom zmysle stať aj našou vlastnou cestou a naším vlastným cieľom. Nechajme sa viesť úryvkami zo Svätého písma, ktoré nám ponúka dnešná liturgia. Chcem sa pozastaviť najmä pri obraze, ktorý nachádzame v Prvom čítaní z knihy Zjavenia apoštola Jána a na ktorý sa odvoláva Lukášovo evanjelium – pri obraze archy.

V Prvom čítaní sa nachádzajú slová: „A v nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy.“ (Zj 11, 19) Aký je význam archy? Čo naznačuje? V Starom zákone bola archa symbolom Božej prítomnosti medzi jeho ľudom. Teraz však symbol prenechal miesto realite. Nový zákon nám hovorí, že skutočná Archa zmluvy je živá a konkrétna osoba - Panna Mária. Boh teda neprebýva v nejakej skrinke, ale v osobe, v srdci Márie - ženy, ktorá nosila vo svojom lone večného Syna Božieho, ktorý sa stal človekom, Ježiša, nášho Pána a Spasiteľa. V arche sa - ako vieme – uchovávali dve kamenné tabule Mojžišovho zákona, ktoré vyjadrovali Božiu vôľu zachovávať zmluvu s jeho ľudom, poukazujúc na podmienky vernosti Božej zmluve, na uistenie o Božej vôli, a tak aj o hlbokej pravde o nás samých. Mária je archou zmluvy, pretože prijala v sebe Ježiša, prijala v sebe živé Slovo, celý obsah Božej vôle, Božej pravdy, prijala v sebe toho, ktorý je novou a večnou zmluvou, vrcholiacou v obete jeho tela a jeho krvi: tela a krvi ktoré dostal od Márie. Právom sa teda kresťanská zbožnosť v litániách ku cti Panny Márie na ňu obracia invokáciou „Foederis Arca“, čiže „archa zmluvy“, archa Božej prítomnosti, archa zmluvy lásky, ktorú Boh definitívnym spôsobom uzavrel s celým ľudstvom v Ježišovi Kristovi.

Úryvok z Apokalypsy chce poukázať i na ďalší dôležitý aspekt, ktorý sa týka Márie. Ona, živá archa zmluvy, má mimoriadne slávny údel, pretože je tak tesne spojená so Synom, ktorého prijala vo viere a počala v tele, že s ním plne zdieľa nebeskú slávu. O tomto hovoria slová, ktoré sme si vypočuli: „Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá... I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi.“ (Zj 12, 1-2, 5). Mária, Matka Božia, plná milosti, poslušná Duchu Svätému, už žije v Božom nebi s celým svojím bytím, s telom i dušou. Sv. Ján Damascénsky odvolávajúc sa na toto tajomstvo v jednej slávnej kázni hovorí: „Dnes je svätá Panna Mária vovedená do nebeského chrámu... Dnes svätá archa, pobádaná živým Bohom, ktorého nosila vo svojom lone, spočíva v chráme Pánovom, nie postavenom ľudskou rukou“ (Omelia II sulla Dormizione, 2, PG 96, 723) a pokračuje: „Bolo nutné, aby sa ona, ktorá hostila vo svojom lone božské Logos, preniesla do stánkov svojho Syna... Bolo nutné, aby nevesta, ktorú si vybral Otec, prebývala v svadobnej sieni neba“ (tamže, 14, PG 96, 742). Dnes Cirkev ospevuje nesmiernu Božiu lásku k tomuto jeho stvoreniu: vybral si ju ako skutočnú „archu zmluvy“, ako tú, ktorá aj naďalej plodí a daruje Krista Spasiteľa ľudstvu, ako tú, ktorá v nebi zdieľa plnosť slávy a zažíva šťastie Boha a súčasne nás pozýva k tomu, aby sme sa stali aj my, naším skromným spôsobom "archou", v ktorej je prítomné Božie Slovo a ktorá je premieňaná a oživovaná jeho prítomnosťou. Aby sme sa stali miestom Božej prítomnosti, aby v nás mohli ľudia zažiť blízkosť Boha, a tak žiť v spoločenstve s ním a spoznávať nebeskú skutočnosť.

Lukášovo evanjelium, ktoré sme si práve vypočuli (porov. Lk 1, 39-56), nám predstavuje túto živú archu, ktorou je Mária, na ceste: zanecháva svoj dom v Nazarete a vydáva sa na cestu smerom k horám, aby sa ponáhľala do judského mesta, do domu Zachariáša a Alžbety. Myslím, že je dôležitý výraz „ponáhľala sa“: Božie veci si zasluhujú ponáhľanie sa. Ba dokonca jedinými vecami na svete, ktoré si zasluhujú ponáhľať sa a ktoré sú v našom živote naozaj naliehavé, sú Božie veci. A tak Mária prichádza do domu Zachariáša a Alžbety, ale nevstupuje tam sama. Vstupuje tam nesúc vo svojom lone syna, ktorý je samotným Bohom, ktorý sa stal človekom. Zaiste bola očakávaná a očakávala sa i jej pomoc v tomto dome. Evanjelista nás však vedie k pochopeniu, že toto očakávanie je v niečom inom, hlbšom. Zachariáš, Alžbeta a maličký Ján Krstiteľ sú v skutočnosti symbolom všetkých spravodlivých Izraela, ktorých srdce plné nádeje čaká na príchod Mesiáša. A tu Duch Svätý otvára oči Alžbete a pomáha jej rozpoznať v Márii skutočnú archu zmluvy, Matku Božiu, ktorá ju prichádza navštíviť. A tak ju jej staršia príbuzná privíta zvolaním: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1,42-43). Je to ten istý Duch Svätý, ktorý pred ňou, prinášajúcou Boha, ktorý sa stal človekom, otvára srdce Jána Krstiteľa v lone Alžbety. Alžbeta zvolá: Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone“ (v. 44). Tu evanjelista Lukáš používa termín "skirtan", čo znamená "zachvieť sa". Je to rovnaký výraz, aký nájdeme v jednom z gréckych prekladov Starého zákona na označenie tanca kráľa Dávida pred svätou archou, ktorá sa konečne vrátila do vlasti (2 Sam 6,16). Ján Krstiteľ v lone matky tancuje pred archou zmluvy ako Dávid. A tak Alžbeta spoznáva, že Mária je novou archou zmluvy, pred ktorou srdce radosťou plesá. Matka Božia predstavuje svetu, že neskrýva pre seba túto Božiu prítomnosť, ale ju poskytuje iným, sprostredkujúc tak Božiu milosť. A tak, ako to vyjadruje modlitba, Mária je skutočne „causa nostrae laetitiae“ (príčina našej radosti) - archa, v ktorej je skutočne prítomný Spasiteľ uprostred nás.

Drahí bratia! Hovoríme o Márii, ale v istom zmysle hovoríme aj o nás, o každom jednom z nás: aj my sme adresátmi tejto nesmiernej lásky, ktorú Boh vyhradil – zaiste jedinečným a neopakovateľným spôsobom - Márii. V tejto slávnosti Nanebovzatia hľadíme na Máriu: Ona nás otvára nádeji, budúcnosti plnej radosti a učí nás, ako ju dosiahnuť: prijať vo viere jej Syna, nikdy nestratiť priateľstvo s ním. Nechať sa osvietiť a riadiť jeho slovom; nasledovať ho každý deň, aj vo chvíľach, v ktorých cítime, že naše kríže sú ťažké. Mária, archa zmluvy, ktorá je v nebeskej svätyni, nám jasne ukazuje, že sme na ceste k nášmu skutočnému domovu, k spoločenstvu radosti a pokoja s Bohom. Amen!“

Preložil Peter Dufka