Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:
Vatikánsky rozhlas

Hlavná stránka / Kultúra a spoločnosť

P. Milan Bubák: Modlitba a temperament, 2. časť


RealAudioMP3 P. Milan Bubák SVD sa vo svojom cykle Spiritualita súčasného človeka venuje otázke modlitby a temperamentu.
Milí priatelia, pokračujeme v našej téme o modlitbe a temperamente, čiže o tom, ako si na základe svojej jedinečnej povahy vybrať z kresťanskej tradície tú formu modlitby, ktorá vyhovuje najlepšie nám osobne. Minule sme si hovorili o dvoch školách či tradíciách modlitby: o púštnej a o augustiánskej. Dnes sa pohneme ďalej a povieme si niečo o spiritualite benediktínskej a františkánskej a spôsoboch modlitby, ktoré z nich vyplývajú.
Benediktínska spiritualita bola pri svojom zrode ovplyvnená sv. Augustínom a jeho metódou. Ťažko hovoriť o benediktínskej forme modlitby v krátkosti, lebo ide o veľmi komplexnú a mohutnú tradíciu, ktorá obsahuje veľa prvkov. Nám však, nakoľko sa zameriavame na modlitbu, postačí, keď si pouvažujeme iba o jednom z jej významných komponentov a síce o Lectio divina, čiže na čítanie sv. Písma modlitbovým spôsobom. Táto tradícia má svoje korene už v augustiniánskej spiritualite, no benediktínska škola uvažovanie nad Božím slovom posúva do ešte inej, systematickejšej roviny.
Lectio divina má štyri časti a to lectio (čítanie), meditatio (rozjímanie), oratio (modlitba) a
contemplatio (kontemplácia, alebo nazeranie). V
lectio človek číta Božie Slovo. Potom sa snaží všimnúť si, čo z toho slova najviac v ňom zarezonovalo, čo ho najviac oslovilo. Ak sa mu to podarí, je to znak, že sa ho Boh dotkol na konkrétnom mieste. V druhej časti, v meditatio, človek nad tým, čo sa ho dotklo uvažuje, rozjíma. Je pri tom aktívny. Myšlienku, ktorá ho oslovila, rozvíja. V tretej časti, v oratio, sa človek modlí inšpirovaný slovom alebo myšlienkou, nad ktorými meditoval. Vo štvrtej časti, v contemplatio, je človek viac-menej pasívny, v tom zmysle, že sa oddá Bohu a Bohu dovolí, aby on bol aktívny a je možné, že v tejto časti vstúpi hlbšie do Božieho života, že zostúpi do Božieho tajomstva. Hovoríme: „je možné“, pretože táto fáza je darom od Boha a tento dar, keď Boh tak uzná, nemusí byť vždy k dispozícii.
Sv. Guido tieto štyri časti popisuje takto: „V čítaní hľadáš; v meditácii nájdeš; v modlitbe voláš; a v kontemplácii ti otvoria dvere“ [a ty môžeš vstúpiť]. Treba povedať, že pri Lectio divina sa neuplatňuje rozbor, exegéza, analýza alebo štúdium sv. Písma. Nič z tohto. Lectio divina je modlitebné čítanie sv. Písma a je zamerané na konkrétny život konkrétneho jedinca a to i vtedy, keď sa praktizuje v malých modlitebných skupinách. Toto treba zvlášť zdôrazňovať hlavne preto, lebo ľudia, ktorí nie sú v Lectio divina celkom ešte doma, majú tendenciu pri stretnutiach v malých skupinách iným sv. Písmo analyzovať a iným kázať a seba osobne z neho vynechať. Spozná sa to tak, že sa používa druhá osoba množného čísla: napr. „mali by sme robiť“, „mali by sme sa usilovať“ a pod. Pri správnom praktizovaní Lectio divina sa používa iba prvá osoba jednotného čísla a robí sa to vo forme zdieľania., teda napr. :keď som kedysi bol ešte študentom, stala sa mi takáto príhoda...“ a porozpráva niečo konkrétne, čo súvisí s textom, ktorý ho oslovil. Alebo: „cítim, že by som mal byť viac obetavý“, alebo „toto Božie slovo ma volá k väčšej disciplinovanosti, k životu hlbšej modlitby“ a pod.
Lectio divina môže robiť i človek, ktorý nevie dokonca ani čítať, ako sa to deje v mnohých častiach sveta, kde sa Lectio divina udomácnilo v mnohých farnostiach na okrajoch megamiest. To je dôvod jej veľkej popularity hlavne medzi jednoduchými ľuďmi.
Pre koho je táto modlitba vhodná? Pre tých, ktorí majú radi poriadok, ktorí systematicky túžia spoznávať sv. Písmo a to, kde v nich toto Písmo osobne rezonuje. Dnes existuje veľa variácií Lectio divina. Ako sme si už povedali, Lectio divina je v hodná i pre skupiny. Vyžaduje si to však záväzok a istú disciplínu, aby sa v skupine vytvorila istá dôvera medzi jej členmi. Ak sa zloženie skupiny stále obmieňa, dôvera a teda i otvorenosť sa so tam nevyvinie. Lectio divina získava dnes na popularite a jestvuje veľa variácií. Ľudia, ktorí sa Lectio divina zaujímajú si iste nájdu na hlbšie preniknutie do nej tú správnu príručku.
Ďalšou spiritualitou, z ktorej vyplýva špeciálna forma modlitby je spiritualita FRANTIŠKÁNSKA, ktorá je veľmi populárna medzi bežnými ľuďmi, hlavne ľuďmi činu, ktorí radi robia veci pre druhých a ktorí sú neustále zamestnaní pomocou iným ľuďom. Jej pôvodcom je sv. František z Assisi, ktorý sa vyznačoval veľkou spontánnosťou, jednoduchosťou, optimizmom, láskou k ľuďom, k prírode a celému Božiemu stvoreniu. Nachádzal a obdivoval krásu, dobrotu a lásku Božiu všade a neustále sa z nej tešil. Nebol ustarostený o nič, nad ničím sa netrápil a nestrachoval. Pre ľudí tejto spirituality je bibliou Božie stvorenie. Boh k nim hovorí cez ich zmysly: cez to čo vidia, počujú, voňajú, čoho sa dotýkajú, čo chutnajú. No skutočná Biblia, zvlášť rozprávania evanjelií o Ježišovi, má pre nich unikátny význam. Snáď nikto tak dobre nepochopil význam Ježišovho vtelenia do našej ľudskej prirodzenosti a jeho učenie a príklad, ako práve sv. František. Ľudia tohto typu sa dokážu zjednotiť s Ježišom a s jeho životom, dokážu sa mu bez mihnutia oka odovzdať a zasvätiť, robiť často impulzívne a dramatické skutky (spomeňme si ako sa František vyzliekol na námestí pred biskupom v prítomnosti svojho otca). Dokážu byť ľuďmi slobodného ducha, žartu a vtipu, často na svoj účet. Sú to ľudia, ktorí žijú podľa hesla carpe diem (uži si dňa) no nie tak, ako to mysleli rímski epikurejci, ale podľa Ježišových slov, ktoré sa nachádzajú u Matúša: „Nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia“ (6,34).
Františkánska modlitba je všetkým týmto ovplyvnená. Je spontánna, slobodná, naplnená Duchom. Vychutnáva veci zmyslami. Všíma si ľudí, udalosti, potreby, celé stvorenie. Je schopná urobiť hlbokú meditáciu nad lístkom kvetu, nad vodopádom, západom slnka, nad detskými očami. Nad zimou i letom, nad dažďom i uragánom. Výhodou, ale i nevýhodou ľudí, ktorých priťahuje františkánska forma modlitby je, že si nedokážu vyhradiť formálny čas na modlitbu, alebo ak, robia to veľmi ťažko. Pre nich je modlitbou ich práca. A túto naozaj i tak prežívajú. Nemajú radi rutinnú a štruktúrovanú modlitbu. Vo svojom modlitbovom živote majú radi slobodu a spontánnosť. Preto ťažko prežívajú napríklad duchovné cvičenia s pevným poriadkom. Taktiež sa nevedia sústrediť na projekty, ktorých výsledok príde až po čase. Najradšej majú okamžité riešenia. Okamžite konajú, okamžite sa modlia, ak treba... Táto modlitba priťahuje ľudí, ktorí majú silne rozvinuté zmysly, ktorí musia veci vidieť, zažiť na vlastnej koži. A tiež ľudí neštruktúrovaných, spontánnych.
Toľko pre dnešok, nabudúce budeme pokračovať ďalšími povahami.