Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:
Vatikánsky rozhlas

Hlavná stránka / Kultúra a spoločnosť

P. Milan Bubák: Modlitba a temperament, 1. časť


RealAudioMP3 P. Milan Bubák SVD sa vo svojom cykle Spiritualita súčasného človeka venuje otázke modlitby a temperamentu.
Milí priatelia, pokračujeme v našej téme o modlitbe. Máme za sebou Význam modlitby ako takej a formy, čas, miesto a postoje pri modlitbe. Dnes sa budeme venovať téme možno trocha nevšednej no predpokladám, že celkom zaujímavej a síce modlitba a temperament. Nakoľko by som chcel v nej ísť do hĺbky venujeme jej nasledujúcich niekoľko úvoch.
Naposledy sme si povedali, že pri postoji pri modlitbe je dôležité skúmať, čo mi je ako osobe vlastné a podľa toho sa zariadiť. Nie je rozumné prijímať postoje, ktoré odporujú mojej mentalite a cíteniu. To isté platí i
o „typoch“ modlitby. Niekedy sa stáva, že človek nemá chuť na modlitbu, pretože to, čo mu ktosi kedysi ako modlitbu predkladal mu nechutí, nepriťahuje ho to, nie je mu to vlastné. A mnohí, ktorým sa predkladá len jedna typ modlitby skončia s tým, že asi nemajú povolanie k modlitbe a s modlitbou prestanú, alebo ju obmedzia na minimum. No katolícka tradícia je veľmi pestrá, má veľa rôznych typov a foriem modlitby, z ktorých si môže vybrať každý. Naozaj každý!!! Preto je dôležité, aby sme katolícku tradíciu poznali a vyberali si z nej ten typ modlitby, ktorý nám, ako jedincom vyhovuje. Verme, v katolíckej tradícii je z čoho vyberať. V tom, o čom si budeme počas nasledujúcich niekoľkých úvah hovoriť, predstavím veľmi stručne aspoň niektoré tradície modlitby, ako sa odvíjali počas dejín kresťanstva. Ak si niekto nájde tú svoju, určite sa bude o ňu zaujímať hlbšie. A tiež pochopí, že ak sa niekto modlí inak ako on, nie je to chyba.
Formy a typy modlitby vychádzajú z rôznych spiritualít, tzn. celého systému chápania vecí. Preto tu budeme slová modlitba a spiritualita navzájom zamieňať. Prvou, ktorú si predstavíme, je tzv. PÚŠTNA SPIRITUALITA, ktorej veľkými postavami boli medzi inými sv. Ján Kassián a sv. Hieronym. Vyznačuje sa tým, že sústreďovala na tzv. nekrvavé mučeníctvo. Bola výsledkom slobody, ktorú Cirkev dostala v časoch Konštantína Veľkého po r. 313. Ľudia už neboli prenasledovaní a mučení za svoju vieru a mravné princípy, ako tomu bolo predtým, počas celých troch storočí a preto prišla na rad laxnosť. Šíritelia púštnej spirituality poukazovali na to, že bez disciplíny, sebazapierania, akéhosi „sparťanského“ životného štýlu, námahy, utrpenia a obety niet rastu. Toto sa potom odrazilo aj v modlitbe: v jej forme, postojoch pri nej, čase nachádzanom na ňu a pod. Mnísi, ktorí žili v púšti, žili asketickým životným štýlom. Samozrejme, toto sa nedalo bez disciplíny. Vo svojom živote sa často stretávali s pokušeniami. Nakoniec púšť samotná je obrazom ríše Zlého: je to miesto nehostinné, neúrodné, zradné a človek je tu krehký a zraniteľný. Ježiš sám sa na púšti stretol s pokušeniami diabla. Púštni otcovia sa preto v modlitbe snažili rozlišovať a rozpoznávať to, čo k im prichádza od Boha a čo od Zlého. Svojím umŕtvovaním sa snažili držať si na uzde svoje telo s jeho sklonmi. To všetko spôsobilo, že otcovia púšte boli odborníkmi na dušu. Dokázali spoznávať pravdu o sebe i o druhých. Ich modlitba bola spárená s prácou.
Vo svojej modlitbe sa otcovia púšte zameriavali hlavne na meditáciu o živote Ježišovom a o udržanie si osobného vzťahu nielen s ním, ale so všetkými troma osobami Najsvätejšej Trojice. Snažili sa zažívať hlbokú, kontemplatívnu jednotu s Bohom. Ján Kassián vyvinul dve formy modlitby, ktoré sa neskôr dostali i na kresťanský západ: koncentrickú modlitbu a Ježišovu modlitbu. Ježišova modlitba bola veľmi jednoduchá. Bolo to sústavné opakovanie jednej vety z Písma alebo si ju mohol mních sám vytvoriť: „Ježišu, zmiluj sa nadomnou, hriešnikom!“ alebo „Sláva buď Trojici Najsvätejšej!“ a pod. Koncentrická modlitba je otvorenie si svojho srdca i mysle – vlastne celého svojho bytia – Bohu, ktorý sa, ako nám hovorí naša viera, nachádza v našom vnútri. Boh je nám bližší, než sme si sami sebe. Koreňom každej modlitby je vnútorné ticho. Koncentrická modlitba je preto modlitbou ticha, je zažívaním Božej prítomnosti ako základu, na ktorom je postavené celé naše bytie, ako prameňa, z ktorého sa vynára celý náš život v každom svojom momente. Podľa niektorých koncentrická modlitba je cieľom kresťanskej spirituality.
Komu vyhovuje táto modlitba najviac? Snáď ľuďom disciplíny, pevnej vôle, ľuďom túžiacim po sparťanskom životnom štýle, po slobode od pokušení. Je stavaná pre ľudí slobody od vecí a nenaviazanosti na veci. Pre ľudí, ktorí majú radi formálne, krátke, jednoduché modlitby, ako napríklad Ježišovu modlitbu, ruženec a pod. Pre ľudí, ktorí túžia spoznávať seba, svoje temné stránky a kráčať k slobode.
Ďalšou je AUGUSTINIÁNSKA SPIRITUALITA, za ktorej pôvodcu považujeme sv. Augustína, cirkevného otca zo 4. Storočia. Táto by sa dala najlepšie vyjadriť slovom prenesenie (alebo zdnešnenie). Znamená to, že Božie slovo, ktoré bolo vyslovené v minulosti, v nejakej konkrétnej situácii, prenesieme do našej doby a situácie, a do konkrétnych okolnosti nášho života či už osobného alebo komunitného a snažíme sa rozpoznať, čo toto dávne slovo chce povedať mne, nám, človeku, ľuďom dneška. Takto sa Božie slovo stáva živé a použiteľné v našej konkrétnej situácii. Uvažujme napríklad nad tým, ako by sme použili slová, ktoré Boh vyslovil ľuďom v dobe proroka Izaiáša: „Teraz však toto hovorí Pán, tvoj stvoriteľ...: «Neboj sa, veď ťa vykúpim, po mene ťa zavolám, ty si môj ... si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem ... Neboj sa, veď som s tebou ja»“ (43,1-5). Človek, ktorý obľubuje tento typ modlitby, bude sa ku konkrétnemu Slovu správať ako k listu, ktorý Boh napísal konkrétne jemu. Neuspokojí sa však iba s povrchnou, vonkajšou aplikáciou Slova. Skúma a hľadá hlbšie, aby pochopil jeho čo najplnší význam. Čo tieto slová znamenajú pre mňa v tejto mojej situácii? Aké konkrétne posolstvo mi Pán nimi ponúka? Tento typ modlitby vychádza z toho, že Večná Múdrosť síce zoslala svoje slovo raz, no určila ho pre ľudí každej generácie a každého miesta. A preto my potrebujeme z nej vybrať to, čo chce táto Múdrosť povedať nám, našej dobe a miestu, na ktorom sa nachádzame. My a naše okolnosti sú časné a konkrétne. Avšak Božia Múdrosť je univerzálna a večná.
Táto modlitba sa najviac hodí, alebo najviac priťahuje ľudí citlivých a so silne vyvinutým darom intuície. Sú to ľudia, ktorí dokážu rozpoznávať a vidieť to, čo iní často prehliadajú. Sú to v istom zmysle inovátori a proroci, ktorým nechýba okrem jasného spoznávania i
odvaha experimentovať. No nakoľko mýliť sa nie je ťažké, títo ľudia musia byť veľmi pokorní a otvorení aj pre preverovanie si toho, čo počujú i zo strany iných. Čo sa týka spôsobu používania tejto metódy modlitby, ľudia tohto typu potrebujú mať na svoju modlitbu vyhradený dostatočne dlhý čas a
kľud, omnoho väčší než iné typy. Taktiež je zaujímavé, že týchto ľudí priťahuje písanie si tzv. modlitbového denníka. Platí o nich, čo povedal blahoslavený kardinál John Henry Newman: „Najlepšie sa modlím s perom v ruke!“
Milí priatelia, toľko na dnešok, nabudúce sa pozrieme na iné typy modlitby a na povahy, ktoré priťahujú.