Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:
Vatikánsky rozhlas

Hlavná stránka / Cirkev

O. Juraj Vittek o duchovných cvičeniach pre Svätého Otca a pre Rímsku kúriu


Kristovo svetlo v srdci Cirkvi: Ján Pavol II. a teológia svätých

Tradičné pôstne duchovné cvičenia pre Svätého Otca a pre Rímsku kúriu (jeho najbližších spolupracovníkov), ktoré sa každoročne konajú vo Vatikáne, majú tento rok mimoriadne zvláštny význam a náboj. Sú totiž zároveň prípravou na jednu z najdôležitejších udalostí ostatných desaťročí, na blahorečenie ctihodného Božieho Služobníka, veľkého pápeža Jána Pavla II. Táto udalosť má nesmierny duchovný význam pre život Cirkvi a dotýka sa aj sŕdc tisícov ľudí, ktorí sú Cirkvi vzdialení. Svätý Otec si každý rok vyberá iného exercitátora. Tento rok chcel, aby duchovné cvičenia viedol páter François-Marie Léthel. Tento francúzsky karmelitán a kňaz pochádza z Paríža, ale už dlhé roky pôsobí v Ríme ako profesor teológie na Pápežskom inštitúte spirituality Tereziánum v Ríme. Počas pontifikátu Jána Pavla II. prispel dôležitou mierou ako teológ k učiteľskému úradu budúceho blahoslaveného pápeža. Zohral predovšetkým dôležitú úlohu pri príprave vyhlásenia svätej Terézie z Lisieux za Učiteľku Cirkvi. Bolo to jediné vyhlásenie za Učiteľa Cirkvi počas dlhého pontifikátu Jána Pavla II. Následne zohral takú istú úlohu pri rovnakom procese so svätým Ľudovítom-Mária Grignionom z Montfortu. Tento druhý proces však ešte nie je zavŕšený. Ján Pavol II. vymenoval otca Léthela za člena – a Benedikt XVI. neskôr za sekretára – Pápežskej teologickej akadémie, ktorá je najváženejším teologickým nástrojom Svätého Otca.
Špecialitou pátra Léthela je teologická metóda, ktorú on sám objavil pri svojom dlhoročnom hlbokom štúdiu svätých a ktorú on sám nazval "Teológia svätých". Už v roku 1989 prezentoval túto svoju metódu vo svojej dizertačnej práci na Univerzite vo Fribourgu (Švajčiarsko), za dôležitej podpory dominikána Christopha Schönborna, súčasného viedenského kardinála. Táto práca nesie príznačný titul "Poznať Kristovu lásku, ktorá presahuje každé poznanie. Teológia svätých". Otec François-Marie prežil svoju rehoľnú a kňazskú formáciu v jednom z najťažších období pre Cirkev, v období - pre západný svet - kritického roka 1968, ktorý znamenal obrovskú duchovnú krízu. A práve v tomto období objavil dva rozhodujúce spisy, ktoré zachránili jeho povolanie a stali sa preň novým svetlom uprostred duchovného chaosu, ktorý charakterizoval tie ťažké roky. Tými spismi sú Dejiny duše od svätej Terézie z Lisieux a Traktát o pravej úcte k Panne Márii od svätého Ľudovíta-Márie Grigniona z Montfortu. Tieto dve diela sprevádzajú celý jeho život a spustili hlboké štúdium svätých, v ktorých otec François-Marie Léthel našiel osvietených Majstrov poznania Boha, nositeľov Kristovho Svetla, ktoré ustavične osvecuje Cirkev. Ján Pavol II. mal veľký zmysel pre túto "teológiu svätých". Vieme, že blahorečil a kanonizoval obrovské množstvo členov Cirkvi, aby ukázal jej pravú tvár, ktorá žiari na tvári svätých. Vo svojom prorockom programovom liste pre kresťanov do tretieho tisícročia, Novo Millennio Ineunte, po prvý krát v pápežskom magistériu (v bode 27) Ján Pavol II. hovorí o "prežívanej teológii svätých", ktorá prináša veľké svetlo v poznaní Tajomstva Krista, pričom cituje dve Učiteľky Cirkvi – svätú Katarínu Sienskú a svätú Teréziu z Lisieux, ktorú sám vyhlásil za Učiteľku Cirkvi a ktorú nazval "majsterkou vedy lásky". Svätý Otec Benedikt XVI. pokračuje v odhaľovaní tejto "vedy svätých" vo svojich nádherných katechézach o svätých, počnúc Otcami Cirkvi, cez Učiteľov stredoveku až po Mystikov. Otec Léthel v súčasnosti pracuje aj ako teologický poradca pre Kauzy svätých. Je teda dôležitým spolupracovníkom pri procesoch blahorečení a svätorečení.
Svätý Otec Benedikt XVI. si nevybral v tomto dôležitom období prípravy Cirkvi na blahorečenie svojho veľkého predchodcu Jána Pavla II. tohto teológa náhodou. Otec Léthel neprestajne zdôrazňuje, že vodiacou niťou, ktorá spája a vysvetľuje bohatý, pestrý a ťažko prebádateľný život Jána Pavla II., je jeho biskupské a pápežské motto Totus Tuus. Tento výraz, ktorý znamená "Celý Tvoj", Ján Pavol II. objavil počas svojej tajnej kňazskej formácie v diele svätého Grigniona z Montfortu. Je zhrnutím učenia tohto neúnavného ľudového misionára a zároveň "teológa na úrovni", ako ho sám Ján Pavol II. nazval v knihe Dar a tajomstvo. V tejto knihe Ján Pavol II. pripomína kristocentrickú "mariánsku niť" svojho života a v knihe Dialógu s André Frossardom nazval Grignionovo učenie "zjednocujúcou časťou jeho duchovného života a jeho teológie duchovného života". Krátko pred smrťou, keď Ján Pavol II. po zákroku tracheotómie už nedokázal zo seba vydať hlas, aby sa prihovoril veriacim, so slzami v očiach napísal slová, ktoré dávajú obdivuhodnú jednotu celému jeho životu: Totus Tuus. Jedným z najdôležitejších duchovných a teologických príspevkov otca Léthela pre Cirkev je jeho úsilie o vyhlásenie svätého Grigniona z Montfortu za Učiteľa Cirkvi. Podľa neho Svätý z Montfortu a svätá Terézia z Lisieux sú dvaja Učitelia Cirkvi pre naše časy. Svätosť spočíva v láske. Láska je vnútorným zjednocujúcim prvkom každého svätého. A práve Totus Tuus je kľúčom k objaveniu tohto zjednocujúceho prvku lásky vo svätosti Jána Pavla II. Je výrazom totálneho sebadarovania sa v láske, rukami Panny Márie, ktoré charakterizuje celý život Jána Pavla II. Totus Tuus je preto kľúčom, ktorý dovoľuje vstúpiť do jeho veľkého srdca. Vyhlásenie svätej Terézie z Lisieux je asi najdôležitejším príspevkom Jána Pavla II. k teológii v Cirkvi. Táto "najväčšia svätá moderných čias", ako ju nazval pápež svätý Pius X., sa tak stáva veľkým darom pre Cirkev súčasnosti a ukazuje cestu, ktorou sa Cirkev má uberať. Potreba znovuobjaviť svätosť Cirkvi na tvári svätých a nechať sa nimi viesť sa ukazuje byť zvlášť nástojčivou v súčasnej situácii Cirkvi, zmietanej vnútornými bolesťami a škandálmi, i stupňujúcimi sa vonkajšími útokmi. "Teológia svätých" je vlastne prehlbovaním poznania Boha v Kristovom Svetle, prostredníctvom "prizmy" (hranola rozkladajúceho toto Svetlo) Otcov, Učiteľov a Mystikov Cirkvi. "Teológia svätých" je poznanie Kristovho tajomstva zjaveného v Evanjeliu vo svetle "vedy lásky", ktorá charakterizuje všetkých svätých. Manifestom teológie svätých je vyjadrenie svätého Jána, že "každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“ (1Jn 4, 7-8). Keďže svätosť spočíva práve v láske, tak svätí sú tí, čo poznajú Tajomstvo Boha a toto ich poznanie je schopné nás s istotou viesť v našom poznávaní tohto Tajomstva.
Pre mňa osobne je toto obdobie mimoriadnou milosťou. Môžem ho prežívať tu v Ríme. Ale nielen to. Prežívam ho veľmi osobne aj v mojej akademickej práci a osobnom kontakte s otcom Léthelom. Pred 15 rokmi, v decembri roku 1996, otec François-Marie viedol duchovnú obnovu v medzinárodnom kňazskom seminári Jána Pavla II. v Ríme, kde sme boli v tom čase viacerí seminaristi zo Slovenska. Moje stretnutie s ním ovplyvnilo rozhodujúcim spôsobom môj kresťanský a kňazský život. Otec Léthel je odvtedy mojím duchovným otcom a drahým priateľom. Teológia svätých sa stala pre mňa hlavným zdrojom svetla pre môj duchovný život, pre moje filozofické i teologické bádanie, i pre moju kňazskú pastoračnú službu. V súčasnosti dokončujem svoju dizertačnú prácu o tajomnom autorovi východnej patristiky Dionýzovi Areopagitovi, veľkom mystikovi a mysliteľovi, ktorý mocne ovplyvnil veľké množstvo svätých na kresťanskom východe i západe. Tento východný otec Cirkvi je jedným z hlavných prameňov metódy teológie svätých, ktorú používam a obhajujem vo svojej doktorskej práci. Toto moje filozofické a teologické bádanie inšpiroval, a počas ostatných rokov so záujmom sprevádzal, práve otec François-Marie Léthel. V ostatných dňoch som mal veľkú milosť byť mu svojou skromnou troškou nápomocný pri príprave textov duchovných cvičení, ktoré budú mať Svätý Otec a ostatní účastníci cvičení pred sebou a ktoré vzápätí vyjdú knižne vo vatikánskom nakladateľstve. Túto knihu bolo potrebné pripraviť v priebehu necelých šiestich týždňov. Keďže som na záver všetky texty revidoval, mal som vlastne privilégium urobiť si rovnaké duchovné cvičenia týždeň vopred. Ide o texty "nabité" vysokým napätím vedy lásky svätých, ktoré zjavujú Kristovo Svetlo v srdci Cirkvi a otvárajú nádhernú perspektívu "Ján Pavol II. a teológia svätých". Na Slovensku exercitátor tohtoročných duchovných cvičení vo Vatikáne nie je celkom neznámy. V auguste minulého roku malo okolo 250 kresťanov rozličných životných stavov z Čiech a zo Slovenska možnosť zúčastniť sa na duchovných cvičeniach, zorganizovaných Komunitou Blahoslavenstiev v Olomouci, ktoré viedol práve otec François-Marie Léthel. Po duchovných cvičeniach som mal radosť sprevádzať otca Léthela aspoň na krátkom poldňovom výlete na Slovensko. Navštívili sme našu slovenskú národnú mariánsku svätyňu v Šaštíne a hlavné mesto Bratislavu, hlavne katedrálu svätého Martina a pomodlili sme sa pri pozostatkoch našej prvej slovenskej blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej.
Jedným z najobľúbenejších symbolov "teológie svätých", ktorým otec Léthel rád vyjadruje podstatu svojej metódy, je detail obrazu, ktorý namaľoval blahoslavený Fra Angelico v rokoch 1432-1435 a ktorý nesie názov "Všeobecný súd". Detail je známy ako "Nebeský tanec". Sú na ňom zobrazení anjeli a svätí, ktorí sa držia za ruky a tvoria "kolo svätých". Tento obraz vyjadruje nádhernú súhru svätých v ich poznaní Boha, v ktorej sa úžasne dopĺňajú. Teológia svätých objavuje túto súhru a dopĺňanie sa, a odhaľuje tak nádherné farby jediného Kristovho Svetla. Je akoby "prizmou", hranolom rozkladajúcim Kristovo Svetlo v nádhernom farebnom spektre. Teológia svätých odhaľuje, ako nám svätí pomáhajú objaviť neoddeliteľne "veľký rozum" a "veľkú lásku", aby sme nepodľahli pokušeniu relativizmu, ktorý je charakterizovaný "malým rozumom", "slabým myslením", a aj "slabou láskou". A práve v takomto "kole svätých" sa nesú celé duchovné cvičenia. V tejto perspektíve sa ešte lepšie skvie svätosť Jána Pavla II., ktorý v liste Novo Millennio Ineunte napísal: "A neváham v prvom rade povedať, že perspektíva, v ktorej sa má niesť celá pastoračná cesta, je perspektíva svätosti. Začleniť do pastoračného plánu svätosť je skutočne rozhodnutie plné dôsledkov. Cesty svätosti sú mnohoraké a primerané povolaniu každého jednotlivca. Ďakujem Pánovi, že mi doprial v týchto rokoch blahorečiť a svätorečiť toľkých kresťanov. Boli medzi nimi aj mnohí laici, ktorí sa posvätili v najobyčajnejších životných podmienkach. Je príhodný čas znovu presvedčivo predostrieť všetkým túto "vysokú úroveň" každodenného kresťanského života. Celý život cirkevného spoločenstva a kresťanských rodín musí viesť týmto smerom." (č. 30-31). V "kole svätých", ktoré otec Léthel "zorganizoval" pre tieto duchovné cvičenia, sú predovšetkým svätá Terézia z Lisieux a svätý Grignion z Montfortu. Nechýbajú však ani iní svätí, ktorých otec François-Marie dôverne pozná, ako svätý Anzelm, svätý Tomáš Akvinský, svätá Katarína Sienská, svätá Jana z Arku. Sú medzi nimi však aj nám časovo bližší svätí 20. storočia: ešte nie blahorečená mexičanka, ctihodná Conchita Cabrera de Armida a nedávno blahorečená mladá fokolarínka Chiara Luce Badano. A na záver nebude chýbať sv. Jozef, krstný patrón Svätého Otca. Sviatkom svätého Jozefa, Patróna a Ochrancu Cirkvi, sa zavŕšia tohtoročné duchovné cvičenia. V tomto "kole svätých" však je miesto aj pre veľkého francúzskeho básnika Charlesa Péguyho, ktorý nie je svätý, ale vstupuje do tohto "kola svätých", chytá sa za ruku najmä svätej Jany z Arku a necháva sa ňou viesť ako hriešnik, ktorý potrebuje svetlo do tmy svojho života. Všetci sme pozvaní vstúpiť do tohto "kola svätých", chytiť ich za ruku a nechať sa viesť ku kráse Kristovho Svetla, ktoré žiari v srdci Cirkvi. Týmto srdcom Cirkvi je Kristova láska. Duchovné cvičenia sa nesú v duchu slov Koncilu (Lumen Gentium, č. 8), že Cirkev je “zároveň svätá a stále potrebuje očisťovanie” (sancta simul et semper purificanda). Uprostred vnútorných i vonkajších temnôt, zápasov a prenasledovaní je Cirkev povolaná – aj v tomto výnimočnom období na začiatku svätého pôstneho obdobia v príprave na Veľkú Noc, ktorá bude tento rok korunovaná blahorečením pápeža Jána Pavla II. "Veľkého" – k duchovnej obnove vo svetle Kristovej Lásky, ktorá žiari na tvárach a v srdciach svätých.

Juraj Vittek, správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme