Alojz Mária Chmeľ - „šampión cností, vzor čistoty“
Len máloktorí návštevníci
Ríma vedia, že v kostole Gesú e Maria na Via del Corso v centre Ríma sú uložené telesné
pozostatky slovenského bohoslovca Alojza Máriu Chmeľa, kandidáta na blahorečenie a
svätorečenie. Rodák zo Spišskej Starej Vsi svojim cnostným životom už desaťročia oslovuje
veriacich a je veľkým vzorom pre chorých a trpiacich. V týchto dňoch si pripomíname
jeho 70. výročie smrti, keď 16. augusta 1939 predčasne odišiel do večnosti. Boží sluha,
vzor čistoty, hrdina v utrpení a nasledovateľ Krista bez kompromisu – to je niekoľko
prívlastkov, ktoré právom patria bratovi Alojzovi Máriovi Chmeľovi od Ukrižovaného
Ježiša. Detstvo Andreja Chmeľa Brat Alojz, vlastným menom Andrej
Chmeľ, sa narodil 17. októbra 1913 v Spišskej Starej Vsi ako piate z ôsmich detí Jána
a Agnesy. Vyrastal v chudobnej rodine, ktorá najmä vďaka nábožnej matke zakorenila
v deťoch úprimnú katolícku vieru. Náboženské cítenie a hlboká túžba po Bohu sa začali
u mladého Andreja prejavovať už v útlom detstve. Viac ako hrám venoval čas štúdiu
a čítaniu Biblie, žil v ústraní od rovesníkov a často napodobňoval slúženie svätej
omše pri podomácky zhotovenom oltáriku. Keď mal desať rokov, zomrel mu otec a celá
ťarcha zodpovednosti za výchovu detí prešla na matku. Jedným z posledných želaní otca
bolo, aby sa jeho syn Andrej stal kňazom, ten však smeroval na neľahkú cestu rehoľníka
zasvätenej chudobe a poslušnosti. Stredoškolské štúdiá a roky mladosti Po
skončení základnej školy v rodnom meste odišiel študovať do poľského gymnázia v Novom
Targu, kde ešte viac prehĺbil svoje duchovné cítenie. Andrej vynikal prirodzenou inteligenciou
a skromnosťou, mnohí spolužiaci ho preto obdivovali a tiež pociťovali túžbu po duchovnom
živote. Štúdium ukončil v roku 1933, po úspešnej maturite sa vrátil na istú dobu domov.
Na jeseň 1935 odchádza do Rehole bosých augustiniánov v Lnářoch do západných Čiech,
o tri mesiace neskôr ho pre jeho neobyčajnú horlivosť a nadanie prijali do noviciátu
v talianskom kláštore Santa Maria Nuova v Tivoli pri Ríme. V reholi prijal meno Alojz
Mária od Ukrižovaného Ježiša, aby tak potvrdil a dovedna zlúčil úctu k Panne Márii,
svätému Alojzovi a Ukrižovanému Ježišovi. Hlavný prokurátor bosých augustiniánov Raffaele
Borri o bratovi Chmeľovi vydal životopisnú publikáciu, v ktorej opísal jeho rehoľné
pôsobenie slovami: „Hneď od začiatku sa pevne rozhodol zachovávať s absolútnou
vernosťou ducha i literu pravidiel rehole, konštitúcií a rozhodnutí predstavených.
Jedinou normou života sa stalo dokonalé priľnutie k Božej vôli a v nej
našiel svoj pokoj.“ Na Vianoce 1936 zložil bohoslovec Alojz sľuby poslušnosti,
chudoby, čistoty a štvrtý sľub poníženosti, ktorý je vlastný práve rádu bosých augustiniánov.
Priebeh choroby a predčasná smrť Po skončení noviciátu
študoval v Ríme dva roky filozofiu, čoskoro sa však začali prejavovať jeho zdravotné
ťažkosti s dýchaním. Podstúpil náročnú plastickú operáciu, neskôr ho veľké bolesti
chrbtice a hrdla opäť prinútili prerušiť štúdium. Diagnóza len 25 ročného mladého
muža znela - rakovina štítnej žľazy. Od februára 1939 sa liečil na klinike Regina
Elena v Ríme. S príkladnou trpezlivosťou znášal dlhú a bolestivú chorobu, no podľa
svedectiev pacientov i lekárov sa nikdy nesťažoval. V najťažších chvíľach neustále
opakoval modlitbu: „Ježišu, všetko pre Teba!“ Keď zomieral, vyjadril túžbu
obetovať svoj život za pápeža Pia XII. V dobe politického napätia v Európe, keď ešte
svet netušil, že zakrátko vojna zasiahne veľkú časť sveta, brat Alojz pochopil tragickú
situáciu židovského národa. Ako je známe, Pius XII. neskôr počas druhej svetovej vojny
v rámci daných možností podnikol viaceré kroky na záchranu tisícok Židov pred holokaustom.
Tým, ktorí bratovi Alojzovi želali uzdravenie a sľubovali modlitby, odpovedal: „Modlite
sa radšej, aby mi Pán udelil milosť znášať túto chorobu s radosťou.“ Zomrel v silných
bolestiach 16. augusta 1939 vo veku nedožitých 26 rokov. Jeho posledné slová boli:
„Do Tvojich rúk Pane porúčam svojho ducha!“ Pochovali ho v hrobke augustiniánov
na rímskom cintoríne Campo Verano. Prevezenie pozostatkov a proces
blahorečenia Na podnet augustiniánskych rehoľníkov previezli 28. januára
1971 pozostatky zosnulého brata do chrámu Gesù e Maria na Via del Corso, v blízkosti
námestia Piazza del Popolo, aby tak podporili otvorenie beatifikačného procesu. A
práve v kostole Gesù e Maria sa donedávna stretávala komunita slovenských veriacich
žijúcich v Ríme na pravidelných nedeľných bohoslužbách. Úcta k Alojzovi Máriovi Chmeľovi
sa rozšírila najmä v uplynulých desaťročiach. Povesť o jeho cnostiach a početné milosti,
ktoré na jeho príhovor Pán neprestajne udeľuje, sú pre mnohých výzvou k obráteniu
a ku svätosti. Pri príležitosti úradného zahájenia procesu blahorečenia v roku 1997
vicepostulátor bosých augustiniánovEugenio Cavallari o bratovi Chmeľovi povedal:
„Od okamihu svojej smrti až dodnes brat Alojz priťahuje zo všetkých končín zeme
mnohé srdcia k viere a k obráteniu. Povesť jeho svätosti stále viac
prekvapujúcim spôsobom rástla a i dnes sú mnohí, čo sa k nemu utiekajú prosiac ho
o príhovor.“ Beatifikáciu doposiaľ Cirkev neuzavrela, sú známe prípady niekoľkých
uzdravení na jeho príhovor, dokonca existujú dokumenty s proroctvami brata Alojza,
ktoré sa naplnili. Rok pred začatím druhej svetovej vojny predpovedal, že „v roku
1939 sa Židia nebudú chcieť volať Židmi a v roku 1945 žiadny Nemec Nemcom“.
Predpovede prenasledovania Židov a porážku Nemecka komisia uznala ako dôkazy proroctva,
no ani tie spolu s početnými milosťami zatiaľ nepostačujú k ukončeniu zložitého procesu
blahorečenia. Slovenský kňaz, otec Jozef Rajčák, ktorý sa stará o hrob v kostole
Gesù e Maria a už desaťročia sa zaoberá životným príbehom Alojza Máriu Chmeľa, o zosnulom
bratovi povedal: „Je v ňom stelesnená snaha o dokonalosť a svätosť. Dnes ho vidím
ako šampióna cností a čistoty. Podľa vzoru Panny Márie a blahoslavenstva
Ježiša Krista dodržiaval čistotu ducha na maximálnom stupni. Blahoslavení čistého
srdca, lebo oni uvidia Boha.“ -nk-