Očami viery, vedy a kultúry: Páter Pio z Pietrelciny
„Keď človek
vystúpi zo seba a skloní sa nad svojím nešťastným bratom, vysiela k Bohu tú najkrajšiu,
najvznešenejšiu modlitbu utkanú z obety a lásky naplnenej skutkami“ – tieto slová
kapucínskeho pátra Pia z Pietrelciny predstavujú vlastne leitmotív jeho života. 16.
júna v roku 2002 ho pápež Ján Pavol II. zapísal do zoznamu svätých a práve dnes si
pripomíname 40. výročie jeho úmrtia. Aj preto sme sa rozhodli pozrieť sa na jeho životnú
cestu v rubrike Očami viery, vedy a kultúry. Životopis pátra
Pia Páter Pio, občianskym menom Francesco Forgione, prišiel na svet v máji
1887 v chudobnej dedinke Pietrelcina neďaleko Neapola. Už odmalička mal záujem o duchovný
život. Keď mal 16 rokov, vstúpil do noviciátu ku kapucínom. Tu prijal rehoľné meno
Pio, čo v preklade znamená zbožný. Napriek tomu, že mal vážne zdravotné problémy,
študoval, postil sa a vo veku 23 rokov bol vysvätený za kňaza. Asi mesiac na to sa
mu pri modlitbe zjavili Ježiš Kristus a Panna Mária a jeho telo poznačili rany. Stigmy
spôsobovali Piovi veľkú bolesť a vyvolávali v ňom zmätok. Modlil sa len za to, aby
boli neviditeľné. V auguste 1918 mal videnie. Zdalo sa mu, že nejaká „nebeská bytosť“
mu kopijou prebodla dušu. Keď precitol, spozoroval, že bol skutočne poranený a krváca
mu bok. O niekoľko týždňov neskôr sa situácia zopakovala a od tejto chvíle takmer
až do smrti, celých 50 rokov, mal na svojich rukách, nohách a boku viditeľné krvácajúce
rany. Bolesť sa stala jeho nerozlučnou spoločníčkou.
Podrobil sa rôznym dôkladným
lekárskym vyšetreniam, aby sa zistil pôvod rán. Žiadne odborné vysvetlenie sa však
nikdy nenašlo. Hoci sa páter Pius usiloval skrývať svoje stigmy, chýr o nich sa rozniesol
veľmi rýchlo a do San Giovanni Rotondo, kde pôsobil, začali čoskoro prichádzať zástupy
veriacich. Prejavila sa však aj ľudská závisť a do Vatikánu sa čoskoro dostali nepravdivé
informácie o jeho pôsobení. Ten reagoval opatreniami, ku ktorým v rokoch 1931-1933
patril okrem iného zákaz pre pátra Pia slúžiť svätú omšu a spovedať. Znášal to veľmi
ťažko, ale podľa Ježišovho príkladu prijal život obetného baránka a ponúkol túto svoju
žertvu za spásu duší kdekoľvek na svete. Keď bol zrušený zákaz jeho verejného účinkovania,
znovu smel vychutnávať nádhernú službu, prinášajúcu mnohé obrátenia. Niektorí z jeho
priaznivcov síce ani potom nezačali žiť kresťanským životom, predsa však väčšina mala
úprimný záujem o duchovné veci. Potvrdil to vo svojej dnešnej homílii na svätej omši
v San Giovanni Rotondo aj vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone: „Koľkí
sa k nemu priblížili a obrátili sa, koľkí sa ním cítili prijatí ako
bratia a sestry; koľkí sa cítili objatí, zasiahnutí jemnosťou
Boha, pôsobiacou prostredníctvom jeho poslušného nástroja milosrdenstva!“ Telesné
pozostatky pátra Pia Páter Pio priťahuje pútnikov do San Giovanni Rotondo aj
dnes. Od 24. apríla tohto roka je jeho exhumované telo vystavené pre uctenie zo strany
verejnosti. Schránku s telesnými pozostatkami tohto kapucína slávnostne odkryl prefekt
Kongregáie pre kauzy svätých kardinál José Saraiva Martins. Hrob pátra Pia v krypte
kostola Panny Márie milostiplnej bol otvorený 2. marca za prítomnosti miestneho arcibiskupa
Mons. Domenica D´Ambrosia. Odborníci pri exhumácii konštatovali, že telo je v dobrom
stave. Vystavené je v krypte, kde bol pred 40 rokmi pochovaný. Kapucíni zriadili zvláštnu
telefónnu linku, ktorá má státisícom záujemcov zaručiť deň a hodinu prístupu k uctievaným
relikviám. Príchod je možné nahlásiť na talianskom čísle 088 241 75 00.
V talianskej
Puglii sa koncom júla konal letný seminár o spiritualite pátra Pia. Ako pre Vatikánsky
rozhlas uviedol jeden z organizátorov podujatia otec Luciano Lotti, „je to spiritualita
založená na základných prvkoch, ako je Eucharistia, úcta k Panne Márii, duch pokánia,
oddanosť cnostiam, predovšetkým viere. Je to spiritualita otvorená Vatikánskemu koncilu,
pretože páter Pio bol mužom, ktorý veľmi dobre poznal Sväté písmo. Bol si dobre vedomý,
že je základom pre akúkoľvek duchovnú cestu. Kto chcel byť jeho duchovným synom, musel
čítať Písmo, inak jeho duchovné vedenie odmietal. Podobne vnímal aj Eucharistiu. Nevidel
ju ako individuálnu záležitosť osobnej zbožnosti, ale ako okamih, v ktorom sa stretával
s duchovnými synmi. Žil teda Eucharistiu skutočne ako skúsenosť cirkevného života.“ Vzťah
pátra Pia k sv. Pavlovi Vatikánsky rozhlas si k mikrofónu pozval kapucínskeho
pátra Gianluigiho Pasqualeho, ktorý sa vyjadril k tomu, ako vníma vzťah medzi pátrom
Piom a svätým Pavlom, ktorého rok teraz oslavujeme: „Svätý Pio počas
obdobia, v ktorom bol – povedzme – „prozreteľne“ donútený k tichu,
pretože ho Svätá stolica požiadala, aby verejne neslávil sväté omše, ani nespovedal,
iba dával požehnania v súkromí, prijal so skutočne františkánskym duchom v poslušnosti
toto odporúčanie. Ale ako sa stáva, obrátilo sa preňho na väčšie
dobro, pretože mal k dispozícii veľa času aprečítal všetky
listy sv. Pavla, z tohto páter Pio získal najvyššie dobro a založil na sv. Pavlovi
svoju spiritualitu. Znamená to silne kristocentrickú spiritualitu a obrovskú túžbu
ohlasovať Krista všetkým skrze telo, pretože sv. Pavol sa vyjadril: zostávam
v tele, aby som ohlasoval Ježiša Krista, ale chcel by som byť od neho oslobodený.
Tak, ako to chcel páter Pio, ktorý túžil byť oslobodený od stigmatizovaného
tela. Stručná odpoveď je takáto: medzi apoštolom národov a týmto novým
apoštolom existuje nesmierne silný, exegeticky a teologicky preukázateľný vzťah.“
V San Giovanni Rotondo dnes pri príležitosti liturgickej
spomienky na pátra Pia z Pietrelciny predsedal svätej omši vatikánsky štátny sekretár
kardinál Tarcisio Bertone. Pri tejto príležitosti oznámil, že pápež Benedikt XVI.
sa chystá v roku 2009 navštíviť toto miesto, aby vzdal úctu telesným pozostatkom svätca.
Presný termín zatiaľ nie je známy. –dj-