Španielsky Madrid
hostil minulý týždeň účastníkov medzinárodnej konferencie o medzináboženskom dialógu
s moslimskými, židovskými a kresťanskými predstaviteľmi a svojho zástupcu mala na
konferencii aj Svätá Stolica. Nielen o konferencii, ale aj o dialógu medzi náboženstvami
budeme hovoriť v nasledujúcich minútach.
Konferencia v Madride
Tohtoročná
konferencia bola zaujímavá tým, že ju organizoval kráľ Saudskej Arábie Abdalláh a jej
hlavným cieľom bolo ukázať novú tvár islamu. Takého, ktorý je otvorenejší a tolerantnejší
k ostatným náboženstvám. V mene Svätého Otca sa na nej zúčastnil predseda Pápežskej
rady pre dialóg s náboženstvami kardinál Jean-Louis Tauran, ktorý túto udalosť vyzdvihol
najmä preto, že vyšla z iniciatívy Saudskej Arábie a mala ambíciu „spojiť“ tri náboženstvá
– pri nadviazaní židovsko – kresťansko – moslimského dialógu, čo podľa slov kardinála
Taurana zdôrazňoval aj pápež Benedikt XVI., najmä s ohľadom na súčasný sekularizovaný
svet. V rozhovore pre Vatikánsky rozhlas kardinál Tauran povedal: „Čo
sa týka účasti Katolíckej cirkvi, bol pozvaný aj pápež Benedikt XVI. a preto
som tu v jeho mene. Privítali sme toto pozvanie pozitívne, túto iniciatív, ktorá
spája – a toto je veľmi dôležité – tri náboženstvá. Nie je to islamsko – kresťanský
dialóg, ale je to židovsko – kresťansko – moslimský dialóg. Toto je to, čo stále zdôrazňoval
aj pápež Benedikt XVI.: potrebu trojitého dialógu. V tomto sekularizovanom
svete je veľmi pekné a potrebné, aby kresťania, moslimovia a židia boli svedkami tejto
transcendentnej dimenzie ľudskej bytosti a jej vzťahu s Bohom. Potom môžeme spolupracovať
napríklad na všetkom, čo sa týka zasvätenia života a morálneho formovania mladých.
Môžeme sa teda spoločne podeliť o celý dialóg lásky: pomáhať chudobným a núdznym či
emigrantom v prípade akýchkoľvek prírodných katastrof“ – dodal kardinál Tauran.
Vo svojom záverečnom príhovore potom okrem iného dodal: „Od úplného začiatku
tohto stretnutia sa kráľ Abdalláh zameral v zacielení tejto konferencie na dialóg
s odvážnym príhovorom keď povedal: „Ak chceme, aby malo toto historické stretnutie
úspech, musíme sa zamerať na to, čo nás spája, na hlbokú vieru v Boha, vznešené princípy
a ušľachtilé morálne hodnoty, ktoré tvoria základ náboženstva.Počas týchto
dní sa ukázalo, že je možné sa stretnúť, pozrieť jeden na druhého, rešpektovať naše
náboženstvá, či učiť sa viesť spoločné kroky k dialógu“.
Kráľ
Saudskej Arábie a Svätý Otec
Kráľa Saudskej Arábie Abdalljáha Bin Abdulazziza
Al Sauda prijal v novembri na osobnej audiencii aj Svätý Otec. Ako uviedlo tlačové
komuniké Svätej stolice, rozhovory sa niesli v srdečnej atmosfére a umožnili dotknúť
sa tém, ktoré ležali obom stranám na srdci. Zvlášť sa sústredili na medzikultúrny
a medzináboženský dialóg a spoluprácu medzi kresťanmi, moslimami a židmi za účelom
podpory pokoja, spravodlivosti a duchovných a morálnych hodnôt, špeciálne v oblasti
podpory rodiny. Spomenuli tiež pozitívnu a prínosnú prítomnosť kresťanov v krajine.
Obe strany si vymenili názory na situáciu na Blízkom východe a hovorili o potrebe
nájsť spravodlivé riešenie konfliktov, ktoré zmietajú regiónom, zvlášť v izraelsko-palestínskej
oblasti. Prvá výzva podobného druhu prišla v marci tohto roku. Médiami preletela
správa o tom, že saudskoarabský kráľ Abdalláh vyzval na dialóg medzi monoteistickými
náboženstvami. Išlo tak v podstate o prvú takúto výzvu z krajiny, v ktorej je zakázané
praktizovať inú vieru ako moslimskú. Abdalláh povedal, že najvyšší duchovní v krajine
sa zhodli na tom, že môže šíriť takúto myšlienku. Výzva Abdalláha prišla v období
náboženského napätia v súvislosti so šírením karikatúr proroka Mohameda v dánskych
médiách, čo moslimovia pokladali za urážku. Po ich zverejnení nasledovali veľké protesty
v moslimských krajinách.
Dialóg medzi náboženstvami
Projekt
dialógu medzi stúpencami troch monoteistických náboženstiev predstavil kráľ Abdalláh
v júni minulého roka. Zahájil tak totiž trojdňové stretnutie moslimských učencov z
celého sveta. Monarcha je kustódom najvýznamnejších svätýň islamu. Saudskoarabský
kráľ zdôraznil, že dialóg medzi moslimami, kresťanmi a židmi, ktorý zahájil okrem
iného aj svojou návštevou u hlavy Katolíckej cirkvi má pomôcť objasniť zásady, ktorými
sa riadi islam. Kráľ vtedy povedal: “Zhromaždili sme sa tu preto, aby
sme povedali svetu, že sme hlasom spravodlivosti a tiež ľudských a morálnych hodnôt.
Sme hlasom koexistencie a dialógu” – povedal to asi 500 moslimským učencom,
ktorí sa zišli v Meke. Kráľ zaradil medzi nepriateľov moslimského sveta aj islamských
extrémistov. Podľa neho totiž škodia vlastnému náboženstvu: “Islam
definoval dialóg ako cestu založenú na spoločných hodnotách troch monoteistických
náboženstiev, ktoré odmietajú zradu, zločin a terorizmus” – dodal
kráľ Abdalláh.
Dialóg medzi náboženstvami a slová Benedikta
XVI.
A vráťme sa ešte na chvíľu o rok späť: v októbri minulého roku
bol pápež Benedikt XVI. na jednodňovej pastoračnej návšteve Neapola. V rámci nej sa
stretol s vyše 300 náboženskými predstaviteľmi, ktorí prišli na medzinárodné medzináboženské
stretnutie, ktoré usporiadala Komunita sv. Egídia na tému „Za svet bez násilia – náboženstvá
a kultúry v dialógu“. Svätý Otec vtedy povedal: „Kiežby aj toto dôležité kultúrne
a náboženské podujatie prispelo k upevneniu pokoja vo svete.“ Medzi zúčastnenými
boli napríklad pravoslávny patriarcha Bartolomej I., anglikánsky arcibiskup Canterbury
Rowan Williams či izraelský židovský rabín Yona Metzger. Vo svojom posolstve poukázal
Svätý Otec prítomným na to, že sme všetci povolaní pracovať pre pokoj a podporovať
zmierenie medzi ľuďmi. Zdôraznil, že Katolícka cirkev má v úmysle „pokračovať na
ceste dialógu v záujme podpory porozumenia medzi rôznymi kultúrami, tradíciami a vierovyznaniami“.
V tejto súvislosti sa vrátil do roku 1986, keď jeho predchodca Ján Pavol II. pozval
náboženských lídrov do Assisi, aby sa spoločne modlili za pokoj. Poukázal na to, že
toto úsilie o všeobecné blaho by malo byť vlastné celému ľudstvu, bez ohľadu na náboženskú
príslušnosť.
„Zo srdca túžim po tom, aby sa tento duch stále viac prehlboval
a šíril, zvlášť na miestach, kde je najväčšie napätie, kde je popieraná
sloboda a úcta voči blížnemu a kde muži a ženy trpia následkami intolerancie
a nedorozumení. Drahí priatelia, nech sú tieto dni práce a modlitby plodné
pre všetkých. Vznášam modlitbu k večnému Bohu, aby hojne obdaril každého z účastníkov
stretnutia svojím požehnaním, svojou múdrosťou a láskou. On oslobodzuje srdce človeka
od každej nenávisti a každého koreňa násilia a robí nás všetkých nástrojmi civilizácie
lásky.“ Benedikt XVI. zdôraznil, že náboženstvo nikdy nesmie „byť
hnacím motorom nenávisti a že nikdy v mene Boha nemôžeme ospravedlniť zlo a násilie“.
Závery konferencie v Madride
A pozrime sa v závere
ešte raz na spomínané medzinárodné stretnutie v Madride, ktoré vzniklo z iniciatívy
kráľa Saudskej Arábie. Prítomní účastníci sa zhodli na tom, že medzi predstaviteľmi
náboženstiev a popredných kultúr s prihliadnutím na vzájomné hodnoty je dialóg najlepšou
cestou vzájomného porozumenia a spolupráce v ľudských vzťahoch a v pokojnom spolužití
medzi národmi. Účastníci tiež podpísali vyhlásenie o základných princípoch, medzi
ktorými je napríklad aj to, že jednota ľudstva je neporušiteľná – pričom nezáleží
na farbe pleti, na etniku či kultúre. Ďalej vyzdvihli vzájomné rešpektovanie náboženstiev,
terorizmus označili za všeobecný fenomén, na zdolanie ktorého je potrebné zjednotiť
medzinárodné úsilie zodpovednou a správnou cestou, ako aj na tom, že v dnešnom svete
je potrebné šíriť kultúru tolerancie a porozumenia formou vzájomného dialógu. –sg-