Dokumentárny film o katolíckych kňazoch, ktorí pracovali v Rusku počas komunizmu
Taliansko:Talianska štátna televízia, kanál RAI 3,bude dnes vysielať dokumentárny
film o dejinách pápežského kolégia Russicum. Kolégium bolo založené v roku 1929 a jeho
prvým rektorom bol slovenský jezuita, páter Vendelín Javorka. K jeho prvoradým cieľom
patrila príprava kňazov na misie do bývalého Sovietskeho zväzu, ktorým v prvých desaťročiach
minulého storočia sa preháňala búrka tvrdého a krutého prenasledovania Katolíckej
cirkvi zo strany komunistického diktátora Stalina.
Katolícki misionári, väčšinou
jezuiti, mali pracovať tajne a mali nahradiť uväznených a povraždených ruských katolíckych
kňazov. Všetci boli odhalení a strávili dlhé roky v gulagoch, medzi nimi aj taliansky
jezuita Pietro Leone a už spomínaný páter Vendelín Javorka. Autorom dokumentárneho
filmu o dejinách Russica s názvom: „La storiasiamo noi“ – v preklade: „Dejiny, to
sme my“ – je Giovanni Minoli. K rekonštrukcii mu pomohli materiály, ktoré získal z otvorených
tajných archívov KGB, ktoré konzultoval s historikmi.
Život Katolíckej cirkvi
v Ruskunebol nikdy ľahký. V roku 1905 Ruskýcár vydal edikt o náboženskej tolerancii,
znášanlivosti. V roku 1914 na území Ruska slúžilo pre náboženský kult 1491 kostolov,
v ktorých duchovnú službu asi piatim miliónom veriacich poskytovalo2 194 kňazov. Toto
sú overené historické údaje, ktoré vyvracajú tvrdenia Ruskej pravoslávnej cirkvi o neprítomnosti
Katolíckej cirkvi v krajine v minulosti a falošnom obviňovaní z prozelytizmu. Veľká
októbrová boľševická revolúcia však prítomnosť katolíkov na ruskom území takmer úplne
vymazala. 70 rokov komunistickej diktatúry tiež urobilo svoje,a tak Katolícka cirkev
musela žiť a pracovať tajne.
Marco Tosatti, v dnešnom vydaní talianskeho denníka
La Stampa, uvádza, že z archívnych dokumentov vyplýva, že pápežské kolégiumRussicumako
aj jeho študenti, čo sa pripravovali na prácu v Rusku,boli pod dozorom ruskej tajnej
bezpečnosti. Tá malazoznam všetkých študentov, ich životopisy, ich cesty, ich plány,
a to vďaka istému spolupracovníkovi z knižnice vatikánskej Kongregácie pre východné
cirkvi, ktorý bol lotyšskej národnosti. Alexander Kurtna, tak sa volal, však spolupracoval
aj s nacistami, ktorího v roku 1942 aj zatkli. Po oslobodení Ríma však záhadne zmizol
a nakoniec skončil bez návratu v sibírskom gulagu.
Z archívov KGB vyplýva,
že z 30 študentov Russica, ktorí potom odišli pracovať do Ruska, bol medzi nimi aj
Ján Kellner z Levoče, 7 sa dostalo do pracovných táborov, dvaja boli zastrelení, dvaja
zomreli. O osudoch ostatných,ktorí boli rozličnej národnosti – boli medzi nimi Poliaci,
Ukrajinci, Bielorusi, Slováci, Francúzi, Američania a iní -sa s istotou vie len o pátrovi
Javorkovi, už spomínanom talianskom jezuitovi, Pietrovi Leonema americkom jezuitovi
Walterovi Čižekovi.