Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:
Vatikánsky rozhlas

Hlavná stránka / Cirkev

Dokumentárny film o katolíckych kňazoch, ktorí pracovali v Rusku počas komunizmu


Taliansko:Talianska štátna televízia, kanál RAI 3,bude dnes vysielať dokumentárny film o dejinách pápežského kolégia Russicum. Kolégium bolo založené v roku 1929 a jeho prvým rektorom bol slovenský jezuita, páter Vendelín Javorka. K jeho prvoradým cieľom patrila príprava kňazov na misie do bývalého Sovietskeho zväzu, ktorým v prvých desaťročiach minulého storočia sa preháňala búrka tvrdého a krutého prenasledovania Katolíckej cirkvi zo strany komunistického diktátora Stalina.

Katolícki misionári, väčšinou jezuiti, mali pracovať tajne a mali nahradiť uväznených a povraždených ruských katolíckych kňazov. Všetci boli odhalení a strávili dlhé roky v gulagoch, medzi nimi aj taliansky jezuita Pietro Leone a už spomínaný páter Vendelín Javorka. Autorom dokumentárneho filmu o dejinách Russica s názvom: „La storiasiamo noi“ – v preklade: „Dejiny, to sme my“ – je Giovanni Minoli. K rekonštrukcii mu pomohli materiály, ktoré získal z otvorených tajných archívov KGB, ktoré konzultoval s historikmi.

Život Katolíckej cirkvi v Ruskunebol nikdy ľahký. V roku 1905 Ruskýcár vydal edikt o náboženskej tolerancii, znášanlivosti. V roku 1914 na území Ruska slúžilo pre náboženský kult 1491 kostolov, v ktorých duchovnú službu asi piatim miliónom veriacich poskytovalo2 194 kňazov. Toto sú overené historické údaje, ktoré vyvracajú tvrdenia Ruskej pravoslávnej cirkvi o neprítomnosti Katolíckej cirkvi v krajine v minulosti a falošnom obviňovaní z prozelytizmu. Veľká októbrová boľševická revolúcia však prítomnosť katolíkov na ruskom území takmer úplne vymazala. 70 rokov komunistickej diktatúry tiež urobilo svoje,a tak Katolícka cirkev musela žiť a pracovať tajne.

Marco Tosatti, v dnešnom vydaní talianskeho denníka La Stampa, uvádza, že z archívnych dokumentov vyplýva, že pápežské kolégiumRussicumako aj jeho študenti, čo sa pripravovali na prácu v Rusku,boli pod dozorom ruskej tajnej bezpečnosti. Tá malazoznam všetkých študentov, ich životopisy, ich cesty, ich plány, a to vďaka istému spolupracovníkovi z knižnice vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi, ktorý bol lotyšskej národnosti. Alexander Kurtna, tak sa volal, však spolupracoval aj s nacistami, ktorího v roku 1942 aj zatkli. Po oslobodení Ríma však záhadne zmizol a nakoniec skončil bez návratu v sibírskom gulagu.

Z archívov KGB vyplýva, že z 30 študentov Russica, ktorí potom odišli pracovať do Ruska, bol medzi nimi aj Ján Kellner z Levoče, 7 sa dostalo do pracovných táborov, dvaja boli zastrelení, dvaja zomreli. O osudoch ostatných,ktorí boli rozličnej národnosti – boli medzi nimi Poliaci, Ukrajinci, Bielorusi, Slováci, Francúzi, Američania a iní -sa s istotou vie len o pátrovi Javorkovi,  už spomínanom talianskom jezuitovi, Pietrovi Leonema americkom jezuitovi Walterovi Čižekovi.