Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Rubriky \ Spiritualita

Peter Dufka SJ: Duchovné rozlišovanie v Novom Zákone

Ilustračná snímka - RV

08/04/2018 20:22

Duchovne rozlišovanie v Novom Zákone je podmienené čistým srdcom, dosahuje sa cvičením, ale je súčasne darom a charizmou. Rozlišovanie vedie človeka na hlbinu, učí ho vnímať znamenia časov, rozumieť Božiemu slovu a vnímať Božiu prítomnosť v eucharistii. 

Milí priatelia, v našej pravidelnej rubrike sa venujeme duchovnému rozlišovaniu. V  minulom vysielaní sme sa zaoberali témou duchovného rozlišovania v Starom Zákone a u prorokov. Dnes by sme chceli venovať pozornosť otázke, ako sa tento fenomén objavuje v Novom Zákone.

Skúsme si preto všimnúť niekoľko charakteristík duchovného rozlišovania, ktoré vychádzajú z novozákonných textov. 

1. Rozlišovanie je podmienené čistým srdcom.

„Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V rukách ma vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni” (Mt 3, 11 - 12).

To sú slová Jána Krstiteľa a súvisia s príchodom Ježiša Krista. Nie náhodou zdôrazňujú v rukách má vejačku, vyčistí si humno”. Čisté vnútro, vyčistené od hriechov a zlých myšlienok, je podla Svätého Písma podmienkou správneho   rozlišovania.

2. Rozlišovanie je svetlo, vďaka ktorému človek vidí.

„Lampou tela je oko. Ak bude tvoje oko čisté, bude celé tvoje telo vo svetle. Ale ak sa tvoje oko zakalí, bude tvoje telo vo tme. A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká bude potom tma sama?!” (Mt 6, 22 - 23)

V tomto zmysle sa rozlišovanie chápe ako moc prítomnosti Božej. Podľa duchovných autorov je človek neschopný duchovného rozlišovania sám od seba. Znamenia, ako boli uzdravenie chorých, vyháňanie démonov, zázraky, to všetko boli pre posadnutých zlým duchom skutočnosti, ktoré konštatovali, ale neboli schopní cez ne vnímať prítomnosť Božieho ducha.

3. Duchovné rozlišovanie sa dosahuje cvičením.

„Pevný pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo majú návykom vycvičené zmysly na rozlišovanie dobra od zla“ (Hebr 5, 11 - 15). Niektorí duchovní autori opierajúc sa o tento text sú presvedčení o tom, že duchovné rozlišovanie sa dá do istej miery vycvičiť podobne ako hudobný sluch alebo sústredené čítanie. O cvičení fyzických zmyslov nepochybujeme, veď hudobné i výtvarné umenie je na ňom postavené. Toto sa bez istej praxe či cvičenia nezaobíde.

I oblasť duchovného rozlišovania si  vyžaduje cvičenia a návyky. Takéto cvičenia do značnej miery pripomínajú fyzické cvičenia a majú obyčajne dve fázy. Prvá z nich je úsilie, disciplína a neustála prax, zatiaľ čo druhou fázou je trvalý  stav duše, ktorý je akýmsi zvykom, trvalým návykom, ktorý nazývame i akousi železnou košeľou.   

4. Duchovné rozlišovanie je charizma.

V Novom Zákone je  rozlišovanie  chápané ako charizma, dar Ducha Svätého.

„Jeden dostáva skrze Ducha slovo múdrosti, iný podľa toho istého Ducha slovo poznania, iný vieru v tom istom Duchu a iný v tom istom Duchu dar uzdravovať, iný schopnosť robiť zázraky, iný prorokovať, iný rozlišovať duchov“ (1 Kor 12, 8 - 10). Z tohto textu jasne vyplýva, že duchovné rozlišovanie je dar Ducha. Do istej miery sa síce dá dosiahnuť cvičením, ako sme práve uviedli, ale v podstatnej miere ide o dar, ktorého darcom je samotný Boh.

5. Rozlišovanie v podobenstvách.

„Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošlapali” (Mt 5, 13).  Prečo toto a iné podobenstvá sú len pre niektorých, a nie pre všetkých? „Vám je dané poznať tajomstvá ...ale im nie je dané” (Mt 13, 11).

Prečo je to tak? Tým, ktorým je dané rozumieť podobenstvám, spoznajú ich prostredníctvom seba samých, spoznajú, čo sa im chce týmto podobenstvom povedať a usilujú sa dať tento poznatok ho na prvé miesto. Postupne začnú prinášať ovocie. Čoraz menej je v nich prítomný egoizmus a plnenie svojej vlastnej vôle.

6. Rozlišovanie vedie na hlbinu. 

„A za koho ma pokladáte vy? - opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: Ty si mesiáš, Syn živého Boha” (Mt 16, 15). Tu však rozhovor s apoštolom Petrom nekončí, ale vzápätí sa rozvinie v ešte hlbšie rozlišovanie.

„Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“” Podľa duchovných autorov tu ide o hlbšie poznávanie prostredníctvom rozlišovania. Tieto lekcie a rozlišovania vedú Petra na hlbinu. K hlbšiemu poznaniu pravdy o Ježišovi Kristovi, o Bohu je potrebné neustále rozlišovanie podobne, ako je to s duchovným povolaním. Proces hlbšieho rozlišovania sa nikdy nekončí a často má podobu hľadania vlastnej identity, hľadania povolania v povolaní.

7. Rozlišovanie súvisí so schopnosťou vnímať znamenia.

„Keď sa zvečerí, hovorievate: „Bude pekne, lebo sa červenie nebo“ a ráno: „Nebo je zachmúrené a červené, dnes bude búrka.“ Vzhľad oblohy viete posúdiť, a znamenia časov neviete?!“  (Mt 16, 2 - 3)  

Človek vzhľad oblohy vníma zrakom. Zrakový vnem dáva do súvislosti so skúsenosťami a pomerne jednoducho príde k záveru. Na čítanie zo znamení časov však samotný fyzický zrak a skúsenosti  nestačia.  Tu si treba osvojiť akúsi vnútornú  citlivosť vnemov. Naučiť sa vnímať za udalosťami dňa čosi viac ako len náhodu, vnímať za sériou udalostí logiku Božej prozreteľnosti, znamená naučiť sa vidieť očami viery.

8. Kritériom rozlišovania je Božie slovo.

„Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč: preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca“ (Hebr 4, 12).   Poznať čo najlepšie Sväté Písmo, dokonca poznať ho naspamäť vždy znamenalo mať k dispozícii istý zásobník duchovného rozlišovania, obranných prostriedkov, ktorými sa pomerne ľahko darilo odrážať pokušenia. Keď príde nejaké pokušenie, dotyčný ho odrazí jedným z citátov Svätého Písma, ktorý si zapamätal a ktorý je zameraný proti aktuálnemu pokúšaniu. Často opakované slová Svätého Písma pomáhajú vniesť do vedomia človeka kritériá a normy kresťanského života.

9. Rozoznanie (rozlišovanie) Božej prítomnosti v eucharistii.

„Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú“ (1 Kor 11, 28 - 30).  Prijímanie bez tohto „skúmania seba samého“ nezostane len bez účinku, ale spôsobí odsúdenie.  Toto je výzva k sebaanalýze, k sebakontrole. Niektorí autori v tejto súvislosti poznamenávajú, že i modlitba Otče náš môže byť poznačená negatívnym ovocím. Ak sa niekto modlí modlitbu Otče náš, a nepočína si ako syn, podľa duchovných autorov takáto modlitba nielen že nepomôže, ale tiež môže spôsobiť odsúdenie.

Milí priatelia, duchovne rozlišovanie v Novom Zákone je podmienené čistým srdcom, dosahuje sa cvičením, ale je súčasne darom a charizmou. Rozlišovanie vedie človeka na hlbinu, učí ho vnímať znamenia časov, rozumieť Božiemu slovu a vnímať Božiu prítomnosť v eucharistii.    

08/04/2018 20:22