Ranná homília: Na prekonanie životných púští treba hľadieť na kríž

Vatikán 20. marca – V ťažkých chvíľach, keď máme smutné srdce alebo sme unavení cestou života, treba hľadieť na kríž a nie šomrať proti Bohu, lebo tak si otravujeme dušu. O tomto dnes hovoril pápež František v homílii pri svätej omši v Dome sv. Marty.

Svätý Otec v nej vychádzal z prvého liturgického čítania z Knihy Numeri (21,4-9), ktoré rozpráva o reptaní chabnúceho izraelského ľudu na púšti a o následnom útoku hadov. Ľud mal hlad, na čo Boh odpovedal zoslaním manny a prepelíc, mal smäd, a Boh im dal vodu. Avšak, keď už boli Izraeliti neďaleko zasľúbenej zeme, prejavili pochybovačnosť, lebo prieskumníci, ktorých tam Mojžiš vyslal, priniesli správy o tom, že zem je síce bohatá na ovocie a zver, avšak obýva ju vysoký a mocný ľud, ktorý je dobre vyzbrojený. Mali strach z toho, že ich pozabíjajú. A tak vyslovovali dôvody, prečo je nebezpečné tam ísť. „Hľadeli na vlastnú silu a zabudli na moc Pána, ktorý ich vyslobodil z otroctva trvajúceho 400 rokov,“ vysvetlil pápež.

V podstate „ľud nevedel znášať cestu“ – tak, ako keď ľudia začnú „život nasledovania Pána, aby boli blízko pri Pánovi“, no v istom momente sa im zdá, že skúšky ich prevyšujú. Je to ten čas života, keď si hovoríme: „A dosť! Zastavím sa a vrátim sa späť“. A s clivotou myslíme na minulosť: „koľko mäsa, koľko cibule, koľko dobrých vecí sme tam jedávali“. Pápež však pozýva hľadieť na zaujatosť tejto takzvanej „chorej pamäte“, tejto zdeformovanej nostalgie, pretože to v skutočnosti bola hostina otroctva, keď boli ešte otrokmi v Egypte.

„Toto sú ilúzie, ktoré prináša diabol. Dáva ti vidieť peknú stránku veci, ktorú si zanechal, od ktorej si sa odvrátil, a to vo chvíli bezútešnosti na ceste, keď si ešte nedošiel k Pánovmu prísľubu. Cesta Pôstnym obdobím je tak trochu taká. Áno, môžeme tak zmýšľať. Alebo môžeme brať život ako čas Pôstu: vždy sú tu skúšky a útechy od Pána, je tu manna, je tu voda, je tu vtáctvo, ktoré nám dáva potravu... no, tamto jedlo bolo oveľa lepšie. Nezabudni však, že si ho jedol za stolom otroctva!“

Ako zdôraznil pápež František, táto skúsenosť sa prihodí nám všetkým vtedy, keď chceme nasledovať Pána, no sme už unavení. Najhoršie je však to, že ľud reptal proti Bohu a „ohovárať Boha znamená otráviť si dušu“. Možno si niekto myslí, že Boh mu nepomáha, alebo že je tu priveľa skúšok. Pociťuje „depresívne či otrávené srdce“. No tie hady, o ktorých hovorí dnešné prvé čítanie, sú práve „symbolom otrávenia“, chýbajúcej vytrvalosti pri nasledovaní Pánovej cesty.

Mojžiš teda na Pánovu výzvu vyrobí medeného hada a umiestni ho na tyč. Tento had, ktorý uzdravoval všetkých, čo boli napadnutí hadmi preto, že reptali proti Bohu, „bol prorocký: bola to postava Krista na kríži“, povedal pápež.

„Tu je kľúč k našej spáse, kľúč k našej trpezlivosti na ceste životom, kľúč na prekonanie našich púští: hľadieť na kríž. Hľadieť na ukrižovaného Krista. „A čo mám urobiť, otče?“ – „Hľaď na neho. Hľaď na rany. Vstúp do tých rán“. Pre tie rany sme boli uzdravení. Cítiš sa otrávený, smutný, cítiš, že tvoj život nenapreduje, je plný ťažkostí a aj choroby? Hľaď na neho.“

Svätý Otec teda v takýchto momentoch pozýva hľadieť na „nepekný kríž, čiže na ten skutočný kríž“, lebo ako povedal, umelci urobili kríže peknými, umeleckými, niektoré sú dokonca zo zlata a vzácnych kameňov. Toto však „nie je vždy svetskosťou“, lebo to znamená „slávu kríža, slávu Zmŕtvychvstania“. „Keď sa však ty cítiš podobne, hľaď na kríž ešte pred jeho slávou“, uviedol pápež.

Svätý Otec sa v mysli vrátil do čias detstva, keď chodil so starou mamou na Veľký piatok na sviečkovú procesiu vo farnosti, kde bol nesený ležiaci mŕtvy Kristus z mramoru v životnej veľkosti. A keď prechádzal okolo, stará mama nám kázala pokľaknúť, spomína Petrov nástupca. Vravela: „Dobre sa naňho pozri. Zajtra však vstane z mŕtvych!“ V tých časoch, ešte pred liturgickou reformou Pia XII., sa Vzkriesenie slávilo v sobotu ráno a nie v nedeľu. A tak stará mama v sobotu ráno, keď bolo počuť zvony zmŕtvychvstania, kázala nám umyť si oči vodou, aby sme videli Kristovu slávu, zaspomínal si Svätý Otec a dodal:

„Naučte vaše deti hľadieť na kríž a na Kristovu slávu. My v našich temných chvíľkach, v ťažkých momentoch, tak trochu otrávení z toho, že sme v srdci vyjadrili proti Bohu nejaké to sklamanie, hľaďme na rany. Kristus pozdvihnutý ako ten had – lebo on sa stal hadom, celkom sa zriekol seba samého, aby zvíťazil nad zákerným hadom. Nech nás dnes Božie slovo naučí tejto ceste: hľadieť na kríž. Predovšetkým vo chvíli, keď ako Boží ľud pociťujeme únavu na ceste životom.“ -zk-