2018-03-18 12:53:00

Samuel Jackanič SJ: Liturgia vopred posvätených darov


Liturgia vopred posvätených darov právom predstavuje pre mnohých veriacich gréckokatolíkov prvú asociáciu s obdobím Veľkého pôstu. Bez obáv môžeme povedať, že táto typicky pôstna bohoslužba stojí nepochybne v centre bohoslužobného života našej Cirkvi v pôstnom období a predstavuje azda jeho najvýraznejší a najtypickejší prvok. Jej podstata je ukrytá už v samotnom názve „Liturgia vopred posvätených darov“. Ten ju odlišuje od liturgií sv. Jána Zlatoústeho a sv. Bazila Veľkého, počas ktorých sa koná prinášanie a obetovanie darov premieňaných na Kristovo telo a krv, Eucharistiu. Počas Liturgie vopred posvätených darov sú naopak veriacim vzhľadom na aliturgický charakter pôstnych dní ponúkané Sväté dary vopred premenené na liturgiách slávených v predošlú nedeľu. 

Dalo by sa teda povedať, že táto bohoslužba, ktorá sa v našich chrámoch slávi v stredu a v piatok Syropôstneho týždňa, v stredy a v piatky Veľkého pôstu a v pondelok, utorok a v stredu Veľkého a svätého týždňa, nie je „liturgiou“ v zmysle Liturgií sv. Jána Zlatoústeho a sv. Bazila Veľkého. Skôr než liturgiu predstavuje zvláštny a krásny obrad sv. prijímania pre veriacich v období Veľkého pôstu.

Korene tejto pôstnej bohoslužby siahajú do prvých storočí kresťanstva. V prvotnej Cirkvi pristupovali veriaci kresťania k prijatiu Eucharistie pri každej liturgii. Vzhľadom na to, že eucharistické slávenia sa nekonali každý deň a veriaci mali túžbu prijímať Krista čo najčastejšie, hoc aj súkromne, prechovávali premenené Sväté dary z nedeľnej liturgie. O tejto praxi prvotnej Cirkvi svedčia napríklad Tertulián či sv. Cyprián. Svätý Bazil Veľký vo svojich dielach naopak spomína pustovníkov z egyptskej púšte, ktorí u seba prechovávali Eucharistiu kvôli tomu, že medzi sebou často nemali kňazov.

Vzhľadom na to, že starobylá prax Cirkvi, potvrdená viacerými koncilmi, počas Svätej štyridsiatnice s výnimkou sobôt a nedieľ zakazuje sláviť Eucharistiu, ktorej paschálny charakter by bol nezlučiteľný s pôstnymi dňami, určenými pokániu, ponúkla jestvujúca prax prijímania mimo liturgie veriacim možnosť prijímať Eucharistiu častejšie než len v soboty a nedele.

V 3. a 4. storočí mali veriaci počas Veľkého pôstu vo zvyku prijímať Eucharistiu okrem soboty a nedele v stredu a v piatok večer. V časoch prvotnej Cirkvi boli streda a piatok spojené s prísnou pôstnou disciplínou, ktorá znamenala úplnú zdržanlivosť od jedla až do západu slnka. Práve z tohto dôvodu sa v stredy a piatky Pôstu Sväté dary prijímali až po západe slnka a spojenie tejto bohoslužby s Večierňou malo súvis s celodenným pôstom, ktorý bol prípravou na prijatie Pána v Eucharistii.

Liturgia vopred posvätených darov v podobe, v akej ju poznáme a slávime dnes, je teda spojením večernej bohoslužby – Večierne s rozdávaním vopred premenenej Eucharistie. Pre zaujímavosť môžeme podotknúť, že takisto pre západný latinský obrad nie je táto forma modlitby ani dnes neznáma a že podobná bohoslužba sa v rímskokatolíckych kostoloch slávi na Veľký piatok.

Liturgia vopred posvätených darov, ako ju poznáme a slávime dnes v gréckokatolíckych či pravoslávnych chrámoch, sa začína rovnako ako Večiereň pri zatvorených cárskych dverách ikonostasu zvolaním „Požehnané kráľovstvo...“, po ktorom nasleduje modlitba „Poďte, pokloňme sa...“. Počas spevu 103. žalmu, oslavujúceho Božie stvorenie, sa kňaz potichu modlí predpísané modlitby a po žalme nasleduje Veľká ekténia. Po nej sa v chráme recitujú žalmy 18. katizmy (Ž 119 – 133), rozdelené na tri časti, tzv. antifóny, oddelené Malými ekténiami.

Dlhé čítanie žalmov má veriacich upokojiť a pomôcť im viac sa sústrediť na bohoslužbu. Počas spevu žalmov kňaz okiadza svätyňu a prenáša Eucharistiu z prestola na žertveník a následne naleje do čaše víno a vodu. Na tomto mieste musíme podotknúť, že víno sa do čaše nalieva z praktických dôvodov a nie je a ani nebude počas Liturgie vopred posvätených darov premenené na Kristovu krv. Pod oboma spôsobmi sa takto bude ľahšie podávať veriacim, ktorí nebudú musieť prijímať iba samotný suchý chlieb.

Po poslednej antifóne a Malej ekténii nasleduje klasický spev „Pane, ja volám k Tebe“ a menlivé časti z daného liturgického dňa. Pri poslednej stichire – verši sa potom otvoria cárske dvere a koná sa vchod s kadidlom tak, ako počas bežnej Večierne. Po speve starobylého spevu „Svetlo tiché“ a prokimene následne dostávajú priestor dve starozákonné čítania, ktoré majú katechetický charakter.

Po prvom čítaní z knihy Genezis a druhom prokimene nasleduje moment, ktorý by sme mohli nazvať aj prechodom od bežnej Večierne k samotnej bohoslužbe prijímania Eucharistie. Po odznení druhého prokimenu kňaz pred prestolom berie do rúk zažatú sviecu a kadidlo a žehná nimi smerom na východ, volajúc „Premúdrosť vnímajme“, po čom sa otočí smerom k ľudu a žehná ho slovami: „Svetlo Kristovo osvecuje všetkých.“ Ľud robí pri požehnaní sviecou veľkú metániu – poklonu. Svieca predstavuje pri tomto požehnaní Krista – svetlo sveta a kadidlo, symbol obety a modlitby, veriacim pripomína, že Ježiš priniesol na kríži Otcovi ako ľúbeznú obetu za naše hriechy seba samého.

Po požehnaní kňaz zatvára cárske dvere a nasleduje druhé čítanie z Knihy prísloví. Po ňom berie kňaz opäť do rúk kadidlo a pred prestolom začína spievať modlitbu žalmu: „Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta“. Ľud ju opakuje a kňaz alebo čtec postupne spievajú ďalšie verše žalmu a obchádzajú pri tom prestol. Po dospievaní všetkých veršov robia všetci prítomní v chráme spolu mlčky tri veľké poklony.

Nasleduje tzv. Vrúcna ekténia za katechumenov a spev „Nebeské mocnosti“, počas ktorého kňaz otvára cárske dvere, okiadza spredu prestol, odíde k žertveníku a vezmúc Sväté dary koná slávnostný vchod so sviecou a kadidlom, počas ktorého mlčky prenáša vopred posvätené dary na prestol. Po dospievaní a položení Svätých darov na oltár robia všetci opäť tri veľké poklony a cárske dvere ikonostasu sa zatvárajú. Potom nasledujú obvyklé ekténie, modlitba „Otče náš“ a po výzve „Pristúpte!“ kňaz rozdáva veriacim Eucharistiu. V záverečných ďakovných a oslavných modlitbách ďakujú veriaci Pánovi za milosť prijatia Eucharistie. Po nich nasleduje modlitba prepustenia.

Molové nápevy, trúchlivá a tajomná atmosféra i veľké poklony vyjadrujúce fakt, že človek musí do modlitby zapojiť okrem ducha i telo, vytvárajú počas nádhernej pôstnej Liturgie vopred posvätených darov priestor na precítenie vlastnej hriešnosti a tým najlepším spôsobom nás pripravujú na Sviatky Kristovej Paschy. Nielen Liturgia vopred posvätených darov, ale i celý Veľký pôst je pre veriaceho cestou prípravy na hlboké a osobné stretnutie s Kristom a jeho najhlbším zmyslom je skúsenosť prechodu zo smrti do života, od otroctva k slobode, od smútku k radosti. Túto skúsenosť nádherne vyjadruje i kánon Paschy, ktorý budeme spievať v našich chrámoch, slovami: „Včera som bol s tebou pochovaný, Kriste, dnes s tebou vstávam z mŕtvych“.

Kiež sú pre nás všetkých prebiehajúce týždne i radosť z toho, že v našich chrámoch na Slovensku môžeme v slobode sláviť počas Pôstu i nádhernú Liturgiu vopred posvätených darov, posilou na našej ceste a pomôžu nám v skúsenosti hlbokého osobného stretnutia s Pánom a prechodu zo smrti hriechu do života s ním a v ňom.

Pripravil Samuel Jackanič SJ, poslucháč teológie na Pápežskej univerzite Gregoriana v Ríme

AUDIO:








All the contents on this site are copyrighted ©.