Ranná homília pápeža Františka: Nebuďme zaparkovanými kresťanmi

Vatikán 12. marca – Skutočný kresťan sa nezastavuje pri prvej prijatej milosti, ale ide vždy vpred, lebo hľadá radosť plynúcu zo zotrvania s Pánom. Takto dnes hovoril pápež František počas svätej omše v Dome sv. Marty. Veriacich tiež v homílii pozval, aby „strážili vlastné túžby“ a aby sa takpovediac neuspokojili len „s predjedlom“.

«Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte». Takto v dnešnom úryvku z Evanjelia podľa Jána  (Jn 4,43-54) napomína Ježiš kráľovského úradníka, ktorý k nemu prichádza do Galiley, aby ho prosil o uzdravenie chorého syna. Ľudia vedeli o tom, že Ježiš už vykonal mnoho zázrakov. Zdá sa, že Ježiš stráca trpezlivosť, lebo to vyzerá, že u nich zaváži jedine zázrak. Pápež František to komentoval nasledovne:

„Kde je vaša viera? Vidieť zázrak, znamenie a povedať: „Ty máš moc, ty si Boh“, áno je to skutok viery, no veľmi maličký. Lebo je zrejmé, že tento človek má veľkú moc; tam sa viera začína, no musí napredovať. Kde je tvoja túžba po Bohu? Lebo viera je práve toto: mať túžbu nájsť Boha, stretnúť sa s ním, byť s ním, byť s ním šťastný...“

Ktorý zázrak vykonaný Pánom je však veľký? Ako uviedol pápež, vysvetľuje to prvé liturgické čítanie z Knihy proroka Izaiáša (65,17-21): «Hľa, ja tvorím nové nebo a novú zem, na predošlé sa nebude spomínať, ani na myseľ neprídu; tešiť sa budú a večne jasať nad tými, ktoré ja stvorím». Pán priťahuje našu túžbu po radosti z toho, že sme s ním:

„Keď Pán v našom živote prechádza a robí zázrak v každom z nás – a každý z nás vie, čo Pán vykonal v jeho živote – tam sa to všetko nekončí: je to pozvanie ísť vpred, pokračovať v kráčaní, „hľadať Božiu tvár“, ako hovorí žalm; hľadať túto radosť.“

Zázrak je teda iba začiatkom. Pápež si preto kladie otázku, čo si myslí Ježiš o mnohých kresťanoch, ktorí sa zastavujú pri prvej prijatej milosti, ktorí nekráčajú vpred, ale správajú sa ako niekto, kto sa v reštaurácii sýti predjedlom a potom odíde, neuvedomujúc si, že to najlepšie prichádza potom:

„Pretože existuje mnoho nehybných kresťanov, ktorí nekráčajú vpred. Kresťanov zahrabaných v piesku každodenných záležitostí – dobrí sú, dobrí, avšak nerastú, zostávajú maličkí. Kresťania odstavení na parkovisku: parkujú si tam. Kresťania uzavretí v klietke, ktorí nevedia lietať a ani sa im nesníva o tejto krásnej veci, ku ktorej nás Pán volá.“

Pápež František všetkých pozval položiť si nasledovnú otázku: „Aká je moja túžba? (...) Hľadám takto Pána? Alebo mám strach, som povrchný? (...) Akú veľkosť má moja túžba – chcem predjedlo či celú hostinu?“ Homíliu Svätý Otec ukončil výzvou: „chráňme si vlastnú túžbu, neusádzajme sa príliš, poďme o kúsok ďalej, riskujme. Skutočný kresťan riskuje, vychádza z bezpečia“. -zk-