Pápež František pri Anjel Pána: Pozor na pokušenie sebecky profitovať

Vatikán 4. marca – Na poludnie v Tretiu pôstnu nedeľu sa na Námestí sv. Petra zhromaždili veriaci na modlitbu Anjel Pána so Svätým Otcom. Pred ňou sa im prihovoril z okna Apoštolského paláca týmito slovami:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium, v Jánovej verzii, nám ponúka epizódu, v ktorej Ježiš vyháňa predavačov z Jeruzalemského chrámu (porov. Jn 2,13-25). Ježiš použil na vyhnanie bič upletený z povrázkov, poprevracal stoly a povedal: „Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ (v. 16). Toto Ježišovo rozhodné konanie, krátko pred slávením Veľkej noci, v ľuďoch vzbudilo veľký dojem, no u náboženských autorít a u všetkých tých, čo sa cítili byť ohrození pre svoje ekonomické záujmy to zdvihlo vlnu nepriateľstva. Ako si teda vyložiť Ježišovo konanie?

Istotne tu nešlo o žiadny násilný čin, nakoľko si ani nevyžiadal zásah tých, čo dohliadali na verejný poriadok: polície. To nie! Skôr bolo mienené ako konanie typické pre prorokov, ktorí často, v Božom mene, verejne pranierovali zneužívania a „prešľapy“ moci. Nastolená bola teda otázka autority. Židia sa totiž Ježiša pýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ (v. 18), inými slovami: akým právom môžeš toto robiť? Akoby ho žiadali, aby preukázal, že skutočne koná v Božom mene.

Pre výklad Ježišovho činu očistenia Božieho domu si jeho učeníci poslúžili biblickým textom Žalmu 69: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom“ (Jn 2,17); presne toto hovorí žalm: „Stravuje ma horlivosť za tvoj dom“. Tento žalm je volaním o pomoc v situácii veľkého nebezpečenstva z dôvodu nenávisti zo strany nepriateľov: túto situáciu Ježiš zažije počas svojho umučenia.

Horlivosť za Otca a jeho dom ho privedie až na kríž: jeho horlivosť je horlivosťou lásky, ktorá dáva za obetu samú seba, nie falošnou horlivosťou, ktorá sa domnieva, že môže Bohu slúžiť násilím. Preto „znamenie“, ktoré Ježiš dá ako potvrdenie svojej moci, je vlastne jeho smrť a zmŕtvychvstanie: „zborte tento chrám a za tri dni ho postavím“ (v. 19). Evanjelista k tomu poznamenáva: „Ale on hovoril o chráme svojho tela“ (v. 21). Veľkou nocou Ježiša teda začína nový kult, v novom chráme, kult lásky, a tým novým chrámom je On sám.

Ježišov postoj, tak ako je zachytený v dnešnej evanjeliovej stati, nás vyzýva, aby sme nežili náš život zháňaním sa po výhodách a ziskoch, ale aby sme ho žili na slávu Boha, ktorý je láska. Máme si preto stále sprítomňovať Ježišove silné slová: „Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ (v. 16). Je veľmi škaredé, keď Cirkev skĺzne k takémuto postoju, že z Božieho domu robí tržnicu. Tieto slová nám pomáhajú odvrátiť nebezpečenstvo, aby sme ani z našich duší, ktoré sú Božím príbytkom, nerobili tržnicu tým, že by sme žili v neustálom vyhľadávaní zisku pre seba samých, namiesto štedrej a solidárnej lásky.

Toto Ježišovo ponaučenie je vždy aktuálne, nielen pre cirkevné spoločenstvá, ale aj pre jednotlivcov, občianske spoločenstvá a celú spoločnosť. Všetci sú totiž ohrození pokušením chcieť profitovať z dobrých a neraz nevyhnutných aktivít na vlastné uspokojovanie súkromných, ak nie priam až nelegálnych záujmov. Je to vážne nebezpečenstvo, najmä keď ide o manipulatívne využívanie samotných Božích vecí a kultu, ktorý si zasluhuje, prípadne služby človeku, ktorý je Božím obrazom. Preto Ježiš vtedy zvolil „rázny spôsob“, aby nás zburcoval pred týmto smrtonosným nebezpečenstvom.

Kiež nás Panna Mária podporuje v našom úsilí, aby sa pre nás pôstne obdobie stalo vhodnou príležitosťou na uznanie Boha ako jediného Pána nášho života tým, že z nášho srdca a z našich skutkov odstránime každú formu modlárstva.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-