Čítaj článok Čítaj menu

Sociálne siete:

RSS:

Vatikánsky rozhlas

Hlas Svätého Otca a Cirkvi v dialógu so svetom

Jazyk:

Vatikán \ Udalosti

List Kongregácie pre náuku viery Placuit Deo koriguje tendencie pelagiánstva a gnózy

List Kongregácie pre náuku viery „Placuit Deo“ o otázkach kresťanskej spásy - RV

01/03/2018 15:51

Vatikán 1. marca - Dnes bol vo Vatikáne publikovaný list Kongregácie pre náuku viery s názvom Placuit Deo, adresovaný biskupom Katolíckej cirkvi a týkajúci sa niektorých aspektov kresťanskej spásy. Zvlášť upozorňuje na dve novodobé formy starých heréz, známych ešte z dôb kresťanského staroveku, akými sú pelagianizmus a gnosticizmus. V Tlačovom stredisku Svätej stolice dokument predstavili prefekt Kongregácie pre náuku viery Mons. Luis Francisco Ladaria Ferrer SJ spolu so sekretárom menovanej kongregácie Mons. Giacomom Morandim.

Ako sa uvádza v úvode dokumentu Placuit Deo, „učenie o spáse v Kristovi si vyžaduje, aby sa stále nanovo prehlbovalo. S pohľadom upretým na Pána Ježiša, Cirkev sa obracia s materskou láskou na všetkých ľudí, ohlasujúc im celostný obraz zmluvy s Otcom, ktorý prostredníctvom Ducha Svätého chce «zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko» (Ef 1,10). Tento list chce ozrejmiť, v línii veľkej tradície viery a s osobitným poukazom na učenie pápeža Františka, niektoré aspekty kresťanskej spásy, ktoré môžu byť dnes náročné na pochopenie v dôsledku kultúrnych zmien poslednej doby.“

Na tlačovej konferencii arcibiskup Ladaria vysvetlil nadväznosť nového dokumentu na predchádzajúce vyhlásenie Kongregácie pre náuku viery O jedinečnosti a všeobecnom spásonosnom poslaní Ježiša Krista a Cirkvi, s názvom Dominus Iesus a s podpisom kardinála Josepha Ratzingera.

„Po vydaní Dominus Iesus v roku 2000 rôzni teológovia požiadali Kongregáciu pre náuku viery o prehĺbenie niektorých aspektov, ktoré už boli v tej deklarácii vyslovené, a navrhli vypracovanie nového dokumentu o kresťanskej spáse. V tomto ohľade, po dôkladnom preskúmaní tejto dôležitej otázky v spolupráci s konzultantmi Kongregácie dnes predstavujeme list Placuit Deo o niektorých aspektoch kresťanskej spásy.

Nový dokument, ktorý osobne schválil pápež František 16. februára 2018 a nesie podpis Mons. Ladariu Ferrera, zvlášť upozorňuje na novodobé tendencie pelagianizmu a gnosticizmu, heréz kresťanského staroveku. Prefekt Kongregácie pre náuku viery pri stretnutí s novinármi v tejto súvislosti poukázal na ťažkosti súčasného človeka ovplyvneného kultúrnymi premenami správne chápať v čom spočíva spása kresťana:

„Aké sú tieto kultúrne zmeny, ktoré spochybňujú kresťanskú vieru, ktorú ohlasoval Ježiš, jediný a všeobecný Spasiteľ? Svätý Otec František vo svojom riadnom magistériu často poukazuje na dve tendencie, ktoré sa v niektorých bodoch podobajú dvom starovekým herézam: pelagianizmu a gnosticizmu, i keď je veľký rozdiel medzi súčasným historickým kontextom sekularizácie a kontextom prvých kresťanských storočí.“

Mons. Ladaria upresnil, v čom sa tieto tendencie dnes prejavujú, citujúc z nového dokumentu Placuit Deo:

„Zvlášť «v našich časoch bujnie neopelagianizmus, v duchu ktorého jednotlivec ako radikálne autonómny tvrdí, že môže spasiť sám seba bez uznania skutočnosti, že je závislý vo svojom najhlbšom bytí od Boha a od iných. Spása sa takto zveruje do síl jednotlivca, alebo do čisto ľudských štruktúr, neschopných prijať novosť Ducha Svätého» (č. 2). Na druhej strane «určitý neognosticizmus predstavuje spásu čisto vnútornú, uzatvorenú v subjektivizme. Pokúša sa takto oslobodiť človeka od tela a od hmotného vesmíru, v ktorých už neobjavuje stopy prozreteľnej ruky Stvoriteľa, ale vníma tam len akúsi realitu ochudobnenú o zmysel, manipulovateľnú podľa záujmov človeka» (č. 2).“

Ako dodal Mons. Ladaria, práve vydaný list Kongregácie pre náuku viery „chce čeliť týmto okliešťujúcim tendenciám, ktoré ohrozujú dnešné kresťanstvo“ „zdôrazniť, že spása, v duchu Otcovej zmluvy, spočíva v našom zjednotení sa s Kristom (porov. 2. kap., č. 2-4).

„Nádejame sa, že tento list pomôže veriacim, aby si hlbšie uvedomili svoju dôstojnosť «Božích detí» (Rim 8,16). Spásu nemožno redukovať jednoducho na nejaké posolstvo, na určitú prax, na istú gnózu alebo na vnútorné cítenie. Ako napísal Benedikt XVI.: «Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie» (č. 8, Encyklika Deus caritas est, č. 1).

Kristus je „súčasne Spasiteľom i spásou“, čítame v pomerne stručnom 15-bodovom dokumente, ktorý venuje jednu zo šiestich  kapitol aj téme „spásy v Cirkvi ako Kristovom tele.“

Tento aspekt dôležitosti Cirkvi a tiež sviatostí vo svojom prezentačnom príspevku osobitne zdôraznil sekretár Kongregácie pre náuku viery arcibiskup Giacomo Morandi. Pripomenul, že vedomie sprostredkujúcej úlohy Cirkvi ako „miesta, kde získavame spásu prinesenú Kristom“ je „zásadne dôležité a nevyhnutné na prekonanie každej okliešťujúcej tendencie“. Navyše „individualistická neopelagiánska a rovnako i čisto vnútorná neognostická predstava otvorene protirečia aj ekonómii sviatostí, prostredníctvom ktorých si Boh želal spasiť každú ľudskú osobu“.

List Placuit Deo sa vo svojom závere venuje téme spásy aj z pohľadu misijného a eschatologického rozmeru kresťanského života. -ab, jb-

01/03/2018 15:51